Innocent Love 19.


Dedicated to AČ. Girl that has been here from the very beginning.

Ja.. si.. necítim nohy,“ chytila sa za hlavu a prudko vydýchla.
To za to, že nemáš žiadnu kondičku,“ zasmial sa jej do ucha Jonathan.
Hlupák,“ strčila do neho, no vzápätí sa nechala k nemu pritiahnuť ešte bližšie. Ruky mal obmotané okolo jej trupu a ich nohy boli spletené v jednom veľkom chaose. Spotení a ukojení rozkošou ležali pod tenkou dekou, ktorú na nich Jonathan, krátko po doznení posledného povzdychu rozplývajúceho sa v útrobách enormného apartmánu, stiahol a Ivy si užívala, ako si ju doberal a jej ruka neustále skĺzala po spotenej hrudi, ku ktorej si ju tak mocne pritískal.
Ale veď ja si ťa ešte vytrénujem,“ zasmial sa a vzápätí, skôr ako sa stihla Ivy od neho odtiahnuť na čo najväčšiu vzdialenosť bez toho, aby sa skotúľala z pohovky, jej na čelo vtisol sladunký bozk. „Žiadne také, nikam nejdeš,“ vyvracal jej rozhodnutie opustiť ich malý teplý úkryt, ešte predtým, ako ho stihla vôbec priviesť k dokonalosti. Rozhodla sa nereagovať. Veď v podstate ani nechcela. Znova si zložila hlavu na jeho plece a dlhým nechtom, pod ktorým sa skrývali čerstvé epiteli Jonathanovej pokožky z chrbta, mu na obrysoch hrudníka kreslila neurčité vzory. Ticho sa rozliehalo priestorom, keď sa Ivy zamyslela. Už si nevedela predstaviť, že by niekto iný robil s Jonathanom to, čo ona. Že by niekto iný bozkával tie plné pery, ktorými ju vedel priviesť do maximálneho vytrženia, alebo že by jeho ruky putovali po tele inej. Začínala byť majetnícka, no bolo to len jedným z množstva prejavov jej zmilovanosti. Oddanosti. Ostávalo jej veriť len, že jej Jonathan nedá žiaden dôvod na to, aby sa táto jej novonadobudnutá stránka prejavila i nejak inak, ako nevyslovenými predstavami. Niečo jej našepkávalo, že Jonathan práve nie je nadšený zo žiarlivostných scén.
Zlato,“ vibrácie vychádzajúce z jeho hrude, keď ju oslovil, jej prešli telom ako elektrický prúd. Nabehla jej husia koža. „Musíme im vymyslieť nejaký dávkovač alebo niečo, pretože, kto ich bude kŕmiť, keď odídeme do Kanady?“
Chvíľu trvalo, kým pochopila o čom rozpráva. Potom sa rozosmiala a prikývla. „Áno, určite im budeme musieť niečo také vymyslieť. Zajtra sa môžem ísť opýtať do zverimexu, kde som ich kúpila, či nám nevedia poradiť.“
To by bolo super,“ pousmial sa. „Nechceme predsa, aby nám umreli od hladu. Keď už teda nemôžu skončiť na pekáči...“
Nemôžu, uhádol si.“
Vy dvaja sa vážne po sexe bavíte o rybách?“ ozvalo sa z chodby. Obaja zodvihli hlavy, no bola to len Ivy, kto najprv šokovaný prestal dýchať a vzápätí očervenel od hanby poprtkávanej s hnevom. Prikrývku si okamžite pritiahla až k brade, aby nebolo vidieť ani len centimeter z jej odhaleného tela a z očí jej sršali blesky.
Čo tu robíš?!“ vyletela na Patricka, ktorý so svojim úškrnom sa ledabolo opieral o stenu na prahu obývačky a s rukami zastrčenými hlboko vo vreckách nohavíc, ich sledoval.
Ale, zlatíčko,“ zatiahol lahodne, až by sa ženy pod tým tónom roztopili, „zabudla si, že máme mať dnes rande?“ uťahoval si z nej. Jonathan sa zamračene pozrel na Ivy. „A navyše tvoj drahý má dnes narodeniny, myslíš, že to necháme len tak?“ zasmial sa. „Poď so mnou,“ kývol hlavou smerom von z miestnosti a sám prešiel okolo steny, ktorá delila priestor na obývačku a kuchyňu.
Kde mám veci?“ sykla na Jonathana, keď sa posadila a úplne zmätene sa obzerala okolo seba.
Nooo...,“ Jonathan si zašiel rukou do vlasov a taktiež sa pozrel okolo seba, „tričko by si mala mať niekde pri dverách na terasu a nohavice... vážne netuším,“ znova sa rozosmial. Posledných pár dní sa smial viac, ako kedykoľvek predtým.
Super,“ frflala a rozhadzovala rukami. Jonny sa posadil a rýchlo ju pobozkal na líce.
Hatleyová, ja čakám,“ ozval sa s plnými ústami Pat a jeho hlava vykukla cez výklenok v stene.
A ja nemám oblečenie.“
Veď sa zabal do deky a poď už,“ mrzuto prevrátil očami.
Ale...“
Myslíš, že jeho vtáka som ešte nevidel?“ ukázal na Jonathana. „Ver mi, videl som toho viac ako ty,“ žmurkol na ňu.
Okay, na toto nie som zvedavá,“ deku si obmotala okolo chudého tela a cupitajúc do kuchyne, nechala Jonathana ležať na gauči s ovládačom v ruke len tak, ako ho Boh stvoril. „Čo je?“ šepla, keď sa prirútila k Patrickovi a koniec deky ťahala za sebou.
Hmm,“ Pat zvodne nadvihol jedno obočie a celú si ju premeral, „nevyzeráš zle,“ skonštatoval.
Tak dík,“ začervenala sa. Nebola zvyknutá počúvať komplimenty od kohokoľvek iného ako od Jonnyho. „Už mi povieš, čo sa deje?“ nevzdávala sa a nenechala sa odviesť od témy.
Patrick sa zaškeril. Ivy so zatajeným dychom sledovala, ako si Pat zašiel rukou do vnútorného vrecka tenkej vetrovky a po pár sekundách napätia, počas ktorých Ivy naťahoval svojimi schválne spomalenými pohybmi, z neho vytiahol podlhovasté lístky. Ivyne oči sa okamžite rozžiarili.
Eminem,“ široko sa usmial ovievajúc sa lístkami.
Eminem?“ zamračila sa.
Ty ešte furt nevieš čo tvoj frajer počúva?“ skepticky nadvihol obočie.
Počuješ tu niekde pustenú hudbu?“ odvrkla a lístky mu vytrhla spomedzi prstov. Prepočítala ich. A znova. Namrzene pozrela na Pata.
Si myslíš, že si necháme ujsť takúto príležitosť? Eminem v meste, jasné, že ideme všetci. Keď sa ti to nepáči, mala si ich kupovať sama,“ lístky si vzal späť.
Sa neposer, Kane,“ nevraživo mu ich znova vytrhla. „Kto každý vlastne ideme?“
Kam ideme?“ ozvalo sa spoza nej.
Obaja upreli zrak na nahého Jonathana, ktorý k nim pristúpil, akoby sa ani nechumelilo.
Oslavovať. Tvoje narodeniny,“ ukázal na neho, následne mu predstrčiac pred tvár jej ruku s lístkami. „Na Eminema. Dnes večer. Ja, ty, tvoja bohyňa zabalená v deke a pár ďalších,“ pokrčil bezstarostne plecami.
Paráda,“ Jonny sa široko usmial. „Teším sa.“
Skôr ako stihla Ivy akokoľvek namietať, či čokoľvek povedať o tom, že to mal byť JEJ darček a nie nejaký spoločný od štvrtiny kádra, apartmánom sa rozozvučal zvonček.
To už budú oni,“ Patrick ich obišiel a vykročil k vchodovým dverám. V sekunde bol inak obrovský byt plný, čo Ivy privádzalo do rozpakov. Stála totiž uprostred haly, zahalená len v deke a sledovala, ako Jonathan, pokojne s dokonalým úsmevom, sa vítal so svojimi kamarátmi. Nikto sa ani len nepozastavil nad tým, že boli obaja nahí, alebo, že mali svoje oblečenie porozhadzované snáď po celom príbytku. Ivy dokonca napadlo, či takýto jav a pohľad bol pre nich úplne normálny a ani len nie pozastaveniahodný. Kým sa chlapci rozhodli vyjedať chladničku, ona rýchlo zbierala oblečenie s plánom zmiznúť im čo najskôr z dohľadu.
Pat?“ zastavila sa však tesne predtým, ako sa skryla v spálni, „ako si sa sem dostal?“
Vďaka kľúčiku,“ pokrčil plecami a znova si odhryzol z jablka.
Ty máš kľúč?“ prekvapene na neho pozrela. Pat sa zasmial a zvyšok osadenstva preskakovalo svojimi pohľadmi z neho na ňu.
Čo myslíš, kto sa mu stará o tu jeho kapustu, čo má na terase, keď tu svoju gigantickú riť odprace do Kanady?“
Ty máš na terase kapustu?“ otočila sa k Jonathanovi.
A ty o tom nevieš? Čo si na jeho terase ešte nebola?“ rozosmial sa Bicksie, bez vedomia, že trafil priamo do čierneho.
Tam sa ešte nestihli pretrtkať,“ utrúsil Patrick.
Kaner,“ karhavo na neho pozrel Jonathan. No to si nikto nevšímal, pozornosť väčšiny bola upriamená na mladú ženu pred nimi, ktorej už po druhý krát za posledných dvadsať minút sršali blesky z očí. Topánky, ktoré zvierala v ruke sa rozleteli cez miestnosť a, akoby zázrakom, obe trafili práve blondiaka chrliaceho tak drzé poznámky.
Heeeeeej,“ rozčúlila sa.
Myslel som si, že už si sa naučil, že ju nahnevať nechceš,“ poklepkal ho ešte po pleci, keď pozbieral topánky zo zeme a vykročil za svojou priateľkou.
Hej, tvoj chrbát hovorí za všetko,“ podotkol so smiechom Bryan, keď sa všetkým naskytol pohľad na vzdiaľujúce sa škrabance.

Nebola hlúpa ani slepá. Napriek hluku, ktorý doliehal do jej uší a basám, búšiacim v jej hrudi omnoho silnejšie ako jej samotné srdce, cítila na sebe tú ťažobu pohľadov, ktoré sa jej zavŕtavali do tela. Chlapci okolo nej to nevnímali. Boli zvyknutí na cvakanie fotoaparátov, na telefóny nenápadne namierené na nich, či na ľudí zastavujúcich ich v priestoroch arény a žiadajúcich ich o fotku na pamiatku. Veď s čím sa môžete chváliť viac ako s fotografiou s vaším obľúbeným hráčom, ktorého ste stretli na koncerte svojho obľúbeného interpreta?
Ale Ivy nie. Ešte stále si nezvykla, že na prednáškach razom bola oveľa zaujímavejšia ako téma prednášajúceho, či, že sa za ňou teraz v priestoroch kampusu otáčala nejedna hlava. Nikdy nebola fanúšikom sociálnych sietí, či hocičoho, čo narúšalo súkromie, no už neraz sa pristihla nad zapnutým googlom a prstami pripravenými vyťukať jej vlastné meno. Nakoniec tú myšlienku, ktorá jej zožierala myseľ sťa nejaká kyselina a zároveň ju desila ako ten najstrašidelnejší príbeh, vždy zahodila za hlavu. Mala tušenie, že nič pekné by tam pravdepodobne nenašla, vediac, že ľudia sú schopní vyhrabať i to najväčšie svinstvo na toho druhého. No jej zvedavosť, vďaka ktorej mnohokrát dosiahla to, čo pre svoju ambicióznu povahu potrebovala, bola neprehliadnuteľná a pri foťákoch slečien stojacich neďaleko nich, len silnela. Nemienila svoj vzťah nechať ovplyvniť verejnou mienkou, ale... akoby sa potrebovala uistiť, že je v poriadku cítiť sa nepríjemne, či pod tlakom. Preto vedela, že keď príde domov, jej prvé kroky budú viesť k počítaču.
Pocítila ako ju pohladil po pleciach a ona odtrhla zrak od masy pred sebou, ktorú neprítomne hypnotizovala. Pozrela hore, do jeho tváre a automaticky sa usmiala. Bez slova sa postavil za ňu, ruky obmotal okolo jej útleho trupu. S plným vedomím, že fotoaparáty okolo nich sa splašene rozcvakali, sklonil svoju tvár k nej a pobozkal ju tesne pri ušku.
Milujem ťa,“ povedal tak, že to mohla počuť len ona. No to, čo z nich dvoch vyžarovalo, cítili všetci naokolo.

*
Nahnevane skrčila čelo, keď jej spomedzi pier unikol rozhorčený povzdych a ona si roztržito napravila kosticu na podprsenke, ktorá ju tak nepríjemne tlačila. Prikrývku si pritisla ešte bližšie k telu a potichu zanadávala, keď ju prudkým trhnutím musela vytiahnúť spod svojho psa. Kolená si pritisla až takmer k prsiam, čím si drobný vankúš pritlačila ešte viac o podbruško. Bolesť jej vystreľovala do celého tela, nohy jej tŕpli a hormóny si s jej telom robili čo sa im zachcelo. Cítila sa ako vyžmýkaná špongia, no i napriek bolesti, ktorú musela rovnako, ako každá iná žena, absolvovať pár dní každý mesiac, sedela na priestrannom gauči so skriptami v rukách. Predtermín jednej z množstva skúšok sa nezávratne blížil a ju nemohlo nič, ani len ženská nevoľnosť, vyrušiť od učenia. Nervózne zaklonila hlavu a očami vpaľovala veľkú dieru do vysokého stropu, keď sa bytom ozval treskot dverí. Pes vedľa nej zodvihol hlavu zo svojich labiek a s nastraženými ušami sa pozrel smerom odkiaľ hluk prichádzal. Jonathan so spokojným úsmevom a ešte stále mierne zaspatými očami si zapínal posledné gombíky na košeli, keď vošiel do obývačky a pomalým krokom prešiel až k sedačke.
Ahoj,“ povedal sklonil sa k nej, s úmyslom pobozkať ju na zružovené líce.
Obed máš na stole,“ ukázala za seba a bez toho, aby sa na Jonathana čo i len pozrela, otočila si ďalšiu stranu v knihe.
Učíš sa?“ opýtal sa, keď prešiel k stolu a posadil sa na vysokú stoličku. Zrak neodtŕhal od jej strapatých vlasov, na ktoré ako jediné dovidel.
No nie, čítam si kuchársku knihu,“ odvrkla podráždene, na čo vzápätí pocítili krč v brušku. Skrívila tvár bolesťou a zaťala zuby. Nechápala, prečo to tak neskutočne bolelo. Ešte nikdy predtým ich také bolestivé, až sa jej zatmievalo pred očami a nezaberali ani tie najsilnejšie lieky čo mala k dispozícií, nemala. V hlave jej vírili najrôznejšie myšlienky, začínala mať strach, že s ňou niečo nie je v poriadku. Dokonca nadobudla pevné rozhodnutie, že hneď, ako odznejú posledné dozvuky nevoľnosti, objedná sa k doktorovi. I keď tej predstavy sa desila, myšlienka, že by mala nejaký zdravotný problém bola desivejšia.
Máš krámy, alebo čo ti je?“ nechal jedlo na stole a znova vpochodoval do obývačky. Obočie mal stiahnuté do jednej línie a podľa napnutej sánky bolo ľahké usúdiť, že sa mu nepáčil tón, akým s ním Ivy viedla rozhovor.
Predstav si, že mám,“ osopila sa na neho a uprela na neho svoje veľké oči.
Tak to som teda rád,“ ruky si prekrížil na hrudi, „ale odporná ku mne byť nemusíš.“
Okay,“ pokrčila plecami a oči znova uprela dole, do knihy.
Hej,“ zvýšil hlas. „Ja som stále tu.“
Vidím.“ Ani sa na neho nepozrela.
Jonathan pokrútil hlavou. Čo ona bola, že sa tak s ním zhovárala?
Mala by si sa už ísť obliecť, o chvíľu ideme,“ oboznámil ju so situáciou. Do prvého vhadzovania ostávali síce ešte dva a pol hodiny, no tak ako každý iný hráč, i on musel byť na štadióne omnoho skôr. A od Ivy, ako od svojej priateľky, očakával, že pôjde s ním. Dnešný večerný zápas bol prvým v poslednej sérií playoff konferencie a Jastrabov od samotného finále a možnosti pozdvihnutia Stanleyho pohára nad hlavy tak delilo len niekoľko zápasov. Pre Jonathana bolo dôležité aby bola aj Ivy tam, s ním, či už vo VIP boxe, tak ako všetky ostatné priateľky, alebo v priestoroch šatní, kam mala ešte stále možnosť vstupu bez zbytočných otázok. Ak by chcela, mohol by jej pokojne vybaviť aj miestno medzi ostatnými fanúšikmi. Spravil by čokoľvek, len aby vedel, že je tam s ním.
Prosím?“ nechápavo na neho pozrela.
Že o chvíľu odchádzame, obliekaj sa,“ prikazoval jej.
Asi tu došlo k nejakej chybe, nemám pocit, že by som niekam šla.“
Ivy, nechci ma nahnevať,“ zaťal zuby.
Nahnevať? Si sa pomiatol?“
Proste sa obleč, ideme na zápas.“
Ja nikam nejdem,“ povedala znova a zamávala mu pred tvárou s hrubou knihou v ruke.
Učiť sa môžeš aj zajtra.“
Nie,“ povedala výrazne, „nemôžem.“
Čo keby si sa začala chovať, tak ako by si mala?“ zvýšil hlas znova o tóninu a nechýbalo veľa, aby sa rozkričal. „Reprezentatívne, tak ako sa na priateľku hráča patrí? Nebola si ešte ani na jednom zápase, čo si ľudia pomyslia? Že nemám v tebe žiadnu podporu? To je vážne to posledné, čo momentálne potrebujem, aby si ľudia mysleli. Pôjdeš tam, či sa ti to páči, alebo nie,“ schmatol ju za ruku a vytiahol na rovné nohy.
Prestaň!“ vykríkla a vytrhla sa mu. „Ako môžeš byť taký sebec? Zahľadený len do seba?“ vypľula.
Ivy,“ oslovil ju ľadovo.
Strč sa aj so svojim zápasom,“ kričala. „Prepáč, ale škola je mi prednejšia ako ty. Vieš, niekto svoj sen ešte nedosiahol,“ obišla ho, schmatla veci a psa, ktorý sa hneď rozbehol za ňou, pripútala na vôdzku.
Kam si myslíš, že ideš?!“
Domov!“ rozrazila dvere so slzami v očiach a skôr, ako Jonathan stihol zareagovať, dvere sa s ohromným stresknutím zatvorili.

Štadión sa začínal napĺňať. Veľký nápis Welcome to the Madhouse pulzoval červenou farbou, zatiaľ čo obrovský priestor vypĺňala hudba. Niektoré z piesní mohli fanúšikovia dosadajúci na svoje miesta poznať z videí, ktorými ich zásoboval manažment klubu, iné boli zase náhodným výberom z toho množstva piesní, ktorými disponoval mladý chlapec sediaci niekde tam hore, v najtajnejšom zákutí United Center obklopený komentátormi, kameramanmi či videorozhodcami. Pod vyhradenou miestnosťou, z ktorej bol viac než perfektný výhľad na ľad, sa v dvoch veľkých kruhoch pohybovali hráči dvoch rôznych tímov. Domáci tím v červených dresoch sa, akoby to bolo už každoročnou tradíciou, vo finále konferencie bude potýkať s protihráčmi, ktorí doleteli až zo slnečného Los Angeles. Králi, ako si hovorili, posledné roky vždy uchmatli víťazstvo Jastrabom spred nosa a preto nebolo divu, že domáci pociťovali až priam dravosť po výhre. Obzvlášť, možno o niečo viac ako ostatní, ju pociťoval práve kapitán tímu, ktorého popoludňajšia hádka s priateľkou len nabudila do toho, aby bol tento večer aspoň v niečom víťazný. Jonathan sa posadil na modrú čiaru a s očami upretými niekde neurčito, medzi hráčov v bielych dresoch, si posledný krát v ten večer, oblečený v plnej výstroji, naťahoval svaly na nohách.
Jonathan,“ začul vedľa seba. Zodvihol pohľad od svojich korčúľ, no na centra LA a olympijskej reprezentácie Kanady, odkiaľ sa poznali o niečo osobnejšie, ktorý sa zviezol na ľad vedľa neho, sa ani nepozrel.
Mike,“ oslovil ho.
Počul som, že máš novú priateľku,“ hovoril mohutný tmavovlasý útočník, zatiaľ čo Jonathan mlčal. „Ryšavka,“ chvályhodne vykrútil pery do grimasy. „Musí byť dobrá v posteli, čo?“
Jonathan sa neveriacky pozrel vedľa seba, no uvidel už len vzdiaľujúci sa chrbát s číslom 10.

Stále ňou lomcoval hnev. Lomcoval ňou, aj keď otvorila notebook a napísala svoje meno do vyhľadávača. No zmiernil sa, dokonca ho vystriedalo prekvapenie, keď sa začítala. Vzápätí schmatla telefón a vytočila jedno z mála čísiel vo svojom zozname.
Áno? Haló!“ ozval sa známy hlas.
Vážne bola až taká hrozná?“ opýtala sa neurčito.
Čože? Zle ťa počujem Ivy, je tu hrozný hluk!
Vážne som o toľko lepšia ako Lindsey?“ opýtala sa jedinej osoby, ktorá mohla mať objektívny názor na situáciu, v ktorej sa nachádzala.
No,“ začala Amanda, „neberieš drogy a pokiaľ sa tvoje meno neobjavuje na weobových stránkach s pornom, áno. Si, mnohokrát.
Bez slova zložila a mobil pohodila vedľa seba. Oči jej skĺzli z obrazovky televízora, v ktorej sa práve začal prvý zápas poslednej série, späť na notebook a pohľad sa jej zavŕtal znova na vetu, ktorú si už niekoľkokrát predtým čítala stále dokola.
Stála som vedľa nich. Jonny ju ani raz nepustil zo svojho objatia, ona sa po celý čas na neho usmievala, v ruke držala fľašu minerálky. Bolo vidieť, že si rozumela aj s ostatnými, čo boli s nimi, obzvlášť s Bicksiem, neustále sa naťahovali. Vyzerá to, že náš Jonny si konečne našiel tú pravú.

Doznela siréna oznamujúca gól strelený hosťami a Jonathan pokrútil hlavou. Bol nervózny, no i sám nevedel prečo presne. Čo ho nútilo byť agresívnejším v zápase ako kedykoľvek predtým, keď rozdával viac bodyčekov ako bekovia, či napádal bránku súpera častejšie, než jeho spoluhráči. Zhlboka sa nadýchol a sklonil sa, pripravený znova vyhrať vhadzovanie. Rozhodca, ktorý stál po jeho ľavici niečo kričal svojmu kolegovi, keď sa oproti Jonathanovi sklonil práve hráč s číslom desať.
Vieš čo ti poviem, Jonny?“ jeho meno doslova vypľul z úst. „Veľmi rád by tú tvoju pretiahol.“
Puk dopadol do červeného kruhu v ľade, Jonathan ho automaticky strelil doprava, svojmu pravému krídlu, ktorým nebol nik iný ako Patrick a okamžite odhodil ako hokejku, tak i rukavice a Mika Richardsa schmatol za dres.

Rukami si prekryla ústa, aby nevykríkla. Srdce jej zbesilo búšilo a do očí sa jej tlačili slzy. Sledovala, ako Jonathan, so zakrvavenými ústami odchádza do šatní a počúvala, ako komentátor nechápavo diskutoval o tom, čo doviedlo kapitána vyhrávajúceho tímu začať bezducho mlátiť do protihráča tesne po vyhratom buly. Nikto to nechápal. A Ivy si nebola celkom istá, či to chcela vedieť.

Ešte raz nervózne skontrolovala, či je všetko v poriadku, či má pes dosť žrádla na celú noc a či ona samotná má v taške zabalené všetko, čo potrebovala. Ešte pár zúfalých sekúnd stála pred šatníkom, skúmajúc, či si nemá vziať ešte jedno náhradné tričko, keď sa na to nakoniec vykašľala a dvere od šatníka zabuchla. Vypochodovala zo spálne vo chvíli, keď sa bytom rozoznel zvonček. Rozbehla sa so želaním, aby pred jej prahom stála len jedna jediná osoba.
Keď zodvihol pohľad zavŕtaný do zeme a ona uvidela, niekoľko stehov nad jeho obočím, schytila ho za vetrovku a bez slova vtiahla do svojho bytu. Skôr ako stihla ona jeho, Jonathan ju pobozkal. Pod jeho silou narazila o stenu. Rukami ho chytila za líca a odtiahla od seba jeho tvár.
Prečo si to urobil?“ opýtala sa potichu.
Povedal niečo, čo nemal,“ odvetil rovnako, pošepky.
Tak nabudúce nerob niečo, čo nevieš, dobre?“ podpichla ho mierne, no skôr ako stihol protirečiť, zranenú peru opatrne vsala medzi tie svoje. Kým ona sa pokojne ihrala s jeho ústami, Jonathan ju chytil za zadok a vyhodil do svojho náručia. Ivy intuitívne obmotala nohy okolo jeho bokov a ruky okolo jeho krku.
Sľúb mi niečo, dobre?“ znova sa od nej odtiahol a uprel na ňu svoje čierne oči. „Nikdy ma nepodveď, alebo neurob niečo, kvôli čomu by som mohol žiarliť, dobre?“
Rozšírili sa jej oči pod jeho slovami. Srdce sa jej šialene rozbúchalo a keď ju Jonny jednou rukou pohladil po líci a následne zašiel do vlasov, akoby ňou prešlo 220 voltov.
Myslela som, že pri ostatných ti to bolo jedno,“ šepla bez dychu.
Ostatnými sa nezaoberaj, teraz ide o teba,“ pokrútil hlavou. „Tak sľubuješ?“ zvýšil hlas, no Ivy počula len číre zúfalstvo a strach.
Sľubujem.“

9 komentárov:

  1. prase, dobre si to dala! arigatou za tento magický diel, kt. je oddnes môj oficiálne najobľúbenejší aj vďaka Jackovi Rozparovačovi Jonathanovi, kt. sa rozhodol bojovať proti osudu, aj keď mu v bitkárstve pán božko nedopraje, ale snaha sa cení! V neposlednej rade, veď vieš, ja byť úchyl na číslo 18 a je to moje šťastné a aj najobľúbenejšie číslo, takže už len to predurčuje tento diel, aby pre mňa znamenal niečo viac!

    #loveyamicka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ty si krava :D :D :D: D :D :D :D :D on a rozparovač hej ?D :D :D :D prosím ťa, to kurča je väčší rozparovač jak toto hovno :D
      a je to kapitola číslo 19 zlatik O:)

      Odstrániť
  2. Ivi!
    Ty tie romantické chvíľky dávaš naschvál, však? Aby si to mohla vyvrcholiť tragickým koncom.. :D
    Ach, zozačiatku, keď to Johnny ťahal s dvoma som ho nemohla vystat... ale dáš ešte jednu romantickú chvíľku a tresknem do toho aj s Ivy.
    Toto je jediný blog/poviedka, ktorý/ú som neprestala čítať a nevymazala zo zalozky,.. pretože to skrátka nejde!
    Dokonalé Ivka, jak vždy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lauruš!
      Ty ma už tak dobre poznáš! :D
      Myslíš to tak, že sa do neho zamiluješ? O:) Muži vedia ako na ženy, čooo? ;) :D
      Och takéto slová, zlatíčko! ♥♥ to si svojim prístupom maximálne, že nezaslúžim :( Ale ďakujem veľmi veľmi veľmi, a tvoju priazeň a za to, že mám také stále miesto v záložkách tvojho internetového prehliadača O:)

      Odstrániť
  3. Ivkááá :O Potrebovala som sa nutne dóbre zasmiať, joj, ďakujem :O!
    Keď si to tak vezmem v reále, že všetky tie kýble sú v jednej miestnosti s nahatým, veľkým Jonathanom Toewsom :DD
    Toews,ty idiot >.< Prečo si sa s ňou pohádal? >.<
    Vážne si napísala Dide tie krámy? Vážne? :DD Keby som na mieste Ivy a Jon mi povie aby som s ním išla na zápas, tak neváham ani sekundu. A kašlala by som aj na školu!!! -.-
    A ten článok/články...Jasné že je milión krát lepšia ako Lindsey :O Vážne o tom pochybovala? >.<
    Richards,ty debil,debil!!! Vyvolal si bitku aj keď dobre vieš že on sa vôbec nevie biť!

    Juj, čakám na 20. ( toto bola 19.?! :O joj :3). Ak som to dobre pochopila, a dobre si to pamätám, tak začiatok bol pokračovanie k minulej časti, že? Žiadny posun.

    Pozdravujém, posielám puskú :*
    Lucia <3 ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Luckááá :O čo zlatíčko? rozosmiala som ťa, aspoň trošku? O:) keďže Knišková zdedila po svojom mužskom stvoriteľovi hanblivosť a hocičo len zmysel pre humor nie :D
      Však. Ako. Ja by som. Akože. Nahatý a veľký Jonathan Toews. Toto.. vyznelo všelijako, Lucia, všelijako!! :D :D :D 3:D
      Lebo je to chlap a chlapi majú vždy pravdu -_-
      Samozrejme, že som napísala! Veď keď to tak veľmi chcela.. :D Nikto by neváhal, nikto :D
      Každý o sebe občas pochybuje, nie? :)
      A možno si Richards myslel, že Jonathan na to nemá, že jednoducho sa s ním nepobije ;) A ešte kvôli žene, pcheee..

      Áno, áno, 19tka :) a už nebudú veľa :(
      Jup, bolo to pokračovanie predchádzajúcej :) Posun bol až tam, kde bola tá hviezdička :)

      Ďakujem láska :-*

      Odstrániť
  4. Po tom čo som nekomentovala randomy, tak ťa idem otravovať aspoň pri IL... V prvom rade, ako je možné že za tak krátky čas sa nájde toľko ľudí pokope čo sledujú TVD? O:) neuveriteľné! a áno, áno, aj ja sa pripájam k tejto skupinke... Nechcela som ti to kaziť mojími blábotinami, ako to zvyknem vždy dokafrať, tak som si všetko nechala na komentár k 18-tej časti IL... A úplne ma dostala tá veta ktorá bola pre mňa, juuj, tak som sa potešila^^ veru, milujem keď pridáte anglické slovíčko alebo výraz do slovenskej vety, je to tak originálne, prosto sa mi to páči! [a teraz Lucka musí trpieť, lebo som to od vás nachytala, ahahaha, však ona si zvykla:D ] Už k časti (konečne)...
    Nooo, akože Ivka, ty chceš aby som sa tu pototo od smiechu? :D minule Eidam, ešte predtým Aida a teraz som si musela časť kde si písala že sa Pat zjavil v Jonnovom byte, prečítať tri-krát aby som pochopila že naozaj tam stál ! :D A ty Lucka, presne ty! neťahaj tu kýbľe, lebo pochybujem že dievčatá (hlavne Ivka) pochopia že pod pojmom kýbľe myslíš chalanov z tímu -_- ! :D [malé uvedenie do obrazu, aby si pochopila toďtutu Lucinku] A potom to začalo! Nechcela by si vidieť ten môj potmehúdsky úsmev keď som začala čítať aká je Ivy podráždená a ofrflaná:D áno, áno! Ivka mi napísala krámy (okej, okej, nebudem si ich prívlastňovať, ale tak trošku som ťa vyhecovala, či? o.O :D ) a sakra, ono to bolo také bombové!:DDDD no, ver že keď odišla z jeho bytu, tak mi nebolo všetko jedno a chytala som sa za hlavu, že čo som tím mojím vŕtaním v ich súkromnom živote spôsobila, no potom mi spadol kameň zo srdca a Jon pri dverách, juuuj, aj keď si podľa môjho analyzovania myslím že to takto nebude, veru nie... žiadne Ivy a Jon naveky spolu, nie, nie... ty nás tu chceš uchlácholiť tak sladkými časťami a potom *BUM* nastane hlboký zvrat deja... okej, končím, už moc polemizujem a to by som nemala, ale keď ja si neviem pomôcť a IL tak zbožňujem^^ ešte taká poznámka odo mňa nakoniec, pre Innocent Love používaš(me) skratku IL a toj blízko je Ilavský kraj a všetky autá (aj my) máme ŠPZ-tku IL, tak vždy keď nejakú vidím, tak mi na rozum prídeš práve ty a tvoj blog, výhoda, autá sú všade, tak na teba myslím viac ako ktokoľvek iný :D :D :* no dobre, toto ťa nezaujíma, ale už som ti to dávno chcela napísať... (Diana opäť boduje s trápnosťou -_- ako u Baj, žienky moje, už ste si aj zvykli, no nie? :D)

    Tak už len toľko že neskutočne hrozne moc, moc, moc sa teším na dvadsiatku :**

    -Diana-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Diduška, tým, že si mi nekomentovala randomy sa, prosím ťa, vôbec netráp :) U tých tak neočakávam spätnú odozvu ako pri častiach, takže vážne, zlatíčko, žiadne výčitky svedomia nechcem vidieť/počuť/čítať! :D

      Diančita, to píšem až tak nezmyselne, že si to musíš toľko krát prečítať, aby si sa skutočne presvedčila o tom, že je tam napísané to, čo tam je napísané? :D
      Kýbľe? :D to ako ste sa k tejto prezývke, prosím vás, dostali? :D :D :D ale tak, zase, my ich s Baj voláme hovná, takže... to je jedno, radšej :D
      Áno, Diančitka, napísala som ti to :-* Čokoľvek pre moje čitateľky O:) áno, trošku si ma vyhecovala :D a sú len a len pre teba, takže si ich privlastňuj koľko len chceš :D
      ale kdee, oni sa dlho nevedia hádať, ešte si si nevšimla ? :) obaja majú pre toho druhého príliš veľkú slabosť, takže... :)
      prečo si to myslíš? :O veď.. čo je krajšie a pevnejšie ako pravá láska? :)
      JOJ DIANČITA!!! ♥♥♥ mi ani nehovor, budem teraz namyslená O:) O:)
      Ty si proste zlatíčko, aj s Luckou, blázonky jedny :-*

      ♥♥♥♥

      Odstrániť
  5. zlato, táto časť sa mi veľmi páči :-** Jonny je tu taký sladký, že ho Ivy normálne začínam závidieť..

    OdpovedaťOdstrániť