The Fox Affair VI.

dievčence, spravte mi radosť a podeľte sa so mnou o vaše teórie dole v komentároch :-*

Január

Rozplietla uzol a guma sa uvoľnila. Pravou rukou ju vytiahla a položila na stôl pred sebou. Ľavú ruku sa snažila stále držať tak, aby sa jej striekačka opierala o hranu stola, no zároveň nie prisilno, aby sa jej piest striekačky nepohol ani o milimeter. Krv sa do umelej hmoty začala valiť o niečo rýchlejšie, až po troch sekundách Alison nadobudla presvedčenie, že hrdzavej životodarnej tekutiny má viac než dosť. Vzala zo sterilnej tácky chumáč vaty a šikovne si zo žily vytiahla ihlu a na miesto drobnej ranky si priložila biely chuchvalec. Ruku ohla v lakti a z celej sily ju tlačila k vlastnému ramenu, aby zastavila krvácanie a nespôsobila si modrinu. Zo striekačky vytiahla ihlu, tenké hrdlo vsunula do tenkostennej skúmavky a jednoduchým potlačením piestu jej obsah premiestnila. Uzavrela skúmavku a na malú bielu samolepku napísala 10.1.2019, kontrolná vzorka. Skúmavku následne položila do pripraveného stojana a ľavú ruku konečne vystrela. Odtiahla vatu, spokojne uznala, že drobné krvácanie je zastavené a ak sa aj vytvorí modrina pod jej kožou, tak len minimálna. Vo chvíli, keď zahadzovala vatu do smetného koša, svetlým laboratóriom sa ozval zvuk klopania. Vstala, prešla pár krokov a bez toho, aby sa čo i len pozrela na návštevu, dvere pootvorila. Meggie vošla, nečujne za sebou zatvorila a bez jedného vysloveného slova si sadla na rovnakú stoličku, na ktorej doteraz sedela práve Alison. Vyhrnula si rukáv na bielom tričku a ruku oprela o studený laboratórny stôl. Zavrela oči a nechala sa unášať rutinou, ktorú tieto dve spoločníčky zažívali už niečo cez dva mesiace.

„Ale veď sa nehýb,“ pokarhala ju, keď sa natiahla po novú skúmavku. Meggie skrývila pery do detinskej grimasy a svoj pohľad sústredila radšej niekam neurčito na stenu.

„Nemám rada ihly,“ vydýchla temer nečujne.

„Človek by si bol myslel, že si si už za ten čas zvykla,“ slabo sa pousmiala, no nemusela odtrhnúť pozornosť od jasnočervenej krvi stekajúcej do priehľadnej ampulky, aby vedela, že Meggie jej úsmev a snahu o povznesenie nálady neopätovala.

„Taaaak,“ ozvala sa do ticha po chvíli, „hotovo.“

„Zvoní ti telefón.“

„Počujem,“ odvetila nezaujato. Hoci počula, že sa laboratóriom niesla melódia jej vyzváňajúceho tónu a jej telefón jemne poskakoval na bielej chladničke v prednej časti miestnosti, jej plnú pozornosť mali dve skúmavky, ktoré práve vkladala do malej centrifúgy.

„Volá ti Princ Krasoň.“

Veko centrifúgy sa zaklaplo, prstami ešte stále zahalenými v bielych chirurgických rukaviciach stlačila dve po sebe idúce gombíky, a až keď sa prístroj rozozvučal sa rozhodla reagovať.

„Kto?“ skrčila obočie a vykročila k Meggie opierajúcej sa o biely elektrospotrebič a držiacu v rukách jej mobil. „Žiadneho Princa Krasoňa nepoznám.“

„Ale, ale...,“ bruneta sa škerila. Obrazovka ešte stále pulzovala, keď na nej najprv zbadala číslo volajúceho, až tak samotné meno kontaktu.

Tyler

Ubehlo desať dní, odkedy sa naposledy viezla v jeho aute. Zo začiatku si medzi sebou vymenili len dve smsky. On jej oznámil, že odchádzajú na trip do Kalifornie, ona mu zaželala šťastnú cestu a veľa šťastia v zápasoch. Samotné zápasy nesledovala, nemala záujem starať sa do jeho pracovného života. Avšak jeden večer, keď výnimočne boli obe s Meggie doma a rozhodli sa jednoducho nerobiť nič, sa ju kamarátka opýtala, ako sa Tyler má. Alison odpovedala, že netuší. Táto jednoduchá, tak nezaujatá odpoveď spustila niekoľkominútový monológ, snáď najdlhší, aký od Meggie kedy počula, obsahujúci niekoľko rád o tom, aby sa Alison nechovala ľahostajne a prejavila aspoň štipku záujmu. „Ak ho neprejavíš ty, prejavia ho iné ženy. A ver tomu, že tých bude neúrekom. A pravdepodobne aj je. Nedáš mu ty, dá mu iná,“ hovorila Meggie so snáď najvážnejším výrazom v tvári, aký videla u nej možno raz za život, nasadiac pri tom Alison do hlavy chrobáka. Možno neprejavovala prílišný záujem o Tylerov život, no jeho prítomnosť v tom jej, jej až taký ľahostajný nebol. Bavilo ju, čo medzi nimi (ne)bolo, bavilo ju, že po dlhej dobe má okrem Meggie a práce aj nejaký iný, nový impulz pre každý deň. A tak po zvyšok jeho neprítomnosti v Dallase sledovala aspoň výsledky zápasov, aby mu mohla pogratulovať k výhre, alebo práve naopak, upozorniť ho, že mu nakope zadok, ak dovolí, že znova prehrajú.

Hoci ich svety boli natoľko rozdielne, až Alison verila, že nebyť náhody, ich cesty by sa za normálnych okolností nikdy nepretli. Ale osud, pokojne si to nazvite aj hrou Božou, ich na začiatku kvôli niečomu privádzal stále k tomu druhému. Alison nebola veriaca a ani nijako veľmi poverčivá, ale jej životnou filozofiou bolo, že každého vo svojom živote stretneš kvôli niečomu. Niekoho ako ponaučenie, niekoho ako rozčarovanie. Preto sa teraz s istou dávkou zvedavosti natiahla po mobil v kamarátkiných rukách a s jedným kútikom pier zdvihnutým do mierneho úsmevu, hovor prijala.

„Danteová, prosím?“

„Ahoj, Líška,“ ozvalo sa v jej ušiach a ona sa jednoducho musela usmiať. Všimla si, že aj Meggie sa široko zaškľabila, no rozhodla sa ju proste len ignorovať. „Povedz mi, že máš čas a smiem ťa vziať na obed.“

Bezcieľne sa motal dallaskými ulicami po tom ako opustil zimák po rannom tréningu. Frustrácia po nevydarenom tripe na západnom pobreží ho neopúšťala ani po príchode domov, ako neskrývane dúfal.
„Pokiaľ budeš do desiatich minút pri Burleson Park, mám na teba jednu celú hodinu,“ hľadela na hodinky na svojom zápästí, ignorujúc hrdelný smiech svojej kamarátky. Tyler sa široko usmial a počúvajúc, ako Alison niekoho v pozadí karhá, hľadal najbližšiu odbočku z centra.

Hoci to bolo viac než neslušné a on si uvedomoval, že porušoval etiketu, ktorú mu roky vštepovali nielen rodičia, ale aj snáď každý jeden manažment, pod ktorým od detstva hrával, šiltovku si nechal stiahnutú hlboko do očí. Sedel v malom bistre v blízkosti univerzity a on jednoducho nechcel riskovať. Mal rád stretnutia so svojimi fanúšikmi, avšak nie keď sa mal stretnúť s Alison. Páčilo sa mu to tajnostkárstvo, ktoré obaja prechovávali voči svojmu okoliu. Nik z jeho blízkych, možno okrem Jamieho, pokiaľ už aj nezabudol, nevedel, že sa s Alison stretával. Necítil tak žiaden tlak, nemusel sa zapodievať tým, aby pre ukojenie zvedavosti iných musel definovať ich spoločné trávenie času. Chcel mať všetko vo svojich rukách, chcel aby to boli len oni dvaja s Alison. Sám nevedel povedať, čo medzi nimi vlastne bolo alebo nebolo, nechcel preto, aby sa do nich niekto staral. Vedel len, že sa s Alison cítil viac než dobre a že s ňou chcel tráviť čo najviac času v blízkej budúcnosti. A možno aj v tej ďalekej.
Sedel v odľahlom rohu podniku a spoza čerstvých tulipánov položených uprostred stola pozoroval vchodové dvere. Už dvakrát odignoroval čašníka pýtajúceho sa, či si už niečo vybral z jedálneho lístka, stále poďakujúc so slovami, že zatiaľ mu stačí voda. Začínal nervózne podupkávať nohou pod stolom, keď vzal do rúk telefón. Veľkým prstom nezmyselne behal po dotykovej obrazovke a premýšľal, či bude za veľkého zúfalca, keď jej zavolá a oznámi, že už sedí v ňou vybratom podniku, alebo to má radšej nechať tak.
Zvuk odsúvajúcej sa stoličky ho vytrhol zo zamyslenia. Vyplašene podskočil na mieste a v jeho ušiach sa rozoznel smiech skôr, ako ju vôbec stihol zbadať.
„Ježišikriste ženská,“ rukou si prebehol po tvári, aby sa zbavil toho vystrašeného výrazu.

„Niekto tu nemá čisté svedomie,“ hlavu naklonila do strany a s prižmúrenými očami, zákerne ako mačka, mu hľadela priamo do duše. Aspoň taký pocit mal Tyler. Na rukách sa mu zježili všetky svetlé chĺpky a po chrbte mu prebehol mráz. Bola neskutočná.
„Moooožno,“ zatiahol so silným kanadským prízvukom, „alebo by si sa možno mohla prestať zakrádať.“
„A prísť o tento tvoj výraz vyľakaného šteňaťa? Nikdy.“

„Takže?“ Alison mala naďalej hlavu naklonenú, keď so zdvihnutým obočím nespúšťala svoje prenikavé oči z Tylera.
„Takže čo?“
„To, kvôli čomu si ma zavolal na obed, predsa,“ trupom sa priblížila bližšie a lakťami sa oprela o stôl, ktorý ich medzi sebou delil. Tyler už dávno odsunul vázu so žltými kvetmi na stranu, nič im teda nebránilo od toho, aby hľadeli jeden na druhého.
„Myslíš, že toto pozvanie má nejaký hlbší zámer?“
„Určite.“
„Nemohol som jednoducho stráviť časť dňa v tvojej príjemnej spoločnosti?“
„Vidím, že flirtovať vieš minimálne tak dobre ako hrať hokej,“ vystrela sa, oprela o operadlo stoličky a ruky defenzívne prekrížila na hrudi. „Ale na mňa toto neplatí, Seguin.“
„Okej,“ stiahol sa a s otvorenými dlaňami pred sebou dal najavo svoju submisiu. „Chcem sa jednoducho len zhovárať. Ale ak sa mieniš robiť nedostupnou, pokojne môže jeden z nás odísť.“

Ani jeden z nich neodišiel. Ešte chvíľu sa navzájom prepaľovali pohľadmi až Alison prelomila to ťažké ticho, ktoré nad nimi viselo sťa mračná hnevu. No ani jeden z nich sa nehneval. Bola to len frustrácia, ktorá ich oboch sužovala, každého kvôli niečomu inému. Tylerova nálada sa väčšinu času jeho existencie odvíjala od umiestnenia tímu v tabuľke, Alison bola zase nervózna z čakania. Čakania, kedy jej na telefóne pípne oznámenie, že sa centrifúga vypla a ona bude mať k dispozícii tohtotýždňové výsledky. Preto, keď sa ho nakoniec jednoducho opýtala, či si teda konečne objednajú a sama do rúk vzala jedálny lístok, obom sa uľavilo.

***

Alison svoju spolubývajúcu a kamarátku v jednej osobe priam zbožňovala. Hoci ich nedelil veľký vekový rozdiel, držala nad ňou ochrannú ruku priam tak, ako drží starší súrodenec nad tým mladším. No teraz, po pätnástich minútach, čo stála prikovaná na mieste ako Socha slobody a v rukách držala obrovskú fľašu šampanského, ktorá si za ten čas, čo ju Alison pevne zvierala, už temer úplne vymenila teplotu s jej pokožkou, ju mala chuť minimálne udusiť. Cítila, ako jej v prstoch brnelo, keď sa jej chlad vpíjal do tenkých svalov na zápästí a pomaly, bunku po bunke, ovládal jej telo. Sledovala, ako sa Meggie zabávala sediac uprostred koženej sedačky, obklopená ľuďmi, ktorých Alison len sotva mohla nazvať priateľmi, ale pre oslávenkyňu spĺňali dostatočnú hodnotu na to, aby ich považovala za osoby hodné zdieľania jej narodenín. Muž v čiernej koženej bunde sa chlípne nalepil na jej kamarátku a ona mala pocit, že z toho pohľadu hodí šabľu. Za doprovodu totálnej ignorácie nielen od Meggie, ale i zvyšného osadenstva, položila trojlitrové šampanské na sklenený stôl a vykročila. Obišla niekoľko neznámych členov patriacich medzi pozvaných a vydala sa smerom k baru. Nebolo to ani tak tým, že ona mala na rozdiel od ostatných v obehovom systéme o pár pohárikov menej, ani tým, že na rozdiel od Meggie nebola až taký milovník bohapustých prechlastaných nocí, ale tým, že potrebovala doplatiť k zálohe plnú sumu za rezervovaný box v snáď jednom z najdrahších barov v centre Dallasu, v ktorom sa to momentálne začínalo zvrhávať  k orgiám. Alison nepochybovala o tom, že aj práve vďaka nej si Meggie zvykla na mierny posh život, keď jej takmer vždy prikývla na nezmyslené a častokrát drahé nápady, ako napríklad tento, keď súhlasila, že jej zorganizuje oslavu práve vo 4 Station. Meggie to tu milovala od chvíle, čo sem raz počas tých mála spoločne prehýrených nocí vpadli a neodišli do samotnej záverečnej.
Pristúpila ku sklenenému baru, za ktorým sa v koordinovaných pohyboch hmýrili traja čašníci, plniaci každé želanie svojich zákazníkov. Alison zrakom prebehla po osadenstve pri pulte a zhodnotila, že to bude chcieť veľkú dávku kreativity a snahy, aby upútala pozornosť ktoréhokoľvek z nich.

Keď si Teddyho pred piatimi týždňami zavolala hlavná manažérka, v hrdle mu navrela hrča a srdce cítil až v žalúdku. V tú chvíľu očakával čokoľvek, len to, čo sa v skutočnosti udialo, nie. Z obyčajného čašníka spravila manažéra nočnej prevádzky behom sekundy, ako šmahnutím čarovného prútika. Zo srdca mu spadol kameň, adrenalín sa mu okamžite vlial do krvi. Bral to ako príležitosť konečne niečo dokázať , nie len sebe ale hlavne staršiemu bratovi. Svoju prácu do tej chvíle miloval, napĺňala ho čistá vášeň. Každý vzostup má však aj svoj pád a on ten svoj zažil už krátko po samotnom vrchole. Absolútne vyhorenie. Rozhodol sa však vydržať. Preto teraz so zaťatými zubami vyšiel z kuchyne do preplneného podniku a pohľadom kontroloval situáciu za barom. Znova nestíhali. Znova každý nadával, znova opití patriotisti trieskali prázdnymi pohármi od piva po obrúsenom skle, ktoré – ako to už viac než dobre pozná – bude musieť nasledujúce ráno leštiť on. Vzdychol si, no vystrel sa. Obišiel svojho kolegu a pohľadom ešte raz narýchlo prebehol po zákazníkoch, keď pristúpil k baru bližšie. Jeho pozornosť upútala blondínka, ktorá narozdiel od ostatných  sa jednoducho len ležérne opierala a vytrvalo čakala. Premeral si ju od hlavy po trup strácajúci sa za bariérou oddeľujúcou ich od seba. Určite to nebol typ, ktorý by čakal pri bare na niekoho, kto by jej kúpil drink. Z postoja, z toho ako pozrela na muža lepiaceho sa na ňu v snahe prihovoriť sa jej, vedel, že nehľadala pozornosť. Minimálne nie mužskú. Usúdil teda, že pokiaľ nebude lesbička – v čo dúfal, že sa mýli, už len kvôli jej prsiam skrývajúcimi sa len za tenkou látkou flitrovaného topu – jednoducho čaká na niektorého z čašníkov.
„Ako ti pomôžem?“ naklonil sa a v snahe prekričať hudbu ju oslovil.

„Chcela by som zaplatiť zvyšok za svoju rezerváciu,“ zakričala do ucha barmanovi, ktorý sa nad ňou zľutoval. Bez toho, aby sa na neho čo i len pozrela, vytiahla na pult peňaženku.
„Na aké meno?“ frustrovane vydýchol a z čela si zotrel pot. Čierne traky sa mu cez bielu polokošeľu zarezávali do ramien a okrem všetkých tých pocitov, ktoré ho zužovali posledný mesiac, mal pocit, že sa dnes v noci buď uvarí vo vlastnom tele alebo vybuchne a proste to už vzdá. No uvedomoval si, že kým jeho čas nastane, bude musieť obslúžiť ešte nejedného zákazníka.
„Danteová,“ kreditku už držala medzi prstami, pripravenú na jej ďalšie drancovanie kvôli Meggienej radosti, sledujúc ho ako ťuká do minitabletu, ktorý si ani nevšimla odkiaľ a kedy vytiahol.  Už keď zbadala, ako  prekvapene nadvihol obočie a zrak mu dvakrát prebehol odhora nadol po obrazovke, mala tušiť, ako bude noc pokračovať. Ale jej bezbranná myseľ nemala ani tušenia.
„Vaša rezervácia je už zaplatená.“
„Zaplatená? Kým?“ Nebolo možné, aby to urobila Meggie. Ani nie odvodiac od faktu, že Alison pochybovala o tom, že by mala jej kamarátka momentálne toľko peňazí na účte, ale už len z princípu. Ešte pred dvoma hodinami, keď sedeli v taxíku, nemala ani páru o tom, kam vlastne idú.
Teddy sa zaškeril. Neprekvapilo ho ani tak meno, ktoré pri objednávke zbadal, skôr samotná suma svietiaca na konci elektronického bločku. Poznal pravidelných zákazníkov svojho zamestnania, no tento konkrétny nikdy neplatil za viac ako pár drinkov pre svoje spoločníčky. „Dokonca máte otvorený bar na neobmedzené množstvo alko a nealko nápojov.“
Alison stále nerozumela situácií, v ktorej sa ocitla. A barman to na nej očividne videl. „Za vašu rezerváciu  zaplatil zákazník, ktorý má rovnako, ako vy, rezervovaný box na dnešný večer. Číslo 32 na vrchnom podlaží.“

Stála v prítmy, ktoré jej poskytovalo vysoké železné zábradlie a očami behala po podlahe, hľadajúc drobné vygravírované čísla, ako jej poradil čašník. Hudba už neznela tak drsne, priestor vypĺňalo len niekoľko menších skupiniek ľudí. Skrývala sa v tieni, chcela si len potvrdiť svoju domnienku. Vrel v nej dostatočný hnev na to, aby nebola schopná sa s ním zhovárať bez vygradovanej konfrontácie, ktorá by nedopadla inak ako neželaným fouxpas pre oboch zúčastnených. Po nedlhej chvíli ho našla sedieť na kraji rovnakej koženej sedačky, na akej sedela i ona sama o 16 schodov nižšie, v obklopení niekoľkých žien a mužov. Spoznala Jamieho  a ešte jedného jeho spoluhráča, na ktorého meno si síce nedokázala spomenúť, ale verila, že bol Rus, no zo žien ani jednu. Pozorovala ich o niečo dlhšie, ako by im bolo príjemné, keby vedeli, že na nich zíza v snahe utvrdiť svoj šiesty zmysel nahovárajúci jej, že ani jedna z nich nie je jeho sestra. Dlhonohá čiernovláska sa rozosmiala spôsobom, ktorý aj z Alinho vzdialeného útočiska sa zdal viac než preafektovaný, pohodila vlasmi a Tylera uchytila za rameno. Alison zavrtela hlavou. Toto bolo to, čo sa mu páčilo? Jasné, vtipný bol, za to mu musela pripísať drobné imaginárne plus, ale aby kvôli nemu predstierala záchvat smiechu? Nikdy. Ešte stále v nej vrel hnev, keď vytiahla z vrecka telefón a plná agresivity začala písať.

„Neviem, či si myslíš, že si o toľko bohatší ako ja, že potrebujem aby si za mňa platil rezervačku, alebo že je Meggie až taký alkoholik, aby potrebovala neobmedzený bar. Každopádne ti hladkať rameno a šepkať do uška nebudem, na to už vedľa seba jednu pipku máš.“

Tyler podvedome zaškrípal zubami. Tak veľmi sa snažil ignorovať Karu po svojom boku, ktorá pohadzovala dlhými vlasmi ako zbesnená kobyla a smiala sa na každom jednom jeho vyslovenom slove. Pravdou bolo, že sa s ňou v nedávnej minulosti niekoľkokrát vyspal, považujúc ju za hodnú aj zmysluplnejších rozhovorov ako len tých o tom, čo si objednajú pred tým ako skončia u neho v posteli. No tento pocit voči nej prechovával len do chvíle, kým nespoznal Alison. Až pri nej zistil, že ženy dokážu byť aj zaujímavejšie. Preto ju teraz považoval len za ďalšieho otravného dallaského zajačika, čakajúceho kedy získa svoju päťminútovú chvíľku na výslní. Odtiahol sa od jej dotieravých rúk práve v okamihu, keď sa mu telefón položený pred ním na stolíku rozsvietil. Okamžite sa po ňom načiahol s razom vrelou krvou v žilách, stúpajúcou mu až do hlavy.
„Kto ti píše?“ zatiahla vysokým hlasom a nahla sa za ním.
„Nemyslím si, že by ťa to malo zaujímať,“ odvetil bez akejkoľvek emócie v hlase a v duchu ďakoval neznámej osobe, ktorá bola zodpovedná za vynález tmavého ochranného skla na telefóny, pretože keď odblokoval obrazovku a zbadal meno odosielateľa smsky, vedel, že by mala Kara ďalšie nepríjemné otázky. A on sa už naučil, že verejné žiarlivostné scény niesú prospešné pre jeho kariéru.
Očami rýchlo preletel text a hlavu okamžite zodvihol. Spodnú peru vtiahol medzi zuby a so stiahnutým obočím prehľadával očami priestor okolo. Zbadal ju v okamihu, keď sa otočila, chytila železnej tyče tvoriacej časť konštrukcie zábradlia okolo točitého schodiska a zmizla.

Pristúpila k Meggie, vytrhla jej spred úst pohárik a priezračnú tekutinu do seba kopla tak, že by sa za to nemusel hanbiť ani posledný deviant zo stredozápadu.
„Heeej, čo robíš?“ Meggiein hlas už mal svoju príznačnú tóninu, ale boli to oči, ktoré prezrádzali, že síce už čo-to má v krvi, ešte stále je dosť triezva na to, aby dokázala Alisonin hnev vnímať.
„Fuj, do riti, čo to bolo?!“ vyhŕkla zo seba namiesto odpovede, keď sa jej horký alkohol rozlial pažerákom a jej tvár sa skrývila do výrazu odrážajúcemu absolútnu nechuť.
„Vodka. Čo iné,“ pokrčila Meggie ledabolo plecami.
„Mala by si konečne začať piť niečo chutnejšie,“ natiahla sa rýchlo po pohár coly, ktorý spočíval na stole, nezaujímajúc sa o to, čí vlastne je.
„A ty by si sa mala naučiť piť aj niečo iné ako víno,“ vyplazila na ňu detinsky jazyk. „Čo sa stalo?“ hlavu naklonila do strany, presne tak, ako to robievala aj Alison, keď sa na niečo sústredila a pozorne sa zahľadela na svoju kamarátku. Ľudia čo ich obklopovali a prinášali oslávenkyni dočasnú radosť, ju prestali zaujímať a svoju plnú pozornosť venovala žene stojacej oproti nej.
„Seguin sa stal.“
„Mhhhmmm...,“ zatiahla vševedúco. „Vidím.“
„Vidíš?“ Alison nechápavo skrčila obočie. A až vtedy si všimla, že Meggie už dávno nehľadí na ňu, ale niekam do priestoru nočného baru. Srdce jej nepríjemne poskočilo, keď sa zvrtla na päte a viď, že nenarazila priamo do pevnej hrude spomínaného previnilca. Meggie sa nečujne vzdialila, s úškrnkom, ktorý prezrádzal, že ak na nič iné, tak minimálne na tento okamih bude môcť zajtra spomínať. Ak si to, samozrejme, bude vôbec pamätať.

Alison s prižmúrenými očami zúženými do úzkych štrbín, vyjadrujúcich jej hnev, zízala dohora, do jeho hnedých očí. Hnev v nej kypel, no nepovedala ani slovo, ba  ani sa nepohla. On na rozdiel od nej, hnev nepociťoval. Práve naopak, tak ako vždy keď ju videl, posadla ho dávka radosti a energie, ktorú nedokázal popísať inak ako životabudičom. Čas okolo nich ubiehal, hudba sa valila vo vlnách, ľudia sa hmýrili ako hmyz v rojoch a oni predsa bezslovne stáli a prepaľovali sa pohľadmi. On mal chuť sa skloniť a pobozkať ju, ona mu zase jednu vylepiť, len aby mu z tváre zmizol ten povýšenecký výraz.

„Čo tu robíš?“ vyprskla nakoniec, keď už mala pocit, že ich bublinu napätia naruší čo i len hlbší nádych jedného z nich.

„Zabávam sa,“ odvetil a čiapku si otočil šiltom dozadu, len aby mohla vidieť, ako sa široko usmial. Alison ho s prižmúrenými očami naďalej prepaľovala pohľadom. Netušila ako sa dozvedel, že tu bude, ale bola to len ďalšia kvapka do pohára agresie, ktorú voči nemu momentálne prechovávala.

„Čo chceš?“
Tyler bezslovne pokrčil plecami. Neriešil jej hnev. Hoci mu síce nerozumel, žily mu netrhal. Chcel sa na ňu len dívať.
„Skvelé, tak si choď za čiernovláskou. Zajtra ti vrátim peniaze,“ vyhŕkla a zvrtla sa. Beztak od tejto noci veľa neočakávala, ale nemyslela si, že bude odchádzať vytočená ako poistka. Nestihla však spraviť ani krok, keď ju Tylerova obrovská ruka chytila za zápästie a jediným pohybom, akoby nevážila sťa ani pierko, si ju pritiahol naspäť k sebe. Hrudníky sa im dotýkali, keď ju držal okolo pása a nemienil ju pustiť.
„Žiarliš, Líštička?“
Alison by bola radšej, keby mlčal. Keby nevydal z pomedzi pier ani jedno slovko. Nemusela by totiž zápasiť s vlastným telom, keď jej na koži naskákali zimomriavky, akoby ju ovial ľadový vánok, a jej myseľ sa a aj napriek tomu snažila sústrediť na vety plné uštipačnosti, ktoré mu chcela vychrstnúť do tváre.
„Nie.“ Bola hrdá sama na seba, keď sa jej podarilo ovládnuť aspoň vlastný hlas, ktorý ju nesklamal a ostal stále tvrdý, bez prifarbených emócií. „Prečo by som mala?“
„Tak prečo spomínaš čiernovlásku, hm?“ dlhými prstami jej zašiel do vlasov a odhrnul jej ich z tváre. Strieborné okrúhle náušnice sa zableskli v žiare reflektorov, keď sa zachvela pod jeho dotykom. Ruky jej viseli pozdĺž tela, no diabolský hlások v jej hlave jej nahováral, aby ich zodvihla, aby sa dotkla pevného tela, ktoré ju tak veľmi lákalo. Našťastie, jej sebakontrola, dlhoročne vybudovaná, nepoľavila. Nahodila kamenný výraz, ktorý on zo srdca neznášal, pretože sa mu vtedy zdala chladná a tak vzdialená a rozhodla sa neodpovedať. „Prečo sa tak hneváš, Líštička? Aj keď, musím priznať,“ široký úsmev sa mu rozlial po tvári, „si ešte viac sexi ako inokedy.“

Asi mala byť polichotená. Triezva by možno bola. Ale teraz, keď alkohol ešte viac podporoval jej drzé ja, to bolo pre ňu ako posledná kvapka. Posledná kvapka na to, aby vybuchla.

„Jednu vec neznášam viac, ako klamstvá,“ hlas jej naberal na frekvencii, „a to, keď ma niekto podceňuje a vysmieva sa mi do ksichtu,“ hovorila ľadovo. Prestal sa usmievať, priam sa mu pery zúžili do tenkej linky, skrytej v tmavom strnisku. Oči sústredene nespúšťal z tých jej a mal pocit, akoby mu ruka, ktorú mal ešte stále zapletenú v jej dlhých vlasoch, oťažela. „Takže po prvé, si tieto svoje rečičky nechaj tam, pre krásavicu, ktorá určite žadoní po tvojom dotyku a bezducho hlce každé jedno slovo, ktoré vyriekneš, a po druhé už nikdy, opakujem nikdy, sa neopováž na mňa zapôsobiť pomocou svojich peňazí. Moc svojho majetku využívajú len úbožiaci, ktorí nemajú čo iné ponúknuť.“
Tyler ostal stáť ako obarený. Ešte stále sa mu v ušiach ozývali jej slová, keď si uvedomil, že zovretie jeho rúk ostalo prázdne. Zmizla a zanechala za sebou len slová plné trpkej krutosti. Dav začal šalieť, keď vyšiel na pódium DJ a Tyler, s rukami vsadeným hlboko do vreciek čiernych džínsov, sa vrátil späť na vyvýšenú časť podniku. Po zvyšok večera sa už na Karu ani len nepozrel. Svoju pozornosť, či už očividnú pre ostatných alebo nie, venoval blondínke na parkete. Blondínke, ktorá mu ako prvá v živote vychrstla pravdu priamo do tváre.

Mala v sebe o tri vodky viac, ako vôbec plánovala a sedela uprostred sedačky, z jednej strany obklopená povaľujúcimi sa ružovými balónmi,  ktoré mali pôvodne visieť vo vzduchu pozdĺž celého ich boxu, a z druhej strany chlapíkom v čiernej koženej bunde. Keďže Meggie mu už dávno nevenovala svoj drahocenný čas, svoje chlípne ruky preorientoval na jedinú ženu, ktorá ostala bezducho sedieť na mieste. Alison ešte stále nemala poňatia o tom, kto to vlastne bol, nepoznala ani len jeho meno, i keď bola veľká pravdepodobnosť, že jej ho aj povedal a ona ho len jednoducho odignorovala. Vnímala, že jej celý čas niečo rozprával, ale jediné na čo sa ona dokázala sústrediť bolo, aby dokázala odhadnúť chvíľu, kedy bolo vhodné vypustiť zo seba „aha“ plné porozumenia, zdesené „och“ alebo sa len jednoducho zasmiať. Dúfala, že ani raz nezareagovala neprimerane, pretože nemala síl na to, aby sa hádala s ďalším jedincom mužského pokolenia len kvôli ublíženému egu. Preto, keď ju chytil za ruku a začal ťahať na parket, uľavilo sa jej. Nikdy nebola dobrá herečka a momentálne nebola ani dostatočne opitá na to, aby jej to bolo úplne jedno. Keď si však myslela, že ju tanec zachráni od prípadného fouxpas, bola poriadne naivná. Začalo to nevinne, keď ju rukou oblapil okolo drieku a celou silou si ju pritisol k svojmu telu, pričom jediné čo Alison napadlo bolo, aké vágne a mäkké sa zdalo jeho telo oproti tomu Tylerovmu. Avšak blúdenie chlípnych rúk pokračovalo a ona sa nestihla ani nazdať kedy, len razom ucítila, ako ju chytil za zadok a svoje pery prisal na jej krk. Hnev z nej síce už vyprchal, ale ešte stále mala svoju cudnosť. Celou silou sa zaprela do jeho ramien a odstrčila ho od seba.
„Heeej, čo sa deje krásavica?“ doteraz si ani neuvedomila, aký mal odpudivý hlas.
„Prepáč, potrebujem si odskočiť,“ pokrčila plecami a pratala sa od neho skôr, ako ju mohol zastaviť.

Len na drobný okamih, ale naozaj len drobný, jej v hlave skrsla myšlienka, že pôjde za Tylerom. Ospravedlniť sa mu síce neplánovala, ale nemohla poprieť, čo s ňou ten chlap robil. Hormóny s ňou mávali už len pri pohľade na neho, nehovoriac o tom, ako jej telo reagovalo na jeho dotyky. Hľadela na svoj odraz v zrkadle na dámskych toaletách a premýšľala. Nepôjde za ním. Nenechá sa zlanáriť len predstavou kvalitného sexu. Presvedčená touto ideou, pustila z kohútika ľadovú vodu, jednu dlaň strčila pod tečúci prúd a druhou si nadvihla dlhé vlasy. Ovlažila si krk s pocitom, že aspoň takto dočasne zmyje zo seba stopy po lačnom bozku chlípnika a pevne rozhodnutá, že hneď ako nájde Meggie, schmatne ju za ruku a odvedie ju domov. Prestalo ju baviť, akým smerom sa táto noc zvrhávala a bolo jej jedno, či sa na ňu bude Meggie na druhý deň hnevať, jednoducho už chcela vypadnúť. Vyšla z toaliet a nepozerajúc sa okolo seba, začala sa pretláčať pomedzi ľudí, za svojim cieľom.

Nasledujúce okamihy boli ako spleť obrazov prebiehajúcich tak rýchlo, že ani hlavní aktéri ich nemali šancu zachytiť v plnom rozsahu. Mužská ruka ju schmatla za pás a celou silou potiahla. Alison narazila o stenu pokrytú hliníkovým obložením, čo jej vyrazilo dych. Kým sa jej telo spamätalo zo šoku a prišlo na to, ako znova roztiahnuť pľúca, vysoká postava jej znemožnila akýkoľvek výhľad na priestor okolo. Vnímala, že ju obchytkával od zadku až po prsia, že sa jej snažil jazyk strčiť až priam do hrdla, že ostala slabá a nepovšimnutá. Mala pocit, akoby ju obklopila čistá temnota a toto bol len ďalší zlý sen, jeden z tých, ktoré mávala počas vysokej školy. Že to nebol sen si uvedomila, keď sa razom dokázala nadýchnuť. Otvorila oči a sledovala, ako sa postavy pred ňou prestriedali. Znova ju chytili mužské ruky, tentokrát o niečo jemnejšie a prinútili ju postaviť sa za vysokú osobu. Až známa vôňa silnej a určite drahej kolínskej, jej napovedala, že už sa môže začať cítiť v bezpečí.
„Nedotýkaj sa jej,“ zahrmel, keď ju držal za ruku a skrýval za sebou.
„Ale no tak, kámo,“ spoza Tylerovho pleca videla, ako chlípnik v čiernej koženej bunde s úsmevom rozprestrel ruky a priblížil sa k nim. „Môžeš mať ktorúkoľvek v tomto bare. Nechaj túto krásavicu mne.“
„Ešte raz ju nazveš krásavicou a rozkopem ti riť.“
Cítila ako ňou prešla vlna energie priamo z Tylera. Cítila ako napínal svaly na predlaktiach, pravdepodobne v snahe zabrániť samému sebe aby naozaj jednu chlípnikovi neuštedril. Otočil sa smerom k nej a pozrel jej do tváre. „Vypadnime odtiaľto.“ Bezslovne prikývla.
„No jasné, ďalšia kurva čo odchádza s Tylerom Seguinom. Neboj sa, krásavica, veď ty o dva týždne pribehneš za mnou, keď ho omrzíš a on si nájde druhú s väčšími kozami,“ kričal za nimi. Tyler zastal a znova sa na neho otočil, keď ho Alison prudkým trhnutím za rameno prinútila pozrieť sa na ňu.
„Tyler, kašli na neho,“ šepla a nespúšťala svoj pohľad z jeho očí. Tušila akú mala svojimi očami moc nad ním už od ich prvého stretnutia a verila, že ak by sa čo i len o trochu viac posnažila, dokázala by s Tylerovou osobnosťou urobiť aj viac, ako ju len upokojiť. Srdce jej splašene bilo, až ho cez tú šialene hlasnú hudbu vnímala vo vlastným ušiach, keď videla, ako sa zhlboka nadýchol, hodil rýchly pohľad na chlípnika a vykročil.

„A čo čiernovláska?“ opýtala, keď jej otvoril dvere na taxíku a naznačil jej, aby nastúpila.
„Tá sa vie o seba postarať,“ odvetil potichu, nasadol vedľa nej a taxikárovi nadiktoval svoju adresu. „Možno sa skamaráti s tvojim obdivovateľom.“ Na perách mu ihral šibalský úškrnok a ruku položil na jej stehno. A ona sa po prvý krát za dnešnú noc cítila dobre.

„Na čo sa dívaš?“
Jej hlas sa niesol tichom rozprestierajúcim sa v miestnosti ako vlna energie, ktorá v momente, keď sa dostala do Tylerových uší, v ňom vyvolala spomienky na predchádzajúce minúty. Znova ležala krížom cez jeho posteľ kráľovských rozmerov a znova jemne zakopávala nohami. Myslel si, že ho vidieť nemôže, ale opak bol očividne pravdou. Opieral sa o čelo postele a ešte stále nahý, rovnako ako ona, pohľadom prechádzal po všetkých krivkách jej tela. A to, čo videl, sa mu viac než páčilo.
„Len tak,“ pokrčil plecami. Žiadne uštipačné dvojzmyselné poznámky, žiadne vykrúcanie. Ležali v tichu a jemu sa to jednoducho páčilo. Bol to pokoj, čo ho obklopoval a on si uvedomil, že ho napĺňal pocitom, ktorý doteraz nepoznal. Vždy to bol len hokej, ženy, výslnie. Ale z Alison vyžarovalo niečo, čo mu pripomínalo domov. Možno preto ju celú noc sledoval v bare. Možno preto mal potrebu zaplatiť za ňu tú rezerváciu, aj keď ona to pripisovala len dojmu, ktorý chcel na ňu vytvoriť. A možno vďaka tomu dokázal zakročiť presne vo chvíli, keď to najviac potrebovala. Nebol hrdina, bitkár už tobôž nie. Ale pri Alison sa začínal meniť z chlapca na muža. Aspoň tak by to pomenovali jeho najbližší. On sám ešte totiž nevedel, že žena ležiaca nahá na jeho posteli, tak ako mnoho iných pred ňou, a pri tom úplne odlišná od tých všetkých, z neho vytiahne to najlepšie.
„Ako to, že si sa nebála?“
Alison zodvihla hlavu z matraca, oprela sa o lakeť a s nadvihnutým obočím pozrela na Tylera. „Narážaš na toho paka v bare?“
Tyler sa rozosmial. Už dávno nepočul slovo pako. „Nie, na toho som už aj zabudol.“
„Dobre, lebo za toho ti určite ďakovať nebudem.“
„Och, za toho si mi už poďakovala dostatočne, Líštička,“ široko sa usmial. Alison len prevrátila modrými očami, ale mierny rumenec jej predsa len zaplavil tvár. „Ale narážal som na fakt, že si mi skoro odtrhla ruku z ramena, keď som sa chcel natiahnúť po kondómy.“
Teraz to bola Alison, kto krčil ramenami. „Nemyslím si, že by som sa niečoho mala báť. Ja viem kto si, ty vieš kto som ja. A podľa mňa si si plne vedomí faktu, že keby si ma nakazil čo i len obyčajnými chlamýdiami, jediným telefonátom by som ti bola schopná zničiť kariéru.“
Tyler mlčky prikývol na znak toho, že pochopil. Občas úplne zabúdal na to, kto bol jej otec a ako veľmi v hrsti by ho dokázala mať. V zapätí sa však uškrnul. „Obyčajnými chlamýdiami?“ zopakoval udivene.
„Ver mi, tie sú to najmenšie zlo, čo môžeš chytiť,“ žmurkla na neho. 

„Takže...,“ začala ale na sekundu sa odmlčala, keď panvica zaprskala pod prívalom čerstvej dávky tekutého cesta, „takto to bude zakaždým? Sex a potom palacinky?“
„Myslím, že keby si mi mala robiť palacinky zakaždým, ako sa spolu vyspíme, musel by som trénovať minimálne 12hodín denne, aby som sa udržal vo forme.“
„To znie, akoby si chcel, aby sme sa stretávali na dennej báze,“ panvicu zodvihla a už upečenú palacinku zručne, len pomocou jednej naberačky, preniesla na tanier.
„A ty nie?“
Na chvíľu sa prestala venovať jedlu, ktoré si zas a znova vypýtal a mlčky sa na neho zahľadela. Cítila ako sa jej srdce rozbúšilo nad myšlienkou, kam sa ich príbeh uberal. „Čo odo mňa vlastne chceš, Seguin?“ bolo jediné čo povedala.
Videla ako sa zhlboka nadýchol a na drobný okamih uhol pohľadom. Buď si potreboval premyslieť sladkú lož, alebo sám seba pripraviť na to, čo sa chystal povedať. Alison mlčky čakala.
„Neviem,“ povedal nakoniec. Nadvihla obočie a len zavrtela hlavou, vracajúc sa znova k palacinkám. Odpoveď hodná pubertiaka. „Úprimne povedané...,“ upútal znova jej pozornosť, „..verím, že to nebude len o sexe.“
Prekvapenie prestriedalo ďalšie. Alison vypla sporák, ignorujúc zvyšné nedopečené cesto, obišla kuchynský ostrovček a pristúpila k Tylerovi. Oprela sa bokom o linku a ruky si zložila na prsiach. Mlčky ho pozorovala a sledovala, ako sa v mu v tvári črtala zmes rôznych výrazov. „Predveď sa, akým dokážeš byť.“

Tyler sa zoširoka usmial. Chcel sa postaviť, obísť stoličku na ktorej sedel a čo najvášnivejšie ju pobozkať, len aby na tento moment nikdy v živote nezabudla. No skôr, ako svoj plán dokázal priviesť k dokonalosti, ho Alison zastavila.

„Ale najprv mám na teba jednu otázku.“ 

„Samozrejme, pýtaj sa čokoľvek.“

„Spával si aj s druhými ženami, keď si začal spávať so mnou?“ rozoznelo sa kuchyňou.

A Tyler by v tej chvíli radšej dostal pukom priamo do tváre, ako jej odpovedal.

Medzi prstami  prevracala viečko od plastovej fľašky a mysľou sa na okamih vrátila späť do detstva, kedy tvrdohlavo každého okolo seba presviedčala, že keď dospeje, bude žonglérka a bude žiť v cirkuse. Táto spomienka jej vykúzlila drobný úsmev na perách, ktorý neostal Tylerom nepovšimnutý.
„Čo sa usmievaš?“
„Len tak,“ zopakovala jeho odpoveď zo spálne spred pár hodín, a oprela sa hlavou o opierku gauča, očí nespúšťajúc z jeho tváre. Sedeli v obrovskej miestnosti, ktorá zaberala väčšinu vrchného podlažia Tylerovho domu, kde na jednej zo stien viselo obrovské kinoplátno. Už dávno nesledovala film, ktorý po spoločnej dohode vybrali, pretože ubehla nedlhá chvíľa, keď ho obaja prestali vnímať a celú svoju pozornosť venovali tichej konverzácií, ktorá medzi nimi prebiehala. Atmosféra sa medzi nimi zmenila. Oboch ich prepadla úprimná zvedavosť. Zvedavosť prinášajúca nespočetné množstvo otázok. Hoci každého z nich zaujímalo niečo iné, jednu otázku však mali spoločnú. Obaja, jeden mierne ustráchane, druhý možno trochu naivne, chceli vedieť čo bude ďalej. Bude to fungovať? Budú sa dať ich rozdielne životy skolaborovať?
„Určite nie len tak,“ jemný úsmev mu ihral na perách.
Alison sa pozrela na svoje prsty rýchlo sa pohrávajúce s malinkým plastom a začala rozprávať. „Keď som bola dieťa, otec ma naučil žonglovať,“ hovorila potichu so stále živou spomienkou pred očami, „a mňa to tak chytilo, že som bola presvedčená, že to je to, čo budem ako dospelá robiť. Že budem žiť v cirkuse a cestovať s ním, že budem žonglovať a vystupovať s divokými africkými zvieratami.“ Tyler na ňu nemo hľadel. Mal pocit, že už ho nič neprekvapí. Väčšina žien, ak sa s nimi teda dostal aj ďalej ako len k bezduchej konverzácii po sexe, natoľko rozdielnej od tejto s Alison, mu dokázalo povedať len toľko, že ony už od malička vedeli, že sa dobre vydajú. A to bolo ich životnou filozofiou a cieľom dovtedy, kým si tento sen nesplnili. A potom tu bola Alison, ktorá so žiarou v ľadovomodrých očiach hovorila o tom, ako ju otec naučil trik, ktorý nevie len tak hocikto a ako si predstavovala, že práve jej talent bude jej živobytím.
„Nevedel som, že Jim Nill dokáže žonglovať.“
„Jim Nill nie je môj otec,“ Tyler sa nestihol ani len nadýchnuť, keď prehovorila ľadovo, minimálne tak chladne, akým by bolo more, keby sa jej oči v ňom rozliali. Tyler úplne zabudol na otázku, ktorú mal na špičke jazyka v momente, keď prehovorila. Sústredene skúmal jej tvár, jej rysy, na ktoré akoby padol tieň hnevu, odrážajúci sa z jej očí.
„Ale.. oslovila si ho tak,“ obočie sa mu stiahlo do jednej linky, vyjadrujúcej jeho zmätenosť. 
„Je to manžel mojej matky. Nie však môj otec.“ 
Mohlo mu to napadnúť. Veď nemali ani len rovnaké priezviská, a o absencii akejkoľvek podoby nehovoriac. Ale nenapadlo. A tak teraz, keď mu v hlave vírilo tornádo otázok, ju len pozoroval. Mlčky čakal. Čakal či znova prehovorí, alebo sa na neho čo i len pozrie. Ale Alison sa uzavrela do vlastného prúdu myšlienok, možno i spomienok, absolútne ignorujúc jeho snahu o pokračovanie v načrtnutej téme. Niečo na spôsobe ako sedela, ako nechala modrý vrchnák padnúť na gauč bez toho, aby sa poň čo i len znova natiahla, mu nahováralo, že očividne nič nie je také, aké sa zdá byť. Razom ostala odmeraná, uzavretá a on sa pristihol pri myšlienke, že na túto Alison nie je zvyknutý. Na ťažké témy bolo pre Alison očividne ešte priskoro.

„Môj otec ma okrem hrania hokeja naučil nenávidieť špagety,“ povedal po chvíli ticha, ktoré narúšal len film stlmený na minimum. Chcel ju rozveseliť. Veď v tom bol predsa dobrý. V bavení ľudí. „Čože?“ hlas mala síce stále tvrdý a rázny, ale Tyler v ňom predsa len zachytil náznak pobavenia. Široko sa usmial a chopil sa príležitosti.
„Keď som bol dieťa, pred každým jedným zápasom mi môj otec uvaril špagety. Každý jeden týždeň som sedel v kuchyni, tŕpol a zároveň sa modlil, aby konečne pripravil niečo iné. Nakoniec to došlo až do takého bodu, že som kŕmil nášho psa pod stolom, keď sa nedíval. Alebo sa vypýtal na toaletu s plnými ústami a jednoducho to vypľul do záchoda.“ Keď zbadal ako sa rozosmiala, uľavilo sa mu. Akoby mu kameň spadol zo srdca. „Dodnes ich nenávidím. Fuj..“