Forever young 2.

Roztriasli sa jej kolená, rozbúchalo srdce. A pri tom nerobila nič, len tam stála a dívala sa do jeho očí. Také veľké modré oči ešte nevidela. Nikdy. Vedela čo to znamená. No nechcela si to pripustiť. Nechcela si tohto chlapca pustiť pod kožu, pretože vedela, že by to bolo márne. Zamilovať sa do speváka, ktorý si o týždeň nebude pamätať jej meno. Vedela, že by mala uhnúť pohľadom, alebo niečo povedať. No nedokázala vydať ani hláska.
Odrazu sa za Niallom rozrazili dvere.
„Niall! Where are you man?“ zvuk k nim doľahol skôr ako vykukla Louisova hlava. „Ups, nechcel som rušiť,“ povedal so smiechom, keď ich videl tam len tak stáť a dívať sa na seba. Ešte stále so smiechom sa obrátil a zmizol v tých istých dverách. Louisova návšteva akoby prebrala Nialla.
„Ako sa volá tvoja sestrička?“ opýtal sa a už si od nej bral pero a zápisník.
„Sara,“ odpovedala potichu. Niall mlčky písal. Po minúte jej podal pero aj zápisník so slovami: „Odkáž sestričke, že má krásne meno. A ešte krajšiu sestru. No už musím ísť. Bye,“ povedal si svoje a stratil sa v rovnakých dverách ako Louis. Ešte chvíľu tam stála a spamätávala sa z toho všetkého. Najprv Niallov pohľad a potom slová, ktoré, keď správne pochopila, znamenali, že Niall jej povedal, že je krásna.
Po chvíľke sa spamätala, potriasla hlavou, akoby chcela vyhnať všetky myšlienky, zápisník si vložila do tašky a odkráčala preč. Celou cestou domov uvažovala nad tým, či to myslel vážne. „Určite to hovorí každej druhej. Nič si z toho nerob. Už ho možno nikdy v živote neuvidíš, tak sa vzchop!“ opakovala si. Keď prišla domov, pozdravila mamku, ktorá sedela v obývačke pri filme a pohári vína.
„Ahoj mamka. Sara už spí?“ opýtala sa a dala jej pusu na líce.
„Chcela ťa počkať, ale dlho si nechodila, tak si išla ľahnúť. Ale možno ešte nespí, choď sa pozrieť,“ odpovedala jej po slovensky. Doma sa rozprávali výhradne po slovensky. No keď prišli do spoločnosti, prišla na rad angličtina. A tak sa vyzula, vyzliekla a zamierila na poschodie, kde mala jej sestrička izbu hneď vedľa tej jej. Potichu otvorila dvere a nazrela. Uvidela malé telíčko schúlené do klbka pod perinou, ako si tíško odfukuje. Nechcela ju budiť, tak len vytrhla zo zápisníka papier s Niallovým podpisom a venovaním a položila ho na Sarin nočný stolík. Pousmiala sa pri predstave, aká bude malá rada, keď to uvidí. Nechala malú osamote, vošla do svojej izby, ledabolo sa vyzliekla a aj ona sa schúlila pod perinou s myšlienkami zaoberajúcimi sa tými veľkými modrými očami.

„Vicky! Vicky!“ bolo prvé čo započula ráno. Sara vbehla do jej izby a skákala okolo postele.
„Čo je Sari?“ opýtala sa a prevrátila sa na druhý bok.
„Odkiaľ sa toto zobralo na mojom stolíku? Mamka nevie, takže ty musíš vedieť!“ zvýskla, vyskočila ku nej na posteľ a pred očami jej mávala s papierom.
„Jaj toto. Well...“
„Vicky! Tak už ma nenaťahuj!“
„Včera, keď som sa vracala z práce, tak som zmeškala autobus. A ako som tak išla domov, pred jednou budovou som uvidela stáť chlapcov z One Direction. Hneď som si spomenula na teba. A tak som si vybrala zápisník a pero a išla som za nimi. No kým som tam prišla, stál tam už len Niall. Tak som dúfala, že ťa poteší podpis aspoň od neho, keď od ostatných nie,“ usmiala sa na svoju sestričku, ktorej v očiach žiarili iskričky šťastia.
„Jasné, že ma potešil! Veď Nialla Horana mám najradšej! Takže ty si sa s ním rozprávala? Moja veľká sestra?!“
„No áno. A odkazuje ti, že máš krásne meno,“..a ešte krajšiu sestru, pomyslela si, no to už nepovedala.
„Mamííííííííííííííí!“ zvrieskla malá a už utekala von z jej izby. Vicky sa len zasmiala. Ešte chvíľu ležala v posteli a uvažovala. Keď si spomenula na včerajší večer, sama tomu nedokázala uveriť. Hlavne tomu, že tento úžasný chlapec sa jej pozeral do očí a naznačil, že je krásna.