Forever young 21.

Ospravedlňujem sa za svoju včerajšiu neúčasť, ale bola u mňa kamarátka, tak som nepísala.
P.S.: Túto časť venujem mojej Lenčiči. Dúfam, že sa ti bude páčiť :-*

„Dobré ráno slniečka,“ ozvalo sa od schodov. Vicky bola vďačná, že sa Niall prebudil, nemusela sa aspoň dívať na Liama a premýšľať o tom, čo jej povedal. Než stihla odpovedať, Niall k nej pristúpil zozadu a pobozkal ju na krk. „Good mornin‘ honey,“ pošepkal jej. Zasmiala sa, pootočila hlavou a vtisla mu pusu na prekvapené pery.

„No čo je ty spachtoš? Nie si hladný?“ spýtal sa so smiechom Liam a zamával mu pred očami s toastom, ktorý práve jedol.

„Jedlo ma momentálne trápi najmenej,“ odpovedal zamyslene. „Ale asi by som niečo zjedol,“ skonštatoval a odišiel do kuchyne.

„Tak presne o tomto som hovoril,“ povedal potichu Liam. Vicky na neho nechápavo hľadela. „Pred tým ako ťa spoznal, prvé čo urobil keď sa zobudil bolo, že sa vrhol na chladničku. Bez toho aby sa komukoľvek pozdravil, nie to, že by ešte začal viesť s niekým rozhovor,“ vysvetľoval potichu, aby ho Niall nepočul. „Teraz s úsmevom príde, pozdraví ťa a pobozká. Toto je úplne iný Niall, akého sme poznali. Ale celkom sa nám pozdáva táto zmena,“ dokončil a žmurkol na ňu.

„Takže čo robíme dnes?“ opýtala sa, keď sedeli všetci na pohovke. Hľadela na chalanov, ktorí sa ešte stále napchávali toastami. „Vy čo ste takí hladní pre Boha?“ zasmiala sa.

„Rušná noc, čo ti poviem,“ pokrčil plecami Liam, na čo sa Niall začal nekontrolovateľne smiať.

„Že som sa vôbec pýtala,“ prevrátila očami, no šklbalo jej pri tom kútikmi úst. „Takže? Čo plánujete?“

„My s Dan chceme ísť na večeru a potom na London Eye, bude večerná prehliadka kvôli tomu zatmeniu mesiaca. Pridáte sa?“ opýtal sa s naklonením aby dobre videl aj na Vicky. „Dan ťa už chce vidieť, obľúbila si ťa,“ opäť na ňu žmurkol.

„Pôjdeme?“ Niall ju objal okolo pliec a pobozkal na líce.

„Veľmi rada. Len predtým budem musieť ísť domov, nemôžem ísť na večeru v tvojich veciach.“

„Čo máš s tými svojimi? Nevieš ich nájsť?“ zaškeril sa Liam.

„Nie,“ vyplazila mu na oplátku jazyk. „Louis mi opäť pripravil krásne privítanie.“

Bolo až niečo okolo pol druhej poobede, keď sa konečne dostala domov. Niall išiel s ňou s tým, že vysvetlí jej mame cestu do Írska, ktorú chystá spolu s Vicky. Kým sa ona sprchovala a dávala do poriadku svoju izbu, Niall sedel s jej mamou a sestrou v obývačke. Lucy, jej mama, správu o ich výlete priala v skutku dobre. Vie, že jej dcéra je už dospelá a vie sa o seba postarať.

Niall

Sedel na dlážke v obývačke a smial sa na Sare. Stavali si spoločne kocky, pri ktorých mu Sara rozprávala tajomstvá o svojej staršej sestre.

„Odkedy sme v Londýne,“ začala znova svojou detskou angličtinou a položila ďalšiu kocku na ich provizórny hrad. „Zvykne Vicky rozprávať zo sna.“

„Vážne?“ prekvapene sa spýtal. Usmieval sa a vedel, že najbližšiu noc, čo spolu strávia bude pozorne počúvať, či sa nedozvie niečo zaujímavé.

„Niekedy sa z jej izby ozýva dokonca smiech,“ pousmiala sa Lucy, ktorá ich celý čas sledovala z pohovky.

„A niekedy aj plač,“ oznámilo bezstarostne dievčatko.

„A čo také sa ozývalo z jej izby naposledy?“

„Naposledy stále opakovala tvoje meno,“ zazubilo sa na neho dievčatko. Niall sa zasmial, no musel priznať, že ho to potešilo.

„No nehovor jej, že o tom vieš! Nemá rada, keď jej hovoríme, že zase celú noc prekecala sama so sebou,“ upozornila ho Lucy.

„Už som, môžeme ísť,“ začuli Vickyn hlas a dupot jej nôh na schodoch.

Vicky

„Už som, môžeme ísť,“ zakričala a rozbehla sa po schodoch. Keď sa vrútila do obývačky, naskytol sa jej pohľad, kvôli ktorému sa musela usmiať. Niall a Sara sedeli na dlážke, stavali si akúsi budovu a smiali sa. Jej mama ich sledovala so spokojným úsmevom, a Vicky vedela, že jej mama si Nialla obľúbila hneď na začiatku.

„Hej Sara! Zase mi balíš môjho frajera?!“ zachmúrila sa na mladšiu sestru. Sara sa okamžite vrhla na Nialla, objala ho okolo krku a dala mu pusu na líce.

„On je môj!“ vyhlásila a hrdo zodvihla bradu.

„No,no,no moja pekná. On je môj!“ vykríkla a rozbehla sa k nim. Sadla si k nim a aj ona ho objala okolo krku.

„Nie!“ opakovala si svoje mladšia zo sestier.

„Hej vy dve! Pokoj! On je môj,“ povedala ich mama a spokojne sa usmiala. Vicky vypúlila oči a neverila vlastným ušiam. „Zať samozrejme!“ dokončila, keď videla prekvapené pohľady mládeže. „A to, ktorá z vás bude nevesta, to nech sa rozhodne mladý pán,“ ukázala na Nialla.

„Toto bude ťažký výber. No myslím...“ začal a prižmúril oči, akože rozmýšľa. „Že chcem za nevestu Saru. Prepáč Vicky, ale tvoja sestra je taká rozkošná,“ povedal a objal Saru. Vicky ostala prekvapene sedieť, no po chvíli sa spamätala.

„No keď to chceš takto! Skončila som s tebou!“ odula spodnú peru, postavila sa a odišla z izby.

„Prepáčte dámy, ale toto by som mal nejako vyriešiť,“ postavil sa a rozbehol sa za ňou.

„Vick!“ zakričal za ňou. Stála na schodoch a zabíjala ho pohľadom. Keď sa rozbehol za ňou vkročila do izby, no nechala otvorené dvere. „Vicky, no tak,“ zašepkal a pristúpil k nej. Opierala sa o skriňu a stále sa na neho mračila. Oprel sa rukami o skriňu vedľa jej hlavy a tým ju uväznil vo svojom objatí. Pritlačil sa k nej a oprel si čelo o to jej.  Vicky sa šibalsky usmiala a pobozkala ho.

„Si zlý,“ zašepkala.

„Nie som. To by som si nikdy nedovolil,“ odvetil.

„A ešte aj klamár. Ale to je jedno.“

„Vážne?“ opýtal sa so smiechom.

„Áno. Tak či tak ťa ľúbim,“ dokončila, zaborila ruky do jeho neposlušných vlasov a vášnivo ho pobozkala.

„Vicky! Niall!“ ozvalo sa z haly po tom, ako niekto zazvonil na ich zvonček. „Prišiel po vás odvoz!“ kričala mama. Vicky sa neochotne odtiahla od Niallovych pier a spoločne vyšli z jej izby.