sobota 12. októbra 2013

Fight 1.

Keďže 5 dievčat splnilo moju podmienku a ja sama som sa nevedela dočkať toho, kedy sa s vami podelím o prvú časť, máte ju tu už dnes. 
Dúfam, že vás zaujme a zanecháte mi aspoň pár komentárov :-) xx




Vyšla na chodník, rozhorúčavené telo jej ochladil nočný vzduch. Zabuchli sa za ňou ťažké dvere čím zabránili preniknutiu hlasnej hudby z budovy. Vytiahla si zips na bunde až ku krku, ruky strčila hlboko do vreciek koženej vetrovky a vykročila. Kráčala po chodníku, ktorý z jednej strany lemovala dlhá vozovka a z druhej veľké tehlové budovy podobné tej, z ktorej pred pár minútami vyšla. Zabočila do úzkej uličky, využívajúc ju ako skratku k svojmu bytu a poriadne si zívla. Už takmer zabudla aké to je ponocovať, tancovať na party spolu s kamarátkami.

„Leah, ja už vážne pôjdem,“ snažila sa prekričať hlasné basy. Kamarátka na ňu smutne pozrela pripitým pohľadom a ona sa musela usmiať.
„Nemá ísť niekto s tebou? Nieže sa ti po ceste niečo stane!“
„Neboj sa, vieš dobre, že ja sa o seba viem postarať,“ zasmiala sa.
„Jasné, ty s tým tvojim karate..“ prevrátila blondýna svojimi krásnymi očami.
„Volá sa to Jiu-jitsu,“ opravila ju takmer okamžite.
„To je jedno, čo to je. Keď ťa vidím trénovať, bojím sa ťa.“
„Veď práve na to to je,“ žmurkla na ňu. „Ale ja už vážne pôjdem,“ vlepila svojej najlepšej priateľke bozk na líce, rozlúčila sa s ostatnými priateľmi a vyšla z baru.

„Do pekla!“ zahrešila, keď v strede tmavej uličky o niečo zakopla. Lepšie povedané o niekoho. Sklonila sa k nehybnému telu sediaceho muža. Rukou mu nahmatala tep na krku a nepatrne si vydýchla, keď ucítila, že dýcha. „Hej, si v poriadku?“ jemne zatriasla s telom. Naklonila sa poriadne pred jeho tvár a prstami mu z čela odhrnula kučery. Jemne ho počapkala po červenom líci, zo zemi zobrala malú hŕstku snehu, ktorá sa ešte akoby zázrakom neroztopila a priložila ju chalanovi na čelo. Vlasy sa mu okamžite nalepili na mokrú pokožku. „No tak preber sa,“ šepkala a štípala ho do líc. Mierne sa preľakla, keď sa jeho hlava razom zaklonila a z úst mu vyšiel tichý ston.
„Hej, hej, no tak, si v poriadku?“ opýtala sa opäť a dúfala, že tento krát už dostane odpoveď.
„Neviem..?“ zašepkal chrapľavo. Po jej tele prebehol mráz a bola si istá, že nie od zimy.
„Čo sa ti stalo?“ Neodpovedal, len pokrčil plecami. „Dobre... zavolám sanitku,“  načahovala sa po mobil do zadného vrecka svojich nohavíc. Telefón však nevytiahla, jeho dlhé prsty sa obmotali okolo jej útleho zápästia, čím sa ju snažil zastaviť.
„Nie, nevolaj sanitku,“ zašepkal. Do jej tváre vrazil jeho dych značne ovplyvnený alkoholom. Jemne sa odtiahla a premýšľala čo robiť. Na jeho peknej tvári nebolo vidieť žiadne zranenia, pravdepodobne bol len poriadne opitý.
„Máš tu niekde auto?“ Mlčky prikývol a kučery mu opäť spadli do čela. Zatvoril oči, hlavu si nechal opretú o stenu kým mu prehľadávala vrecká na dlhom kabáte hľadajúc kľúče. Keď ich vytiahla, poriadne sa v šere prizrela značke vyrytej na diaľkovom ovládaní. „Modli sa, aby tu v okolí bol zaparkovaný len jeden Range Rover,“ zašepkala nevediac či ju počul. Opäť ho čapla po tvári a počkala kým otvoril viečka. „Kde bývaš?“ zašepkala milo. Musela priložiť ucho tesne k jeho plným perám aby počula adresu. Postavila sa, jeho ruku si prehodila cez plecia, pravou ju uchytila a ľavou ho objala okolo pásu. Jeho váha dávala poriadne zabrať jej kolenám, no nebolo to nič, čo by nezvládla. Celou svojou váhou visel na jej ramenách, hlava mu spadla  na jej temeno a ona sa neustálim fúkaním snažila si z očí odfúknuť jeho husté kučery. Vyšla s ním z uličky a poobzerala sa okolo. Neďaleko baru, z ktorého vyšla stálo čierne terénne auto. Vydala sa tým smerom a dúfala, že po stlačení gombíku na odomykanie na ovládaní, ktoré zvierala v ruke, sa ozve pípanie práve od tohto auta. Zadržala dych, privrela viečka v očakávaní, keď ťukla gombík nasmerovaný k autu. Odľahlo jej. Svetlá auta zablikali na červeno a ozvalo sa tiché píp. Otvorila dvere na strane spolujazdca a snažila sa rýchlo vymyslieť akoby jeho telo naložila do vozidla. Na jej počudovanie, chlapec do auta vliezol takmer bez jej pomoci.
„Toto bude ešte zábavná noc,“ vydýchla sama pre seba a rýchlo prebehla na stranu vodiča. 

5 komentárov:

  1. aaaaaa! Ešte len začiatok a ja to už milujem! ♥♥♥♥ prečo je to také krátke? o.O ďalšiu ďalšiu ďalšiu! bože Ivi, ako mi toto chýbalo :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hun, ty nikdy nesklameš <3
      nemôže byť predsa hneď prvá časť dlhá! :D
      aj mne to chýbalo Zuz, veľmi veľmi :)

      Odstrániť
  2. Išla som na Tvoj blog, že pozriem, či si tú časť dala... A ona tu bola!!! ♥
    Ja sa tak teším, že si opäť tu :3 A už som namotaná :) Tak dúfam, že toto bude mať veeeeeľa častí, sweetie :)
    Úžasné ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem dakujem!!! Nedovolim si vas sklamat!! xx :*

      Odstrániť
  3. Jupi :) pekný začiatok. Som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej .-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť