Fight 3.

Tak. Dávam vám sem aj tretiu časť. 
Avšak.. chcem poprosiť dievčatá, ktoré sem zavítajú.. prosím, veľmi vás prosím, ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto číta poviedky, pošlite mu tú moju. Viem, že som nebola aktívna a nemala by som čakať nejaké zázraky.. ale.. skúste ma pochopiť... chcem aby to aspoň niekto čítal, nie len dve dievčatá...
A ešte jedna vec.. každý kto klikne na túto - v poradí už tretiu časť, nech zanechá komentár..aby som vedela, koľko ľudí si to SKUTOČNE prečítalo.. Či to chcem naozaj tak veľa?
Prosím..




Otvorila mohutné ťažké dvere na vile, v ktorej vyrastala a do nosa jej udrela vôňa pripravovanej večere. Vyzliekla si hrubý kabát, zavesila ho na stojan a z veľkej haly vykročila smerom do obývačky,  z ktorej počula mužské hlasy. Na vysokých podpätkoch a v obtiahnutých červených šatách sa jej po naleštenej podlahe chodilo veľmi zle, no obe tieto módne výstrelky boli podmienkou jej matky. Ona by si  niečo také na seba dobrovoľne nikdy neobliekla, a možno práve preto, keď sa jej nepatrne zvrtla jedna noha a ona sa zúfalo chytila zárubne dverí, jej z úst vyšla tichá nadávka.
„Do riti!“ zahrešila, chytila sa dreva na stene aby udržala rovnováhu. Rýchlo si napravila šaty a zodvihla hlavu. V impozantne a zároveň zbytočne veľkej miestnosti sedeli piati dospelí ľudia, ktorých svojim neslušným upozornením na svoju prítomnosť pravdepodobne prerušila v rozhovore. Keď sa pozrela matke do tváre, v ktorej sa zračil číri hnev, oľutovala, že sem vôbec prišla.
„Ehm, dobrý večer,“ červenajúc sa pozdravila. Tmavovlasá, na prvý pohľad krásna žena, ktorá sedela spolu s jej mamou na jednej z množstva pohoviek v miestnosti, sa vrelo usmiala a odzdravila nepatrným pokývaním hlavy. Jej otec, ktorý stál spolu so svojím obchodným partnerom pri mahagónovom stole, v jednej ruke zvieral pohár s whiskey a druhou svojmu kolegovi ukazoval nejaké papiere. Keď začuli jej pozdrav zodvihli hlavy a usmiali sa.
 Avšak bol tam ešte niekto. Niekto, kto ju prepaľoval pohľadom odkedy sa chytila zárubne dverí, odkedy počul jej kroky v hale. Vysoký chalan s rukami vo vreckách tmavých nohavíc, bledomodrou košeľou, na ktorej mal vyhrnuté rukávy až po lakte, stál pri mohutnej knižnici. Kučeravé vlasy mal nagélované dohora tak, aby mu nepadali do smaragdových očí, ktoré sa sústredili iba na Elizinu tvár. Eliz zadržala dych. To nie je možné, prebleslo jej okamžite hlavou. Prečo práve on? Zakňučala tá časť jej vnútra, ktorá sa nesústredila na jej srdce, ktoré splašene búšilo v jej hrudnom koši. Ich oči udržiavali kontakt a Eliz si nebola istá, čo videla v tých jeho.
„Anne, Robin, toto je naša –občas mierne nevychovaná- dcéra Elizabeth,“ ozvala sa jej matka ostrým hlasom, ktorý si Eliz pamätala z detských čias. Anne sa zasmiala.
„Ale kdeže, určite nie je nevychovaná. Občas aj mne ukĺzne takéto slovíčko z úst, a väčšinou tiež vďaka opätkom,“ povedala a Eliz sa po jej slovách cítila o niečo lepšie.
„Elizabeth, toto je otcov nový obchodný partner Robin spolu s krásnou manželkou Anne a jej synom Harrym.“


„Anne, máš veľmi krásne deti,“ pochválila tmavovlásku jej mama podávajúc jej späť mobil, v ktorom mala fotografie Harryho sestry Gemmy. Opäť sedeli v obývačke spolu so svojimi deťmi, zatiaľ čo ich manželia sa zatvorili v pracovni.
„Och ďakujem,“ rozkošne sa usmiala a Eliz v tom okamihu pochopila, po kom má Harry jamky v lícach , keď sa usmeje. „Ale aj Elizabeth sa vám podarila,“ odvetila so smiechom. Elizine líca sa začervenali. Anne sa obrátila k nej a pozrela jej do tváre. „Čomu sa vlastne venuješ Eliz?“ S neskrývaným záujmom na ňu hľadela. Harry zodvihol hlavu od svojich hodiniek, ktoré hypnotizoval, a rovnako ako jeho mama, sa na ňu zahľadel.  „Študuješ?“
„Ehm.. nie, univerzita ma nikdy nelákala,“ priznala neochotne. Nechcela sa o tom rozprávať len z toho dôvodu, že jej matka sa za to čo robila do istej miery hanbila.
„A Gemma študuje?“ Carol sa snažila odviesť Anninu pozornosť od jej dcéry.
„Áno, študuje, tu v Londýne,“ Harryho matka sa očividne chytila na návnadu. Avšak jej syn nie.
„A čo teda robíš?“ ozval sa chrapľavý hlas. Jeho zelené oči sa leskli pri umelom svetle, na tvári mu pohrával jemný úsmev, z ktorého sa snažila niečo vyčítať. Naozaj tam videla úprimnú zvedavosť? Pred tým než odpovedala, si všimla, ako jej matka zadržala dych.
„Robím osobnú trénerku istého bojového umenia,“ odvetila.
„Tak vaša dcéra je bojovníčka,“ usmiala sa Anne. Eliz sa snažila spomenúť na čo i len na jednu sekundu z tohto večera, keď na jej tvári nevidela úsmev. Nie, taká sekunda určite nenastala.
„Áno, už od mala bojovala,“ prikývla jej matka. „Hlavne proti nám.“
„To robí snáď každé dieťa..“

Hľadiac na množstvo kníh v knižnici hľadala jednu konkrétnu.
„Ty si tá, čo ma odviezla domov,“ ozvalo sa za ňou a ona na chvíľu ustrnula. Harry stál pár centimetrov za ňou a ruky mal prekrížené za chrbtom. Zacítila jeho mentolový dych a otočila sa tvárou k nemu. Jej oči sa zabodli do jeho hrude a až po pár stotinách sekundy si uvedomila, že musí zakloniť hlavu, aby dovidela do tých jeho.
„Hovoríš to ako hotovú vec,“ odvrkla nepríjemne.
„To aj je hotová vec,“ pohybom pier vykúzlil na svojich lícach jamky.
„Aha,“ nechápajúc sa otočila späť k policiam. „A prečo si sa teda celý večer tváril, že ma nepoznáš?“ opýtala sa a prstami prechádzala po chrbtoch starých kníh.
„Keby sa moja matka dozvedela, že som pred dvoma dňami ležal opitý na mol v zatuchnutej uličke Londýna, mal by som z toho dosť veľký problém,“ pokrčil plecami akoby to bolo nad slnko jasnejšie.
„Nemáš 15 aby ťa musela mama karhať.“
„Ale som globálne známy spevák,“ zasmial sa chrapľavo a Eliz z toho nabehla husia koža. Snažila sa vytlačiť z hlavy zvuk jeho hlasu, ktorý jej v nej znel stále dokola ako ozvena. „A vďaka tvojej milej matke, ktorá bola nadmerne ochotná zabaviť tú moju, aby som sa s tebou mohol osamote porozprávať, ti chcem za túto láskavosť poďakovať.“ Eliz vnímala jeho slová len polovicou mozgu, tá druhá sa totiž sústredila na jej obľúbenú knihu z detstva, ktorú konečne našla. Prudko sa otočila, až sa Harry od ľaku odtiahol. Avšak v okamihu bola opäť jeho tvár len pár centimetrov od tej jej. „Ďakujem,“ zašepkal zvodným hlasom. Eliz mlčala, jeho sladký dych ju opantal. Naklonila sa ešte bližšie len aby ucítila viac z tej vône. Zhlboka sa nadýchla a odpovedala.
„Nemáš začo,“ stiahla pery do tenkej linky, knihou ho buchla po hrudi, obišla ho a bez slova vyšla z miestnosti.


HARRY
„Ďakujem,“ zašepkal a hľadel do jej veľkých modrých očí, ktoré úchvatne kontrastovali oproti havraním vlasom, ktoré mala stiahnuté do hustého vrkoča. Drobunká tvár sa naklonila bližšie k nemu, ich nosy sa takmer dotýkali. Hypnotizoval ju pohľadom čakajúc na odpoveď.
„Nemáš začo,“ vytvorila grimasu, buchla ho knihou do pŕs, obišla ho a on počul už len vzďaľujúce sa kroky. Otočil sa za ňou, aj keď v miestnosti bol už sám. Rukou si prešiel po tvári až sa zastavil pri spodnej pere, ktorú si následne začal zvierať medzi ukazovákom a palcom. Na tvári mu pohrával úsmev a hlavou mu prechádzala len jedna jediná myšlienka. Chcem ju.
 

17 komentárov:

  1. Chvala bohu že si naspäť,ďakujem že si si to rozmyslela! Zbožňujem,keď čítam tvoje výtvory :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je to proste úžasné! :3 píš ďalej na neskús prestať! ;) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem!
      neprestanem, ak vy neprestanete komentovať O:)

      Odstrániť
  3. no ja to už vidím...pod každou časťou bude trápny komentár, aké je to úžasné, lebo sa na nič lepšie nezmôžem :D ale tak je to úžasné no, neviem, čo iné na to povedať...teším sa na pokračovanie :*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. áááá neviem sa dočkať ďalšej časti!!!! To je správna žena, nedať sa tak ľahko opantať!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Skvelé, Ivi! :) Som tak rada, že si späť ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne Juli O:) aj ja som rada, neskutočne mi to chýbalo ♥

      Odstrániť
  6. Strašne sa mi páči táto poviedka. To, ako to všetko dokážeš opísať, no úplná bomba. Napätie medzi Harrym a Elizabeth sa mi veľmi páči, som zvedavá na pokračovanie. Tvoja nová čitateľka Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. to.je.GENIÁLNE!! Nevieš ani, ako som sa do toho 'zažrala' :O tie opisy, ten tvoj štýl, cítim sa ako keby som tam bola s nimi -Tins

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem Tins! O:) snáď sa ti budú páčiť aj ostatné časti a budeš naďalej komentovať :)

      Odstrániť
  8. Óooooioow nadhera :) superr. -VERONIKA

    OdpovedaťOdstrániť
  9. len dnes som to začala čítať a vyzerá to na najlepšiu poviedku s Harrym akú som kedy čítala! Super :) veľmi sa mi páči štýl akým píšeš. Máš talent,naozaj :) veľmi ťa chválim :) -Janka

    OdpovedaťOdstrániť