Avšak.. chcem poprosiť dievčatá, ktoré sem zavítajú.. prosím, veľmi vás prosím, ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto číta poviedky, pošlite mu tú moju. Viem, že som nebola aktívna a nemala by som čakať nejaké zázraky.. ale.. skúste ma pochopiť... chcem aby to aspoň niekto čítal, nie len dve dievčatá...
A ešte jedna vec.. každý kto klikne na túto - v poradí už tretiu časť, nech zanechá komentár..aby som vedela, koľko ľudí si to SKUTOČNE prečítalo.. Či to chcem naozaj tak veľa?
Prosím..
Otvorila mohutné ťažké dvere na vile, v ktorej
vyrastala a do nosa jej udrela vôňa pripravovanej večere. Vyzliekla si
hrubý kabát, zavesila ho na stojan a z veľkej haly vykročila smerom
do obývačky, z ktorej počula mužské
hlasy. Na vysokých podpätkoch a v obtiahnutých červených šatách sa
jej po naleštenej podlahe chodilo veľmi zle, no obe tieto módne výstrelky boli
podmienkou jej matky. Ona by si niečo
také na seba dobrovoľne nikdy neobliekla, a možno práve preto, keď sa jej
nepatrne zvrtla jedna noha a ona sa zúfalo chytila zárubne dverí, jej
z úst vyšla tichá nadávka.
„Do riti!“ zahrešila, chytila sa dreva na stene aby udržala
rovnováhu. Rýchlo si napravila šaty a zodvihla hlavu. V impozantne
a zároveň zbytočne veľkej miestnosti sedeli piati dospelí ľudia, ktorých
svojim neslušným upozornením na svoju prítomnosť pravdepodobne prerušila
v rozhovore. Keď sa pozrela matke do tváre, v ktorej sa zračil číri
hnev, oľutovala, že sem vôbec prišla.
„Ehm, dobrý večer,“ červenajúc sa pozdravila. Tmavovlasá, na
prvý pohľad krásna žena, ktorá sedela spolu s jej mamou na jednej
z množstva pohoviek v miestnosti, sa vrelo usmiala a odzdravila
nepatrným pokývaním hlavy. Jej otec, ktorý stál spolu so svojím obchodným
partnerom pri mahagónovom stole, v jednej ruke zvieral pohár
s whiskey a druhou svojmu kolegovi ukazoval nejaké papiere. Keď
začuli jej pozdrav zodvihli hlavy a usmiali sa.
Avšak bol tam ešte niekto.
Niekto, kto ju prepaľoval pohľadom odkedy sa chytila zárubne dverí, odkedy
počul jej kroky v hale. Vysoký chalan s rukami vo vreckách tmavých
nohavíc, bledomodrou košeľou, na ktorej mal vyhrnuté rukávy až po lakte, stál
pri mohutnej knižnici. Kučeravé vlasy mal nagélované dohora tak, aby mu
nepadali do smaragdových očí, ktoré sa sústredili iba na Elizinu tvár. Eliz
zadržala dych. To nie je možné,
prebleslo jej okamžite hlavou. Prečo
práve on? Zakňučala tá časť jej vnútra, ktorá sa nesústredila na jej srdce,
ktoré splašene búšilo v jej hrudnom koši. Ich oči udržiavali kontakt
a Eliz si nebola istá, čo videla v tých jeho.
„Anne, Robin, toto je naša –občas mierne nevychovaná- dcéra
Elizabeth,“ ozvala sa jej matka ostrým hlasom, ktorý si Eliz pamätala
z detských čias. Anne sa zasmiala.
„Ale kdeže, určite nie je nevychovaná. Občas aj mne ukĺzne
takéto slovíčko z úst, a väčšinou tiež vďaka opätkom,“ povedala
a Eliz sa po jej slovách cítila o niečo lepšie.
„Elizabeth, toto je otcov nový obchodný partner Robin spolu
s krásnou manželkou Anne a jej synom Harrym.“
„Anne, máš veľmi krásne deti,“ pochválila tmavovlásku jej
mama podávajúc jej späť mobil, v ktorom mala fotografie Harryho sestry
Gemmy. Opäť sedeli v obývačke spolu so svojimi deťmi, zatiaľ čo ich
manželia sa zatvorili v pracovni.
„Och ďakujem,“ rozkošne sa usmiala a Eliz v tom
okamihu pochopila, po kom má Harry jamky v lícach , keď sa usmeje. „Ale aj
Elizabeth sa vám podarila,“ odvetila so smiechom. Elizine líca sa začervenali.
Anne sa obrátila k nej a pozrela jej do tváre. „Čomu sa vlastne
venuješ Eliz?“ S neskrývaným záujmom na ňu hľadela. Harry zodvihol hlavu
od svojich hodiniek, ktoré hypnotizoval, a rovnako ako jeho mama, sa na ňu
zahľadel. „Študuješ?“
„Ehm.. nie, univerzita ma nikdy nelákala,“ priznala
neochotne. Nechcela sa o tom rozprávať len z toho dôvodu, že jej
matka sa za to čo robila do istej miery hanbila.
„A Gemma študuje?“ Carol sa snažila odviesť Anninu pozornosť
od jej dcéry.
„Áno, študuje, tu v Londýne,“ Harryho matka sa očividne
chytila na návnadu. Avšak jej syn nie.
„A čo teda robíš?“ ozval sa chrapľavý hlas. Jeho zelené oči
sa leskli pri umelom svetle, na tvári mu pohrával jemný úsmev, z ktorého
sa snažila niečo vyčítať. Naozaj tam videla úprimnú zvedavosť? Pred tým než
odpovedala, si všimla, ako jej matka zadržala dych.
„Robím osobnú trénerku istého bojového umenia,“ odvetila.
„Tak vaša dcéra je bojovníčka,“ usmiala sa Anne. Eliz sa
snažila spomenúť na čo i len na jednu sekundu z tohto večera, keď na
jej tvári nevidela úsmev. Nie, taká sekunda určite nenastala.
„Áno, už od mala bojovala,“ prikývla jej matka. „Hlavne
proti nám.“
„To robí snáď každé dieťa..“
Hľadiac na množstvo kníh v knižnici hľadala jednu
konkrétnu.
„Ty si tá, čo ma odviezla domov,“ ozvalo sa za ňou
a ona na chvíľu ustrnula. Harry stál pár centimetrov za ňou a ruky
mal prekrížené za chrbtom. Zacítila jeho mentolový dych a otočila sa
tvárou k nemu. Jej oči sa zabodli do jeho hrude a až po pár stotinách
sekundy si uvedomila, že musí zakloniť hlavu, aby dovidela do tých jeho.
„Hovoríš to ako hotovú vec,“ odvrkla nepríjemne.
„To aj je hotová vec,“ pohybom pier vykúzlil na svojich
lícach jamky.
„Aha,“ nechápajúc sa otočila späť k policiam. „A prečo
si sa teda celý večer tváril, že ma nepoznáš?“ opýtala sa a prstami
prechádzala po chrbtoch starých kníh.
„Keby sa moja matka dozvedela, že som pred dvoma dňami ležal
opitý na mol v zatuchnutej uličke Londýna, mal by som z toho dosť
veľký problém,“ pokrčil plecami akoby to bolo nad slnko jasnejšie.
„Nemáš 15 aby ťa musela mama karhať.“
„Ale som globálne známy spevák,“ zasmial sa chrapľavo
a Eliz z toho nabehla husia koža. Snažila sa vytlačiť z hlavy
zvuk jeho hlasu, ktorý jej v nej znel stále dokola ako ozvena. „A vďaka
tvojej milej matke, ktorá bola nadmerne ochotná zabaviť tú moju, aby som sa
s tebou mohol osamote porozprávať, ti chcem za túto láskavosť poďakovať.“
Eliz vnímala jeho slová len polovicou mozgu, tá druhá sa totiž sústredila na
jej obľúbenú knihu z detstva, ktorú konečne našla. Prudko sa otočila, až
sa Harry od ľaku odtiahol. Avšak v okamihu bola opäť jeho tvár len pár
centimetrov od tej jej. „Ďakujem,“ zašepkal zvodným hlasom. Eliz mlčala, jeho
sladký dych ju opantal. Naklonila sa ešte bližšie len aby ucítila viac z tej
vône. Zhlboka sa nadýchla a odpovedala.
„Nemáš začo,“ stiahla pery do tenkej linky, knihou ho buchla
po hrudi, obišla ho a bez slova vyšla z miestnosti.
HARRY
„Ďakujem,“ zašepkal a hľadel do jej veľkých modrých
očí, ktoré úchvatne kontrastovali oproti havraním vlasom, ktoré mala stiahnuté
do hustého vrkoča. Drobunká tvár sa naklonila bližšie k nemu, ich nosy sa
takmer dotýkali. Hypnotizoval ju pohľadom čakajúc na odpoveď.
„Nemáš začo,“ vytvorila grimasu,
buchla ho knihou do pŕs, obišla ho a on počul už len vzďaľujúce sa kroky.
Otočil sa za ňou, aj keď v miestnosti bol už sám. Rukou si prešiel po
tvári až sa zastavil pri spodnej pere, ktorú si následne začal zvierať medzi
ukazovákom a palcom. Na tvári mu pohrával úsmev a hlavou mu
prechádzala len jedna jediná myšlienka. Chcem
ju.
Chvala bohu že si naspäť,ďakujem že si si to rozmyslela! Zbožňujem,keď čítam tvoje výtvory :))
OdpovedaťOdstrániťaw, ďakujem!!!
Odstrániťje to proste úžasné! :3 píš ďalej na neskús prestať! ;) :D
OdpovedaťOdstrániťďakujem!
Odstrániťneprestanem, ak vy neprestanete komentovať O:)
no ja to už vidím...pod každou časťou bude trápny komentár, aké je to úžasné, lebo sa na nič lepšie nezmôžem :D ale tak je to úžasné no, neviem, čo iné na to povedať...teším sa na pokračovanie :*
OdpovedaťOdstrániťhun hun, aj tak budeš pre mňa stále najlepšia :)
Odstrániťáááá neviem sa dočkať ďalšej časti!!!! To je správna žena, nedať sa tak ľahko opantať!
OdpovedaťOdstrániť:) xx
OdstrániťSkvelé, Ivi! :) Som tak rada, že si späť ♥
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne Juli O:) aj ja som rada, neskutočne mi to chýbalo ♥
OdstrániťStrašne sa mi páči táto poviedka. To, ako to všetko dokážeš opísať, no úplná bomba. Napätie medzi Harrym a Elizabeth sa mi veľmi páči, som zvedavá na pokračovanie. Tvoja nová čitateľka Danka :)
OdpovedaťOdstrániťDakujeem velmi pekne!!!! O:)
Odstrániťto.je.GENIÁLNE!! Nevieš ani, ako som sa do toho 'zažrala' :O tie opisy, ten tvoj štýl, cítim sa ako keby som tam bola s nimi -Tins
OdpovedaťOdstrániťďakujem Tins! O:) snáď sa ti budú páčiť aj ostatné časti a budeš naďalej komentovať :)
Odstrániťkrááásne :)
OdpovedaťOdstrániťÓooooioow nadhera :) superr. -VERONIKA
OdpovedaťOdstrániťlen dnes som to začala čítať a vyzerá to na najlepšiu poviedku s Harrym akú som kedy čítala! Super :) veľmi sa mi páči štýl akým píšeš. Máš talent,naozaj :) veľmi ťa chválim :) -Janka
OdpovedaťOdstrániť