Broken Wings

Sľúbená jednodielovka. Prikrátka, no bolo to po prvý krát, čo som písala niečo takéto. Snáď sa bude páčiť a nebudeš veľmi sklamaná Zuz.. :) :-*
Dúfam, že ma potešíte aspoň 5 komentármi, som veľmi zvedavá na váš názor, samozrejme ocením aj kritiku!! :)
P.S.: chceli by ste z toho aj pokračovanie v podobe retrospektívy? :)


Cítila, ako jej chlad z mokrej trávy stúpa cez bosé chodidlá do celého tela. Uvedomovala si, že by sa mala triasť. Triasť, klepať zimou. Jej telo by malo akokoľvek reagovať na chladné podnety. No nereagovalo. Jej zmysly a nervové zakončenia boli natoľko otupené, že by už nereagovali ani na bolesť. Bolesť, ktorá bola každodennou rutinou dlhé mesiace. Bolesť, vďaka ktorej sa ocitla práve tu.
Nahá stála na okraji skalnatého útesu, za jej chrbtom ohraničeným smrekovým lesom. Dlhé zvlnené vlasy viali okolo jej tváre, na pokožku dopadali drobné kvapky spôsobené mrholením. Pohľadom skĺzla dole, do priepasti. Mohutné vlny narážali svojou nespútanou silou do skál, odrážali sa, krútili a vracali späť do šíreho mora. Nespútanou silou, voľnosťou. Chcela byť voľná. Voľná ako morské príboje. Voľná od všetkého, čo musela prežívať. Až doteraz.
Začula šumot. Napla svoj nevídane silný sluch a započúvala sa. Bol ešte ďaleko. Ďaleko a pri tom tak blízko. Ostávalo jej už len pár minút. Pár stovák sekúnd na rozjímanie nad slobodu. A potom, potom bude znova uväznená. Avšak, tentokrát bude väzňom niečoho príjemného, niečoho, čo jej už neublíži.
Odpútala zrak od bielej peny pod sebou a pohľadom prešla po svojom tele. Po bielych doráňaných nohách, otvorených zraneniach na stehnách. Vystrela pred seba ruky a zahľadela sa na prsty. Na dlhých článkoch sa leskla fialkastá krv, vytekajúca z ich koncov, z pozostatkov pazúrov, na ktoré bola patričné hrdá a ukazovala ich radšej ako krídla. Pri spomienke na svoje kedysi nádherné zlatisté krídla ju pichlo pri srdci a do očí sa jej tlačili slzy. Natočila hlavu do boku, periférnym videním sa sústredila na svoj chrbát. Kedysi by týmto pohľadom uvidela grandiózne, lesklé perie, ktoré sa v ich rodine dedilo už celé stáročia. Teraz nevidela nič. Namiesto materiálnej pýchy videla prázdno. Napla svaly na chrbte tak, ako by kedysi rozprestierala krídla, a pocítili bolesť. Už si ani neuvedomovala, aká nehorázna bolesť to bola. Fyzická bolesť z brutálneho odstraňovania jej hrdosti bola nič oproti tej psychickej. Krídla, jej hrdosť, pýcha, boli to prvé na čo siahol, keď ju zatvoril a zviazal v pivnici opusteného domu. Neskúsil jej ani len prelepiť ústa, užíval si jej uši trhajúce výkriky. Postavil pred ňu zrkadlo a donútil ju pozerať sa na to, ako jej pomaly, postupne trhá jedno pero za druhým, ako jej záhradnými nožnicami strihá do kože, oddeľuje šľachy od svalov, väzivo a kosti od chrbtice. A popri tom, sa ani nesnažila prosiť. Vedela, že by jej to nepomohlo. Videla na jeho krásnej tvári ako si to užíva.
Opäť spozornela. Bol stále bližšie a bližšie. Už len pár metrov. Počula každý jeho krok, zakaždým ako jeho ťažká topánka stúpila na akýkoľvek konár, či haluz. Cítila ako zvieratá z lesa utiekli. Cítili ho aj oni a báli sa. Bol to ich prirodzený inštinkt pred ním. Pred predátorom. Lovcom.
Zhlboka sa nadýchla, zatvorila oči a obrátila sa chrbtom k útesu, tvárou k nemu. K svojej smrti. Zostávala v pokoji, dokonca i jej srdce už nebúšilo tak ako predtým. Bilo stále pomalšie, slabšie. Pripravovalo sa. Tak ako ona.
Otvorila oči. Uvidela ho stáť len pár metrov pred sebou. Stačilo aby spravila tri kroky. Namiesto sa zahľadela do jeho tváre. Do tváre, ktorú ešte donedávna milovala. Jeho tmavé kučeravé vlasy sa vlnilo okolo jeho tváre. Veľké oči, krásnej čokoládovej farby, z ktorých vyžarovalo čisté vzrušenie z lovu sa zabodli do tých jej. Zružoveli mu líca od chladu, krojené plné pery sa roztiahli do diabolského úškrnku a ukázali rovné zuby.
„Susanne,“ vydýchol tak, že ľudské ucho by to sotva zachytilo. Avšak, ona nebola človek. Bola anjel. Anjel, ktorý bol pripravený zomrieť.
„Thomas,“ povedala trpko jeho meno.
„Poď ku mne,“ natiahol ruku.
„Nie,“ odvetila hrdo a zodvihla pri tom hlavu. Vypla nahú hruď, zúžila oči. „Už nie som tvoja,“ zašepkala a cúvla. Videla ako sa mu s hrôzou vyrovnala tvár, keď pochopil. Rozpažila ruky, zatvorila oči a vrhla sa do ľadových vĺn. 
Za slobodou.

19 komentárov:

  1. nieee, plačem! je do krásne sweetheart!!! naozaj mám slzy v očiach a toto som rozhodne nečakala! nie som sklamaná, naopak, som uchvátená :) je to naozaj prekrásne! úplne si ma pripravila o slová, opäť sa len opakujem...
    ako si vedela...?
    ♥♥♥♥♥♥♥ĎAKUJEM♥♥♥♥♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neklam hun O:) avšak, ďakujem za pochvalu...
      pretože viem, pretože ťa už poznám...
      to ja ďakujem O:) :-*

      Odstrániť
    2. neklamem a znova a znova to čítam :) ♥
      a ty mi nemáš za čo ďakovať pus, určite nie :)
      I LOVE YOU

      Odstrániť
  2. Smutné a zároveň, tak krásne. Stále ma prekvapuješ. Nemám slov, si úžasná spisovateľka! Musím ťa pochváliť, iné mi neostáva. <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To nemyslíš vážne! :) No to je úžasné! ♥ Hotová som z toho a, samozrejme, Tvojho písania. :)
    Dokonalosť ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím O:) och, nepreháňaj O:) ďakujem veľmi krásne !! xx

      Odstrániť
  4. Krása!! :) Máš obrovský talent ... :) teším sa keď si od teba kúpim prvú knihu ♥ :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujemveľmi krásne ! :) ach,zase nepreháňaj. asi ťa sklamem, mne iste nikdy nič nevydajú :)

      Odstrániť
  5. NEUVERITEĽNÉ! proste nechápem, že ty ešte nemáš zbierku poviedok alebo hocijakú knihu vonku! milujem to! ♥ x x

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ty si sa zbláznila.. To čo?! Keď som to čítala behal mi mráz po celom tele a bolelo ma to aj za ňu. A ten koniec :O... Je to tak krásne smutná jednodielovka, plačem tu a hlavne, keď povedala: „Už nie som tvoja,“ .. A tá posledná veta je tam najkrajšia. Neviem ako dokážeš niečo také dokonalé napísať. Len tak ďalej dievča a vydavateľstvá sa o teba budú biť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. len premýšľam a píšem.. :) ďakujem veľmi krásne, ale o tom pochybujem :)

      Odstrániť
  7. Nikdy som nerozumela pojmu čistá dokonalosť, takže ti veľmi pekne ďakujem, že si mi to vysvetlila :)) Som poctená, že som si túto jednodielovku mohla prečítať, aaa, zbožňujem anjelov, je to úchvatné :) Retrospektíva by bola super :D
    No... a teraz sa idem rozhovoriť -.-
    Ak si ma už ani nepamätáš, tak zbytočne, ale predsa to risknem :D
    Tvoj blog som mala vždycky rada, veď ako každý normálny človek a Change my life stále patrí medzi moje favorite poviedky, ALE.
    Som strašne zbabelá a hanbím sa, že som tak náhle bez príčiny prestala komentovať, bolo to ešte pred letnými prázdninami, vtedy som na to ešte mala dôvod (úraz = bye, bye notebook). Potom som si vytvorila nový blog a na tie staré obľúbené blogy akosi zanevrela.
    Viem, že sa ti tu nemusím tak hlúpo spovedať, ale proste to potrebujem :D -_-
    Ďakujem za tvoj komentár ku Kaleidoskopu na mojej stránke, akosi ma povzbudil k týmto výlevom :P
    Prepáč, Ivuš, ja to tu celé neskutočne zbožňujem už od prvej kapitoly Forever young, takže som fakt rada, že sa k tvojmu blogu môžem znovu vrátiť :3 A tentoraz bez zbabelých odchodov, hope so :)

    Btw. Tak a teraz sa idem vrhnúť na Fight., v blízkej dobe sa teš na príval slov v pol míľových komentároch, muhehehé :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Evush, ver tomu, že si ťa pamätám :) teba aj tvoje komentáre ;)
      Kaleidoskop ma neskutočne zaujal, dúfam,že si v blízkej dobe nájdem čas aj na Víchor :)
      a s tou dokonalosťou, vôbec s tebou nesúhlasím :) moje poviedky/jednodielovky maju od nej veľmi veľmi ďaleko, aj napriek mojej najväčšej snahe..
      teším, veľmi sa teším na tvoje komentáre ! :) xx

      Odstrániť
  8. tak toto letí medzi moje doporučenia na MIT!!!

    OdpovedaťOdstrániť