Dúfam, že ma potešíte aspoň 5 komentármi, som veľmi zvedavá na váš názor, samozrejme ocením aj kritiku!! :)
P.S.: chceli by ste z toho aj pokračovanie v podobe retrospektívy? :)
Cítila, ako jej chlad z mokrej trávy stúpa cez bosé
chodidlá do celého tela. Uvedomovala si, že by sa mala triasť. Triasť, klepať
zimou. Jej telo by malo akokoľvek reagovať na chladné podnety. No nereagovalo.
Jej zmysly a nervové zakončenia boli natoľko otupené, že by už nereagovali ani
na bolesť. Bolesť, ktorá bola každodennou rutinou dlhé mesiace. Bolesť, vďaka
ktorej sa ocitla práve tu.
Nahá stála na okraji skalnatého útesu, za jej chrbtom
ohraničeným smrekovým lesom. Dlhé zvlnené vlasy viali okolo jej tváre, na
pokožku dopadali drobné kvapky spôsobené mrholením. Pohľadom skĺzla dole, do
priepasti. Mohutné vlny narážali svojou nespútanou silou do skál, odrážali sa,
krútili a vracali späť do šíreho mora. Nespútanou silou, voľnosťou. Chcela
byť voľná. Voľná ako morské príboje. Voľná od všetkého, čo musela prežívať. Až
doteraz.
Začula šumot. Napla svoj nevídane silný sluch a započúvala
sa. Bol ešte ďaleko. Ďaleko a pri tom tak blízko. Ostávalo jej už len pár
minút. Pár stovák sekúnd na rozjímanie nad slobodu. A potom, potom bude
znova uväznená. Avšak, tentokrát bude väzňom niečoho príjemného, niečoho, čo
jej už neublíži.
Odpútala zrak od bielej peny pod sebou a pohľadom prešla
po svojom tele. Po bielych doráňaných nohách, otvorených zraneniach na
stehnách. Vystrela pred seba ruky a zahľadela sa na prsty. Na dlhých
článkoch sa leskla fialkastá krv, vytekajúca z ich koncov, z pozostatkov
pazúrov, na ktoré bola patričné hrdá a ukazovala ich radšej ako krídla. Pri
spomienke na svoje kedysi nádherné zlatisté krídla ju pichlo pri srdci a do
očí sa jej tlačili slzy. Natočila hlavu do boku, periférnym videním sa
sústredila na svoj chrbát. Kedysi by týmto pohľadom uvidela grandiózne, lesklé
perie, ktoré sa v ich rodine dedilo už celé stáročia. Teraz nevidela nič.
Namiesto materiálnej pýchy videla prázdno. Napla svaly na chrbte tak, ako by
kedysi rozprestierala krídla, a pocítili bolesť. Už si ani neuvedomovala, aká
nehorázna bolesť to bola. Fyzická bolesť z brutálneho odstraňovania jej
hrdosti bola nič oproti tej psychickej. Krídla, jej hrdosť, pýcha, boli to prvé
na čo siahol, keď ju zatvoril a zviazal v pivnici opusteného domu. Neskúsil
jej ani len prelepiť ústa, užíval si jej uši trhajúce výkriky. Postavil pred ňu
zrkadlo a donútil ju pozerať sa na to, ako jej pomaly, postupne trhá jedno
pero za druhým, ako jej záhradnými nožnicami strihá do kože, oddeľuje šľachy od
svalov, väzivo a kosti od chrbtice. A popri tom, sa ani nesnažila
prosiť. Vedela, že by jej to nepomohlo. Videla na jeho krásnej tvári ako si to
užíva.
Opäť spozornela. Bol stále bližšie a bližšie. Už len
pár metrov. Počula každý jeho krok, zakaždým ako jeho ťažká topánka stúpila na
akýkoľvek konár, či haluz. Cítila ako zvieratá z lesa utiekli. Cítili ho
aj oni a báli sa. Bol to ich prirodzený inštinkt pred ním. Pred
predátorom. Lovcom.
Zhlboka sa nadýchla, zatvorila oči a obrátila sa
chrbtom k útesu, tvárou k nemu. K svojej smrti. Zostávala v pokoji,
dokonca i jej srdce už nebúšilo tak ako predtým. Bilo stále pomalšie,
slabšie. Pripravovalo sa. Tak ako ona.
Otvorila oči. Uvidela ho stáť len pár metrov pred sebou. Stačilo
aby spravila tri kroky. Namiesto sa zahľadela do jeho tváre. Do tváre, ktorú
ešte donedávna milovala. Jeho tmavé kučeravé vlasy sa vlnilo okolo jeho tváre.
Veľké oči, krásnej čokoládovej farby, z ktorých vyžarovalo čisté vzrušenie
z lovu sa zabodli do tých jej. Zružoveli mu líca od chladu, krojené plné
pery sa roztiahli do diabolského úškrnku a ukázali rovné zuby.
„Susanne,“ vydýchol tak, že ľudské ucho by to sotva
zachytilo. Avšak, ona nebola človek. Bola anjel. Anjel, ktorý bol pripravený zomrieť.
„Thomas,“ povedala trpko jeho meno.
„Poď ku mne,“ natiahol ruku.
„Nie,“ odvetila hrdo a zodvihla pri tom hlavu. Vypla
nahú hruď, zúžila oči. „Už nie som tvoja,“ zašepkala a cúvla. Videla ako
sa mu s hrôzou vyrovnala tvár, keď pochopil. Rozpažila ruky, zatvorila oči
a vrhla sa do ľadových vĺn.
Za slobodou.
nieee, plačem! je do krásne sweetheart!!! naozaj mám slzy v očiach a toto som rozhodne nečakala! nie som sklamaná, naopak, som uchvátená :) je to naozaj prekrásne! úplne si ma pripravila o slová, opäť sa len opakujem...
OdpovedaťOdstrániťako si vedela...?
♥♥♥♥♥♥♥ĎAKUJEM♥♥♥♥♥♥♥
neklam hun O:) avšak, ďakujem za pochvalu...
Odstrániťpretože viem, pretože ťa už poznám...
to ja ďakujem O:) :-*
neklamem a znova a znova to čítam :) ♥
Odstrániťa ty mi nemáš za čo ďakovať pus, určite nie :)
I LOVE YOU
Smutné a zároveň, tak krásne. Stále ma prekvapuješ. Nemám slov, si úžasná spisovateľka! Musím ťa pochváliť, iné mi neostáva. <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťaw, ďakujem veľmi krásne!!! O:) ♥
OdstrániťTo nemyslíš vážne! :) No to je úžasné! ♥ Hotová som z toho a, samozrejme, Tvojho písania. :)
OdpovedaťOdstrániťDokonalosť ♥
myslím O:) och, nepreháňaj O:) ďakujem veľmi krásne !! xx
OdstrániťKrása!! :) Máš obrovský talent ... :) teším sa keď si od teba kúpim prvú knihu ♥ :))
OdpovedaťOdstrániťďakujemveľmi krásne ! :) ach,zase nepreháňaj. asi ťa sklamem, mne iste nikdy nič nevydajú :)
OdstrániťNEUVERITEĽNÉ! proste nechápem, že ty ešte nemáš zbierku poviedok alebo hocijakú knihu vonku! milujem to! ♥ x x
OdpovedaťOdstrániťTaan! ďakujem krásne! ♥ ♥ ♥
OdstrániťTy si sa zbláznila.. To čo?! Keď som to čítala behal mi mráz po celom tele a bolelo ma to aj za ňu. A ten koniec :O... Je to tak krásne smutná jednodielovka, plačem tu a hlavne, keď povedala: „Už nie som tvoja,“ .. A tá posledná veta je tam najkrajšia. Neviem ako dokážeš niečo také dokonalé napísať. Len tak ďalej dievča a vydavateľstvá sa o teba budú biť :)
OdpovedaťOdstrániťlen premýšľam a píšem.. :) ďakujem veľmi krásne, ale o tom pochybujem :)
Odstrániť<3 (y)
OdpovedaťOdstrániťK.
♥
OdstrániťNikdy som nerozumela pojmu čistá dokonalosť, takže ti veľmi pekne ďakujem, že si mi to vysvetlila :)) Som poctená, že som si túto jednodielovku mohla prečítať, aaa, zbožňujem anjelov, je to úchvatné :) Retrospektíva by bola super :D
OdpovedaťOdstrániťNo... a teraz sa idem rozhovoriť -.-
Ak si ma už ani nepamätáš, tak zbytočne, ale predsa to risknem :D
Tvoj blog som mala vždycky rada, veď ako každý normálny človek a Change my life stále patrí medzi moje favorite poviedky, ALE.
Som strašne zbabelá a hanbím sa, že som tak náhle bez príčiny prestala komentovať, bolo to ešte pred letnými prázdninami, vtedy som na to ešte mala dôvod (úraz = bye, bye notebook). Potom som si vytvorila nový blog a na tie staré obľúbené blogy akosi zanevrela.
Viem, že sa ti tu nemusím tak hlúpo spovedať, ale proste to potrebujem :D -_-
Ďakujem za tvoj komentár ku Kaleidoskopu na mojej stránke, akosi ma povzbudil k týmto výlevom :P
Prepáč, Ivuš, ja to tu celé neskutočne zbožňujem už od prvej kapitoly Forever young, takže som fakt rada, že sa k tvojmu blogu môžem znovu vrátiť :3 A tentoraz bez zbabelých odchodov, hope so :)
Btw. Tak a teraz sa idem vrhnúť na Fight., v blízkej dobe sa teš na príval slov v pol míľových komentároch, muhehehé :DD
Evush, ver tomu, že si ťa pamätám :) teba aj tvoje komentáre ;)
OdstrániťKaleidoskop ma neskutočne zaujal, dúfam,že si v blízkej dobe nájdem čas aj na Víchor :)
a s tou dokonalosťou, vôbec s tebou nesúhlasím :) moje poviedky/jednodielovky maju od nej veľmi veľmi ďaleko, aj napriek mojej najväčšej snahe..
teším, veľmi sa teším na tvoje komentáre ! :) xx
tak toto letí medzi moje doporučenia na MIT!!!
OdpovedaťOdstrániťdokonalé ako vždy, ma'am <3
OdpovedaťOdstrániť