Innocent Love 13.

časť venovaná mojej drahej Kath.
ktorá si vie vždy nájsť tú pravú chvíľu na otázku "kedy dáš časť?"

Rozzúrene za sebou zabuchol dvere a splašene sa okolo seba poobzeral. Nevidel nikoho.
Chodil okolo kabínok, bez hanby jednu za druhou rozrážal, kým ju nenašiel. Schúlená do malého klbka sedela vedľa záchoda, na studených čiernych kachličkách a dlaňami si pretierala tvár. Patrick nemusel byť vševedko, aby pochopil, že dievčina sediaca pod ním sa snaží zakryť príval sĺz, ktorý sa nezastaviteľne rinul dole jej tvárou. Mať tri mladšie sestry nikdy nebolo na škodu. I vďaka nim sa naučil, že jediné, čo dievča so zlomeným srdcom a uplakanou tvárou potrebuje, je objatie. Preto si potichu sadol k nej.
Keď si Patrick prisadol k nej, do jej malého útočiska, kde to neznesiteľne páchlo savom a inými chemikáliami, z hrdla sa jej vydralo tiché vzlyknutie. Bez toho, aby sa na neho čo i len pozrela, hlavu si zložila na širokom ramene ešte stále zahalenom v termotričku, ktoré príjemne voňalo. Vyžarovala z neho vôňa samého Patricka, pracieho prášku či trochu umelá, už menej príjemná vôňa zatuchnutých chráničov. No vždy to bolo upokojujúcejšie vdychovať ako Domestos. Patrick ju zozadu objal, stiahol si ju bližšie k sebe.
Prečo,“ zhlboka sa nadýchla a prehltla hrču v hrdle, keď sa jej zlomil hlas. Patrick nadvihol sklesnutú hlavu a pozrel na vrch tej Ivynej. „Prečo ste mi to nepovedali?“
Naprázdno prehltol. Čo jej mal povedať? Že sa chcel práve tomuto vyhnúť? Alebo že slepo veril vo svojho kamaráta, o ktorom si myslel, že on nebude z tých, čo pchajú svojho vtáka naraz do dvoch hniezd? Na sekundu zatvoril oči, zaťal sánku.
Pat,“ oslovila ho. Znova pozrel dole, do svetlých očí, ktorých farba mala skôr odtieň zožltnutých jesenných listov, ako čokolády či orieškov a vzápätí od nej znova odtrhol pohľad. Zaklonil hlavu, záhlavím sa oprel o stenu kabínky, ktorá ich delila od zvyšku sveta a pozrel do umelého svetla nad sebou.
Chalani,“ začal potichu, „si mysleli, že spolu iba spávate. Po tom.. čo sa stalo v tom bare.“
Vy..“ prerušila ho preľaknuto. „Videli ste to?“
Áno,“ vydýchol. „Úprimne, nikoho to neprekvapilo, že Jonathan skončil v tú noc práve s tebou. Ešte aj slepý videl, ako to medzi vami iskrí. Všetci sme sa zasmiali, keď sme vás spolu videli zdrhávať, no nejako sme to neriešili. Teda, oni nie, mňa to sralo,“ priznal. „Dlhšie som už vedel, že ostáva na tréningoch dlhšie, kvôli tebe, čo som teda absolútne nechápal.“
Ivy nadvihla obočie, dávajúc mu najavo, že chce vysvetlenie.
Nenahnevaj sa, ale nie si práve jeho typ,“ povedal opatrne. „Videla si ako vyzerá Lindsey,“ podotkol a Ivy prikývla, že porozumela. Okatá krása. „Veľké prsia, hollywoodsky úsmev a tak ďalej. Takže vieš si predstaviť s akými ženami zvykol tráviť svoj voľný čas odkedy hrával v NHL,“ pokrútil hlavou. „Ale napadlo ma, že možno konečne dostal rozum a on si nájde niekoho.. menej vyzývavého, niekoho koho by si k svojej povahe zaslúžil. Ale, keď som videl, že hoci on ponocovával s tebou ale Lindsey naďalej chodila na zápasy, pochopil som, že to tak nebude. Čas išiel, na tebe bolo čím ďalej tým viac vidno, že si v tom až po uši a trochu prekvapujúco,“ sám nadvihol obočie, akoby slovám, ktoré sa chystal vyriecť ešte stále neveril, „aj na ňom.“
Bolo to po tom, čo sa stalo v bare,“ prerušila ho a nevychovane potiahla nosom. „Stále častejšie ma kontaktoval.“
Snažil som sa mu dohovoriť, ale márne. Hovoril som mu, že nech sa s vami oboma nezahráva, nie ste hlúpe. I keď Lindsey..“ mierne sa zháčil.
Neurážaj ju,“ zašepkala.
Ty sa jej ešte zastávaš?“ opýtal sa prekvapene.
Nemám sa jej prečo nie,“ hovorila tvrdo. „To JA som tá, s ktorou podvádzal, nie tá, ktorá bola podvádzaná.“
Keď to hovoríš takto, dovolím si oponovať a poopraviť ťa. Jonathan nebol jediný kto v ich vzťahu podvádzal. A jediné čím by jej mohol ublížiť by bolo, že by ju opustil a vybral si teba. Ty si bola tá, ktorá ľúbila,“ hovoril potichu, no rázne. „A nesnaž sa to zapierať,“ umlčal ju, keď videl ako otvorila ústa so záujmom vyvrátiť jeho tvrdenie. „Ale vedel som, že sa činiť nebude. Chcel som sa s tebou porozprávať, preto som ti vtedy volal, či ťa smiem ráno vyzdvihnúť. Keď si povedala, že sa niekoľko dní neukážeš, potešil som sa. Rozprával som sa s ním, snaž..“
Chodieval za mnou,“ znova ho prerušila. Hľadela na čierne obkladačky, veľká slza sa jej prekotúľala cez okraj oka. „Hovoril, že chodí pretože som jeden z mála ľudí v jeho okolí, čo nie je pokrytec,“ znova potiahla nosom. Hlavu prudko zaklonila a narazila ňou o stenu kabínky. „Prečo som bola taká hlúpa, prečo som si o ňom niečo nezistila, nepostrehla reči, ktoré sa o ňom hovorili.“
Nemala si šancu,“ snažil sa ju upokojiť. „Nie je z tých, ktorý vykrikujú ráno pred rozkorčuľovaním, ako pretiahol svoju priateľku. Úprimne, dosť málo o nej hovorí.“
Aj tak! Veď toľko sa o ňom píše, všetky tie sociálne siete, stačilo chcieť a tomuto som sa mohla vyhnúť,“ kričala, snažila sa premôcť svoj zlomený hlas.
A možno to tak malo byť. Možno, keď uvidí ako ti zlomil srdce...“
Čo? Príde sa mi ospravedlniť a ja sa mu mám hodiť okolo krku?“
Nevravím, že áno...“ odmlčal sa. „Ale nehovor, že by si to neurobila,“ opatrne sa zasmial. Ivy na neho ostro pozrela, okamžite zmĺkol.
Neviem Pat,“ zašepkala. „Nechcem ho už ani vidieť.“
Nemusíš,“ vydýchol. „Môžeš to tu zabaliť, venovať sa škole, psovi, vrátiť svoj život do starých koľají.“
Ale stratila by som kontakt s vami, ostatnými.“
Ale prosím ťa,“ zasmial sa. „Nás sa nezbavíš, aj keby si chcela,“ žmurkol. Nechala sa pobozkať na čelo, popri tom ako premýšľala. Perspektíva pohľadu, ktorú jej ponúkol Pat bola až príliš lákavá. Tak jednoduchá, bezbolestná. Ponuka, ktorú človek s ťažkou, ambicióznou povahou, ako mala ona, len veľmi ťažko prijíma.
Nie,“ pokrútila hlavou. „Nescupkám ako posledný zbabelec.“

Nohy ju automaticky viedli, hlava sa nesústredila na to, čo robí telo. Niekde v podvedomí vnímala, že nastúpila do vlaku, že sa pred jej očami mihali budovy, okolo ktorých prechádzala, či že odomyká dvere na byte. Jediné na čo sa však sústredila bola tvár. Jeho výraz. Spomienky na to, ako ju bozkával, ako sa smiali. Ľahla si na pohovku, psa nechala nech vyskočí k nej.
Posrala som to Aida,“ zašepkala zlomene, keď si pes položil hlávku na jej brucho a smutne na ňu pozrel. „Pekne som si posrala život.“
Nebol to koniec všetkého, hoci to Ivy tak vnímala. Uvedomovala si, že život pôjde ďalej, že ju možno čaká pekná budúcnosť a jej sa podarí odtiaľto vypadnúť. Zabudnúť na hokejistu, ktorý jej vzal nádej i v to posledné, v čo verila. Že nevinne sa zamilovať má v tomto svete ešte význam. No očividne nie. Schmatla vankúš, ktorý mala pod hlavou a pritlačila si ho k ústam. Nedokázala potláčať vzlyky, no ani ich počúvať. Plakala do vankúša a želala si, aby za Troyom v Lincolnovom parku nikdy nevykročila.

*
v šatni bolo nezvyčajne mĺkvo. Nikto nehovoril, nikto nemal najmenší záujem niečo povedať. Zaujímavé bolo, že udalosť, ktorá sa odohrala len pred desiatimi hodinami mala dopad na celú kabínu. Každý vnímal, že dynamické duo, ktoré tvorilo nerozlučné priateľstvo už nejaký ten piatok, sa od seba držalo čo najďalej. Každý videl opuchnuté oči ryšavky, ktorú i ten posledný hráč mal v obľube, vyhýbajúcej sa kontaktu s ním. S ich kapitánom, ktorý bol v mnohých ohľadoch ich vzorom. Ten, ktorý pochybil len málokedy. A ak aj, tak s obrovskými dôsledkami. Tak ako teraz.
So zodvihnutou bradou vstúpila do šatne. Ak by nebolo nenávisti a hnevu, s ktorými sa ráno prebudila, nedokázala by to. Prešla okolo niekoľkých hráčov sledujúcich každý jeden jej krok a postavila sa k plastovému stolíku. Krabicu položila naň a chvatne z nej začala vyberať pásky. Čierne, biele, priesvitné. Sústredila sa na pyramídy, ktoré z nich tvorila, snažiac sa aby boli bez chyby, dokonalé.
Kvietoček,“ začula, keď sa obrátila. Bryan stál pár metrov oproti nej, pri svojej kabíne.
Bicksie,“ pozdravila ho a nečakajúc na jeho pokus o rozhovor, ktorý mal v pláne, vypochodovala z miestnosti.
Musíme,“ začal Shawzie potichu, keď sa naklonil k Bryanovi, „musíme vytvoriť nejaký plán,“ veľavýznamne na neho pozrel.
Dieťa, ty sa radšej do nich nestaraj,“ ozval sa Sharp.
Ak to neurobíme my,“ oponoval, „tak henten určite nie,“ bradou kývol k Jonathanovi.
Cez plece sledoval ako okolo neho Ivy prešla, v ruke držiac prázdnu škatuľu.
Ivy,“ oslovil ju potichu. No počuli to všetci.

Naozaj?“ opýtal sa Sharpy Shawzieho.
Neotočila sa. Nemala chuť sa mu pozrieť do tváre, nemala najmenší záujem počúvať jeho klamstvá.

Naozaj,“ odvetil Andrew, keď Ivy odignorovala ich vodcu.
Asi máš pravdu,“ pritakal nakoniec. Všetci traja stojaci vedľa seba hypnotizovali svojho kapitána, ktorý s Patrickom po sebe škaredo gánili. „Je potrebné zakročiť.“

Ivy!“
Obrátila hlavu za hlasom a zmätene pozrela do preplnenej chodby. Bolo nezvyčajné, že temer všetci hráči postávali len tak v dlhej chodbe, nejaviac žiaden záujem o akúkoľvek aktivitu, ktorú zvykli vykonávať po rozkorčuľovaní. Hoci Sharpy, ktorý na ňu zvolal, v rukách držal futbalovú loptu, nevyzeralo to, že by ju z nich aj chcel pustiť. „Troy ťa volá do šatní,“ kývol smerom k dverám, ktoré boli neďaleko jeho vysokej postavy.
Troy?“ s nadvihnutým obočím na neho hľadela. Niečomu na spôsobe, akým to hovoril, neverila. Hoci bolo celkom možné, že ju Troy potreboval, na prípadný žartík, ktorý mal na ňu Patrick pripravený nemala náladu.
Hej,“ prikývol vážne a jeho spoluhráči prikyvovali s ním. „Hovoril niečo o uterákoch, či o čom,“ zvraštil obočie, sám nevediac o čom vlastne rozpráva.
Hocičo, len prosím nie uteráky,“ vydýchla a pustila obrovskú cestovnú tašku, do ktorej sa chystala pobaliť hokejky, na zem. Za smiechu hráčov frustrovane prešla okolo nich, až do veľkej miestnosti.
Troy?“ zvolala, keď vychádzala z poza rohu.
Zaskočene zastala. Vzápätí s hlbokým nádychom spravila otočku vzad a rázne vykročila.
Zabijem vás,“ vykríkla. No skôr ako sa jej podarilo dostať k dverám a vykonať to, čím sa vyhrážala, dvojkrídlové dvere sa zabuchli a štyri veľké hlavy nakukovali do miestnosti cez presklennú výplň.
Toto nie je vtipné!“ vykrikovala rozzúrene.
Povedala si, že hocičo, len nie uteráky!“ doľahol k nej tlmený hlas Sharpyho.
grrrrrrrrrrrrrrrh!“ vyšiel z nej podivný zvuk nasledovaný množstvom nadávok, o ktorých v podstate ani netušila, že ich ovláda.
Otočila sa a nahnevane dosadla do jednej z hráčskych kabín. S rukami založenými na prsiach sa obzerala okolo seba, len aby nemusela hľadieť na opačnú stranu šatne. Keď vedľa seba zahliadla veľké betóny, okamžite pochopila, že si sadla na miesto brankára Coreyho Crawforda. Chytila jeden veľký ťažký chránič a zaujato si ho obzerala. Pri tom, ako sa všemohúcne snažila ignorovať osobu na opačnom konci miestnosti, prišla na to, že do jedného chrániča na predkolenia, by sa zmestili obe jej nohy.
Len aby si vedela, nebol to môj nápad,“ začula.
Super,“ odvrkla. „Čo ja s tým?“ opýtala sa arogantne, venujúc mu tvrdý pohľad.
To len ak by ťa to zaujímalo,“ hovoril potichu.
Prečo by malo? A aj keby, už som si zvykla, že tri- štvrtina z toho čo povieš sú klamstvá,“ pokrčila plecami. Jonathan nahnevane zaťal sánku a Ivy si všimla, ako mu na čele vystúpila žila. Nahnevala ho. V mysli si radostne zatlieskala.
-
Hej! Už sa začínajú hádať!“ zvolal Sharpie, keď spoza dverí začul Ivyn výrazný hlas. Chalani v okamžiku opustili svoju predchádzajúcu aktivitu, ktorou bolo zbesnené kopanie do lopty a rýchlo k nemu pribehli. Šesť hláv nakukovalo cez tmavé sklo do vnútra šatne.
Ty kokso, toto je lepšie ako baseballový zápas!“ tešil sa Shawzie. „Chcelo by to pukance!“ pokračoval ďalej. „Nemáte niekto pukance?“ obzeral sa okolo seba. „ROSIE!“ odtrhol sa od skupinky priateľov, ktorá jeho otázku ignorovala a rozbehol sa niekam preč, vykrikujúc meno jednej z ich kuchárok.
-

Neklamal som ti,“ snažil sa hovoriť pokojne, no jeho prudko sa dvíhajúca hruď ho poľahky prezradila.
Och, jasné, počkaj, dovoľ mi opraviť sa,“ pozrela na neho s prižmúrenými očami. „Neklamal si mi. Ty si mi len tak nejak zabudol prezradiť, že popri tom, ako si chodieval za mnou, mal si doma priateľku, ktorú si pravidelne preťahoval už druhý rok,“ hovorila, čo jej prišlo na jazyk.
Chcel som ti to povedať.“
Ale hej, jasné,“ pokrútila hlavou a v očiach pocítila slzy. „Kedy si mi to chcel povedať? Keď by si sa rozhodol, ktorá ja lepšia v posteli, alebo ktorá by sa lepšie vynímala po tvojom boku na nejakých spoločenských akciách?“
Mlčal.
Ivy si sarkasticky odfrkla.

-
Shawzie dobehol s kýblom rozvoniavajúcich pukancov a postavil sa medzi ostatných. „O čo som prišiel?“ pýtal sa s plnými ústami.
Ivy začína kričať,“ ozrejmil mu situáciu Bicks. „A Jonny nevie čo odpovedať.“
Šikovné dievča!“ pochválil ju a znova si nabral za hrsť.
Odkiaľ to máš?“ Bryan odtrhol zrak od scény za dverami a pozrel na Andrewa.
Tajomstvo sa neprezrádza,“ široko sa usmial. „Chceš?“
Daj to sem,“ vytrhol mu celé vedierko z rúk.
Buďte ticho, nič nepočujem!“ zahriakol ich Sharpie.
Nemám ti kúpiť načúvací strojček?“
-
By ma zaujímalo, len tak mimochodom, dokedy si to mienil so mnou ďalej ťahať poza chrbát svojej priateľky,“ pri poslednom slove sa jej temer obrátil žalúdok, keď si uvedomila význam slov, ktoré vyriekla.
Čo najdlhšie,“ odvetil pravdivo.
Ta ty si kokot,“ vypľula zo seba a veľká slza jej kvapla na líce. „Vieš čo, nemám už slov na túto maškarádu, čo tu predvádzaš,“ pokrútila hlavou. „Čo si odo mňa vlastne chcel?“
Jonathan zodvihol zrak od podlahy, ktorú hypnotizoval odkedy v jej očiach zbadal slzy. Nechápavo sa zamračil.
No, je celkom zjavné, že nepatrím medzi ženy, s ktorými tráviš svoj voľný čas. Nemám postavu vhodnú na obálku playboya, netrávim svoj voľný čas v baroch vystavovaním dlhých pekných nôh odmakaných vo fitku. Som iba študentka s veľkými snami. A očividne poriadne naivná.“

-
Čo keby sme tie dvere jednoducho otvorili?“ opýtal sa Shawzie, keď sa všetci tlačili na zábranu, ktorá ich delila od Jonathana s Ivy, v snahe počuť každé jedno slovo. „Nemám pocit, že by si to Ivy čo i len všimla.“
Sharp s Bickellom na seba pozreli. Ako na povel, obaja naraz potlačili jedno z dvoch krídiel na dverách.
-

Nehovor tak o nej,“ rozzúrene oponoval. Bolo viac než jasné, že hoci Ivy hovorila v množnom čísle, svojimi slovami napádala len jednu jedinú osobu.
Hovorím o skutočnosti, Jonathan!“ vykríkla.
Ivy,“ nádych, výdych. „Nestrápňuj sa toľko, prosím ťa. Obaja vieme, že moja priateľka s tým nemá nič spoločné. Neťahaj ju do toho toľko, prosím ťa,“ jeho postoj sa zmenil. Nemienil už ďalej mlčať a nechať si nadávať či už na seba alebo Lindsey.
-

Hej, čo je to tu za krik?“ začuli hrdelný hlas trénera Quennevilla.
Telenovela,“ skonštatoval Sharp. Tréner sa postavil za svojich zverencov a zamračene pozrel do šatne poza ich hlavy.
Prečo sa hádajú?“ opýtal sa, keď začul Ivyn tenký, no ostrý hlas, ktorý zvyšovala na jeho kapitána.
Jonny to ťahal s Ivy už dosť dlho,“ vysvetľoval Bryan.
Ale veď nemá on totú Lindy, či ako sa volá?“ nechápavo sa opýtal.
Veď práve,“ prikývol Bickell. Tréner na neho prekvapene vypúlil modré oči, keď mu všetko začalo dávať zmysel.
Pukance?“ ponúkol ho Shawzie.
-

Nemá s tým nič spoločné?“ neveriacky jej klesla sánka. „Teraz mi to pripadá akoby to všetko bolo úplne v poriadku. To, akože, sa mám tváriť, že sa ma vôbec nedotklo, keď som vás dvoch spolu videla?“ chuť vraziť mu jednu vzrastala každým jedným vyrieknutým slovom.
Nenúť ma povedať to, čo si o tom myslím, prosím ťa,“ zaškrípal zubami, lebo jej cez to všetko nechcel ublížiť.
Och, prosím ťa,“ arogantne si odfrkla. „Len to povedz, nemám pocit, že by ti ktovie ako záležalo na tom, či mi ublížiš ešte viac. Veď, v podstate, som bola pre teba len hračka, nie?“
Ale ty si sa nepýtala! Nikdy! Bola to hádam moja vina, že si bola taká naivná? To mi chceš dať za vinu aj vlastnú naivnosť? Áno, priznávam, vedome som klamal. Vám obom. Ale... Vôbec si mi to neuľahčovala. Tým, aká si. Vyspal som sa s tebou, áno, chodil som potajomky za tebou a vyhľadával tvoju spoločnosť, áno, lebo som ťa chcel! Ivy, vždy som bol inak k tebe úprimný.“
Srdce jej na chvíľu vypovedalo službu. Keď sa však znova naplno rozbehlo, vrelú krv v Ivynom tele pumpovalo omnoho rýchlejšie ako zvyčajne. Mlčala. Nevedela čo povedať. Nevedela, či má jeho slovám veriť, či sa má nechať znova opantať sladkou lžou. Pretože každou ďalšou sekundou sa jej zdalo, že slová, ktoré hovoril, nemohli byť pravdou. Hľadela ako na ňu zachmúrene pozeral s perami stiahnutými do tenkej línie a rýchlo premýšľala. Keď konečne otvorila ústa a s hlbokým nádychom odvrátila zrak od jeho tváre, chystajúc sa mu povedať, ako neverí ani jedinej slabike, ktorú počula, spoza jej chrbta sa ozvali tiché nadávky a niečo hlasnejšie nárazy. Ivy sa okamžite otočila za zvukmi. Trvalo jej len stotinu sekundy, kým rozoznala tvár, ktorá k nej blížila.
Dosť bolo divadla,“ zavrčal Patrick a Ivy schmatol za ruku. „Poď,“ povedal o niečo tichšie a na Jonathana sa ani nepozrel.
Pusť ju, Pat,“ sykol ľadovým tónom hlasu a sánka sa mu napla.
Neurobím ti tú radosť,“ odvrkol.
Prosím ťa, nestaraj sa do toho. Prestaň byť aspoň na chvíľku dobrý kamarát a nechaj nás,“ hľadel mu priamo do očí. „Samých,“ dodal o niečo miernejším tónom.
Nechcem byť s tebou už ani len sekundu,“ zašepkala Ivy. „Myslím, že viem kedy je najvhodnejší čas odísť. A rozhodnúť sa, čo je pre mňa lepšie,“ hovorila ticho, so slzami v očiach. „Radšej pôjdem s ním, ako tu ostať s tebou.“
Kurva,“ povedal potichu.
Zastala. Pomaly sa otočila a neveriacky na neho pozrela. „Čo si to povedal?“
To, čo si počula. Serieš si do huby, Hatleyová. Všetky ženy ste rovnaké. A to som si myslel, že si iná. Ešte ale skôr, ako sa stihneš namotať na Patricka, nezabudni, že aj keď mu na tebe záleží, je už bohužiaľ zadaný. Mala by si mi byť vďačná, tento krát ťa aspoň ušetrím trapasu.“
Na drobný okamih ostala len stáť. Vzápätí sa však rozohnala a jej drobná dlaň s dokonalou presnosťou dopadla na Jonathanove líce. Slzy jej okamžite vytryskli z očí a ona len pokrútila hlavou. „Ako som sa len mohla zaľúbiť do takého úbožiaka,“ vypľula zo seba.
Prijímame len lásku, ktorú si myslíme, že si zaslúžime, ak dovolíš,“ šúchal si začervenané miesto na svojom líci po Ivynej facke.
Nenávidím ťa!“ vykríkla a ju ovládla absolútna triaška.
Prial by som si cítiť to isté, pomyslel si v duchu. „Chápem,“ prikývol pokojne. „Ani sa ti nečudujem, na tvojom mieste by som urobil asi to isté, eh. Dám ti ale jednu radu, Ivy. Mňa aj Pata oklamať môžeš, ale nemôžeš klamať samú seba. Tvoja nenávisť plynie len z toho, ako si sa do mňa školácky zamilovala.“
Prestaň!“ zrúkol na neho Pat. Držal ju vo svojom objatí a ťahal preč od neho. Od jeho slov, ktoré sa jej zabodávali do srdca, do každej jednej bunky, trhali predstavy na márne kusy. Slzy sa jej nezastaviteľne rinuli dole tvárou a ona si roztvorené ústa zakrývala oboma dlaňami. Nevnímala, že prešla okolo chlapcov, ktorí ich po celý čas sledovali a teraz len mĺkvo postávali na boku, či slová, ktoré jej adresoval Quenneville. Jediné čo chcela, bolo dostať sa domov.
Odveziem ťa,“ šepkal jej Pat. „Vládzeš chodiť?“ opýtal sa opatrne, keď videl, ako bezvládne za sebou ťahala nohy. Neodpovedala. Nemala silu. „Okay, ponesiem ťa,“ hovoril, no Ivy to bolo jedno. Nevnímala. Nechcela vnímať. Nechala sa vziať do Patrickovho náručia a tvár si automaticky skryla na jeho pleci, oddelená od zvyšku sveta závojom hnedastých vlasov. Dúfala, že jeho vôňa a mierne natriasajúci pohyb Patrickovej chôdze, ju ukolíše a ona od psychickej vyčerpanosti upadne do sladkej ničoty.
Pretože len to jediné, ju mohlo v tej chvíli zachrániť.

Sedel v priestrannej obývačke a bezducho hľadel na obraz televízie, ktorý sa neustále hýbal. Lindsey po jeho boku sa spokojne smiala za notebookom, na emailoch, ktoré si s niekym dopisovala.
Idem sa osprchovať,“ zodvihol sa znenazdajky a s pohľadom upretým do zeme vykročil.
Dobre zlato,“ neodtrhla zrak od počítača na jej kolenách.
Hlavou sa oprel o zaparené sklo a nechal horúcu vodu bičovať mu chrbát. Cez vlasy, po nose, lícach, pleciach, po každom kúsočku tela mu stekali kvapky vody. No on videl slzy. Slzy čo zaplavili jej oči, pohľad, ktorý by mu bol zlomil srdce, keby nebol nahnevaný. Bol rozzúrený, sklamaný a podozrievavý. Nevedel, čo si mohol dovoliť, no to čo dnes predviedol bolo presne to, čomu sa chcel vyhnúť. No jeho výbušná povaha znova raz nad ním zvíťazila. A teraz, keď mal čas na premýšľanie, toho ľutoval. Už však bolo pozde.
Jeho život naberal smer, ktorý si sám nevybral, poháňala ho sila, ktorú nedokázal ovládať.
Avšak, jedno vedel. Že sa musí rozhodnúť. Nebol bezcitná sviňa, i keď si tak pripadal a uvedomoval si, že Ivy mala pravdu. A nebola jediná, kto sa očividne zaľúbil.
Jonathan Bryan Toews nikdy nepatril medzi mužov, ktorí hľadeli do ďalekej budúcnosti. Žil pre dnešok a pre hokej. Hra bola tým, čo napĺňalo jeho život, bola tým, čomu venoval prvú myšlienku ráno, či poslednú pred spaním. Ženy sa po jeho boku striedali v až pravidelných intervaloch podľa toho, ako mu to vyhovovalo. Nechcel sa dlhodobo viazať, nemal o to záujem. Jediné, prečo si vždy hľadal partnerku bolo, i keď to bolo dosť svinské, aby mu mal kto zohrievať posteľ. Keď však stretol Lindsey, jeho záujem o striedanie partneriek pominul. S vysokou blondínkou, ktorá mala za sebou zaujímavú minulosť, mu bolo príjemne a bola snáď prvá zo všetkých, pri ktorej frázu ľúbim ťa myslel aspoň z časti úprimne. No i napriek tomu, že spolu trávili viac času než so všetkými jeho priateľkami doteraz a miestami spolu zdieľali aj jednu domácnosť, každý si žili svoj život. Ona na festivaloch, svojom kaderníckom salóne, či v baroch, zatiaľ čo on na klzisku. A posledné mesiace s ňou.
Mala to byť pre neho len útecha, rozptýlenie. Mala ho odviesť od myšlienok a od faktu, že sa “náhodne“ dozvedel, že ho jeho priateľka podviedla. Chcel sa s ňou len vyspať. No skôr ako si stihol preraziť cestu k jej nohavičkám, chodníček si vychodil úplne niekam inam. A to ho dostalo. Jej úprimnosť, slová vyslovujúce s rozvahou, či jej sladká nevedomosť. Všímavosť, zúfala snaha dozvedieť sa čo najviac z niečoho nového. Udivovalo ho to, prekvapovalo, lichotilo mu, ako ho stále vyzývala aby rozprával o tom, čo ON bezprostredne miluje. Ako sa o neho strachovala, keď sa mu nedarilo a on si svoju zlosť vybíjal vo vlastnej forme mučenia sa. Obyčajnosť. Jednoduchosť. Veci, ktoré by si pred pár rokmi na žene nevážil. Schopnosť milovať a nie len rozťahovať nohy.
Vypol prúd horúcej vody.
Vystúpil zo sprchového kúta, okolo pása si obmotal prvý uterák, ktorý schmatol a nechávajúc za sebou mokré odtlačky chodidiel, vyšiel z kúpeľne. V priestrannom šatníku sa chvíľu rozhliadal, kým našiel to, kvôli čomu prišiel. Mlčky vyťahoval veľký objekt svojho záujmu z najtmavšieho kúta, nevšímajúc si, že zvalil polovicu vešiakov. Hlasné zvuky padajúcich stojanov s vešiakmi upútali dokonca i Lindseyinu pozornosť.
Jonny?“ začul za sebou. Na jej zvolanie nereagoval, len jednoducho vyšiel zo šatníka. „Čo robíš?“ prekvapene hľadela na vec, ktorú postavil medzi nich. Jonathan mlčal. „Prečo si vybral môj kufor?“ opýtala sa ho opatrne.
Rozchádzam sa s tebou,“ povedal potichu.



Tak a tu to máme.
Pri tejto časti by som obzvlášť chcela poďakovať Bajulke, ktorá mi nesmierne pomohla pri dialógu medzi našimi dvoma hlavnými hrdinami. Keby nebolo jej, verte, že tá hádka by nebola ani z časti taká zaujímavá. Ďakujem zlato :-*
Ďalej, žienky moje, čo myslíte, ako sa nám to bude vyvíjať? Bude Patrick, i napriek Jonathanovým varovaniam ten, s ktorým Ivy nakoniec skončí? A bude Jonny bojovať o ňu? Odpustí mu ona? 
Komentujte, komentujte! Som zvedavá na vaše postrehy!

12 komentárov:

  1. JA VÁM TU PRISAHÁM KU KANEOVMU RÁDU, ŽENY & VEĽAVÁŽENÉ PLÉNO, ŽE TOTO!!! TOTO!!! TOTO JE TO NAJLEPŠIE, ČO SA TU V TEJTO FF-KE MIHLO. ATMOŠKOVÁ BLAKE JE SPAŤ! [taká, akú ju všetky milujeme <3] posielam pusu a "Pukance?" radím medzi tvoje legendárne výroky!

    P.S.: Prestaň ich do piči vodiť za nos, Ivana! :D:D Vieš dobre, že Patričken je šťastne zadaný & nie je vôle sa o neho deliť s ďalším cudzím ženským telesom, aahah! O:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Do pekla blašková a že ja som klebetnica a všetko vyzradím!! nekaz mi radosť a im predstavy, že sa nad ňou patriček zľutuje a ukáže jej hĺbku svojho buffalského srdca!
      ňah, asi by sme si mali začať zapisovať tie moje legendárne výroky, čo povieš? :D barbora!
      ale veď čo, už som ti hovorila, asi 100x, že za to aká je tá časť môžeš ďakovať sama sebe!

      Odstrániť
    2. drž tú tvoju nevymáchanú gemerskú papuľku! :D Ten koniec je legendárny. veľmi ti za túto časť ďakujem <3 už viem a aj ty asi tušíš, čo si budem nabudúce pľošiť puečítať. O:)

      Odstrániť
  2. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! - nefalšovaná radosť :D
    Ty tu opisuješ story of my life, len škoda, že u mňa to tak nejak neskončilo, na druhej strane som rada, že som nebola na Ivynom mieste, lebo to bolo akože aké príšerné, čo jej robil a ty kokos, ja by som ho zabila, prisahám -_- Normálne sa tu už pocikám, ale chcela som to dať na jeden krát a tá hádka medzi Ivy a ním a tí ostatní hokejisti, ja som sa uškŕňala každú chvíľu, horšie, ako naše dedinské babky. :D A neviem, mám taký pocit, že Pat sa rozíde s frajerkou a bude s Ivy, ale Jonny ju fakt bude chcieť a bude jej robiť naprieky :p A skončí s ním, to si myslím. :)
    ♥♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj JULKAAAAAAAAAAA ♥♥♥
      ĎAKUJEM ti veľmi krásne, ty ma vždy vieš svojimi komentármi tak veľmi potešiť! O:)
      to vážne? až takto to u teba/vás dopadlo? no hlúpy to chlapec, dúfam, že ho už nevídaš odvtedy!
      veru,dedinské babky, bohovskí sú tí chlapi, čo? :D :D :D
      takže Pat a Ivy? hmmm, no uvidíme, ako to bude cítiť tá naša hlavná hrdinka ;)
      ďakujem ešte raz :-*

      Odstrániť
  3. po prečitani tej časti som ostala s dosť zmiešanymi pocitmi.. na jednej strane som nadšenaa totalne! :) na druhej strane ľutujem Ivy že si tymto musi prechadzať ale zas mam tiež chuť ju vyfackať za to že bola taka naivka .. citim sa ako rozpoltena osobnosť teraz :D .. a neviem prečo mam taky pocit že šťastne zadany Pat sa postupne namota na Ivy pretože budu spolu traviť viac času, no Ivy bude stale myslieť len na Tazera.. aaachh čo si to spravila? :D ale konečne sa s tou blondskou Johny rozišiel.. bolo načase! ..inak tie dialogy a tie pukancee top, uplne si to viem predstaviť ako by to vyzeralo :D
    asi ťa milujem :D ♥ :))) -Raduliatenko

    OdpovedaťOdstrániť
  4. "Pukance?"
    Pri tomto rozhovore som sa usmievala ako nenormálna... :DDDD Keď som čítala ako sa rozprávajú chalani za dvermi, usmievala som sa a ako náhle prišiel dialóg Ivy a Johna, úplne som do toho rozhovoru "padla" a žrala každé slovo!!! Doteraz som to čítala ako "ďalší príbeh" ale toto nie je len ďalší príbeh! Je to úžasné :) Fascinuje ma ako to opisuješ, to prostredie, rozhovory ( :D ), tie ich hádky, proste všetko! :) Na jednej strane som na Johna nasraná že jej HENTO povedal, no na druhej strane, rada že sa s Lindsey rozišiel... Ale nech si nemyslí že mu Ivy odpustí a hodí sa mu okolo krku -.- Ivy to bude mať ťažké, myslím že niekde odcestuje a on ju potom bude hľadať :O (tie moje predstavy :D ) každopádne, nemôžem sa dočkať ďalšej (skvelej) časti ktorá bude nasledovať ! :)))

    -Diana

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Bože, teraz som si to po sebe prečítala a pozerám sa ako som mohla napísať tú vetu "doteraz som to čítala ako "ďalší príbeh"..." a teraz mi v hlave doplo že čo som to tam sakra napísala?? :O tak som to nemyslela, od začiatku to bolo top, len sa mi tá veta nepodarila správne napísať...-.- Prepáč, ospravedlňujem sa ;) verím že to pochopíš :O ;)

    -Diana

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ivi!
    Takže najprv by som okomentovala tvoje písanie:
    V prvom rade oceňujem, že tvoje príbehy nie sú romantické klišé.
    Páči sa mi ako dokážeš aj vážnu situáciu uľahčiť (vid. keď sa Johnny a Ivy hádali a ostatný tam jedli popcorn).
    A celkovo chválim aj tvoje opisovanie situácii či pocitov, výner slov a skladanie do vieť.
    Teraz k deju:
    Johnny sa zachoval svinsky. Aj k Ivy aj k Lindsey, pretože nech už bola Lindsey akákoľvek bola to jeho priateľka a on sa ma zachovať ako chlap. A zachoval sa ohromne nechutne a hnusne aj k tomu, keď už to prasklo... to čo povedal Ivy bolo... odporné.
    Ivy, ach drahá Ivy. Neviem. Keď to všetko začalo okolo Ivy a Johnnyho prišlo mi to... hmmm... zlaté, vážne. Ale teraz po tom všetkom? V hĺbke duše dúfam, že Johnnymu neodpustí, že mu nikdy neodpustí. Jednoducho by mala zdvihúť hlavu a vydržať to pokiaľ možno dôstojne. Johnny ho nechať oplakanou spomienku, som toho názoru, že si nezaslúži jej lásku, zlomené srdce, nenávisť... nezaslúži si ju.... a možno sa jednoducho len od toho nedokážem odosobniť.. U know hat I mean..
    Teším sa na ďalšiu a než už to bude akokoľvek vyvíjať, viem, že to bude skvelé, pretože... pretože proste Ivi.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. To bola zabava čítať :D on je taky hajzel a ona tak naivná. A ja nechcem, aby bola ani s jedným z nich. K Patrickovi sa nehodi a Jon si ju nezaslúži. Každopádne je to na tebe a teším sa na ďalšie zvraty

    OdpovedaťOdstrániť
  8. úseky s hokejistami na chodbe :D ma dostávali do kolien, tá predstava ako stoja pri tých dverách :D s tými pukancami, no koniec!! MEGA! :)
    štve ma, ale že Ivy strápnil a všetkú vinu zhodil na ňu...
    jednu múdru vec urobil,že sa s hentou harpiou rozišiel ;)
    great job!

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ajajaj. Je to presne tak ako som nikdy nechcela, aby to bolo. To čo jej povedal...O môj bože, ja by som ho asi zabila :D Ale nie, nezabila, lebo by som v tej chvíli umierala od žiaľu.
    Ivka, proste hrozne ťa milujem, ale za toto by som ťa najradšej zabila. Ešteže je tu hrdina Pat, ktorý ju aspoň ako tak zachránil. Lenže, dva najlepší kamaráti sú teraz rozhádaní na život a na smrť. Teda, aspoň ja to tak cítim.
    Chúďa zlomená Ivy. Ja viem, že na tom nesie svoj podiel viny aj ona, ale proste on mal byť ten, kto sa bude starať o to, aby sa tie dve nestreli, nie?
    Och, Bože, debil to je! Je to proste jeho vina! Nech mi nehovorí, že nie.
    Ale aby som nekrivdila len jemu... Ivy je asi naozaj naivka.
    A to s tými pukancami....vážne to urobili? :D Tí chlapi nemajú súdnosť :D
    Ale aj tak mám najradšej koniec tejto časti :3 Kapitán je konečne voľný. A ide bojovať.

    OdpovedaťOdstrániť