časť venovaná mojej drahej Kath.
ktorá si vie vždy nájsť tú pravú chvíľu na otázku "kedy dáš časť?"
Rozzúrene
za sebou zabuchol dvere a splašene sa okolo seba poobzeral. Nevidel
nikoho.
Chodil
okolo kabínok, bez hanby jednu za druhou rozrážal, kým ju
nenašiel. Schúlená do malého klbka sedela vedľa záchoda, na
studených čiernych kachličkách a dlaňami si pretierala tvár.
Patrick nemusel byť vševedko, aby pochopil, že dievčina sediaca
pod ním sa snaží zakryť príval sĺz, ktorý sa nezastaviteľne
rinul dole jej tvárou. Mať tri mladšie sestry nikdy nebolo na
škodu. I vďaka nim sa naučil, že jediné, čo dievča so zlomeným
srdcom a uplakanou tvárou potrebuje, je objatie. Preto si potichu
sadol k nej.
Keď
si Patrick prisadol k nej, do jej malého útočiska, kde to
neznesiteľne páchlo savom a inými chemikáliami, z hrdla sa jej
vydralo tiché vzlyknutie. Bez toho, aby sa na neho čo i len
pozrela, hlavu si zložila na širokom ramene ešte stále zahalenom
v termotričku, ktoré príjemne voňalo. Vyžarovala z neho vôňa
samého Patricka, pracieho prášku či trochu umelá, už menej
príjemná vôňa zatuchnutých chráničov. No vždy to bolo
upokojujúcejšie vdychovať ako Domestos. Patrick ju zozadu objal,
stiahol si ju bližšie k sebe.
„Prečo,“
zhlboka sa nadýchla a prehltla hrču v hrdle, keď sa jej zlomil
hlas. Patrick nadvihol sklesnutú hlavu a pozrel na vrch tej Ivynej.
„Prečo ste mi to nepovedali?“
Naprázdno
prehltol. Čo jej mal povedať? Že sa chcel práve tomuto vyhnúť?
Alebo že slepo veril vo svojho kamaráta, o ktorom si myslel, že on
nebude z tých, čo pchajú svojho vtáka naraz do dvoch hniezd? Na
sekundu zatvoril oči, zaťal sánku.
„Pat,“
oslovila ho. Znova pozrel dole, do svetlých očí, ktorých farba
mala skôr odtieň zožltnutých jesenných listov, ako čokolády či
orieškov a vzápätí od nej znova odtrhol pohľad. Zaklonil hlavu,
záhlavím sa oprel o stenu kabínky, ktorá ich delila od zvyšku
sveta a pozrel do umelého svetla nad sebou.
„Chalani,“
začal potichu, „si mysleli, že spolu iba spávate. Po tom.. čo
sa stalo v tom bare.“
„Vy..“
prerušila ho preľaknuto. „Videli ste to?“
„Áno,“
vydýchol. „Úprimne, nikoho to neprekvapilo, že Jonathan skončil
v tú noc práve s tebou. Ešte aj slepý videl, ako to medzi vami
iskrí. Všetci sme sa zasmiali, keď sme vás spolu videli zdrhávať,
no nejako sme to neriešili. Teda, oni nie, mňa to sralo,“
priznal. „Dlhšie som už vedel, že ostáva na tréningoch
dlhšie, kvôli tebe, čo som teda absolútne nechápal.“
Ivy
nadvihla obočie, dávajúc mu najavo, že chce vysvetlenie.
„Nenahnevaj
sa, ale nie si práve jeho typ,“ povedal opatrne. „Videla si ako
vyzerá Lindsey,“ podotkol a Ivy prikývla, že porozumela. Okatá
krása. „Veľké prsia, hollywoodsky úsmev a tak ďalej. Takže
vieš si predstaviť s akými ženami zvykol tráviť svoj voľný
čas odkedy hrával v NHL,“ pokrútil hlavou. „Ale napadlo ma, že
možno konečne dostal rozum a on si nájde niekoho.. menej
vyzývavého, niekoho koho by si k svojej povahe zaslúžil. Ale, keď
som videl, že hoci on ponocovával s tebou ale Lindsey naďalej
chodila na zápasy, pochopil som, že to tak nebude. Čas išiel, na
tebe bolo čím ďalej tým viac vidno, že si v tom až po uši a
trochu prekvapujúco,“ sám nadvihol obočie, akoby slovám, ktoré
sa chystal vyriecť ešte stále neveril, „aj na ňom.“
„Bolo
to po tom, čo sa stalo v bare,“ prerušila ho a nevychovane
potiahla nosom. „Stále častejšie ma kontaktoval.“
„Snažil
som sa mu dohovoriť, ale márne. Hovoril som mu, že nech sa s vami
oboma nezahráva, nie ste hlúpe. I keď Lindsey..“ mierne sa
zháčil.
„Neurážaj
ju,“ zašepkala.
„Ty
sa jej ešte zastávaš?“ opýtal sa prekvapene.
„Nemám
sa jej prečo nie,“ hovorila tvrdo. „To JA som tá, s ktorou
podvádzal, nie tá, ktorá bola podvádzaná.“
„Keď
to hovoríš takto, dovolím si oponovať a poopraviť ťa. Jonathan
nebol jediný kto v ich vzťahu podvádzal. A jediné čím by jej
mohol ublížiť by bolo, že by ju opustil a vybral si teba. Ty si
bola tá, ktorá ľúbila,“ hovoril potichu, no rázne. „A nesnaž
sa to zapierať,“ umlčal ju, keď videl ako otvorila ústa so
záujmom vyvrátiť jeho tvrdenie. „Ale vedel som, že sa činiť
nebude. Chcel som sa s tebou porozprávať, preto som ti vtedy volal,
či ťa smiem ráno vyzdvihnúť. Keď si povedala, že sa niekoľko
dní neukážeš, potešil som sa. Rozprával som sa s ním, snaž..“
„Chodieval
za mnou,“ znova ho prerušila. Hľadela na čierne obkladačky,
veľká slza sa jej prekotúľala cez okraj oka. „Hovoril, že
chodí pretože som jeden z mála ľudí v jeho okolí, čo nie je
pokrytec,“ znova potiahla nosom. Hlavu prudko zaklonila a narazila
ňou o stenu kabínky. „Prečo som bola taká hlúpa, prečo som si
o ňom niečo nezistila, nepostrehla reči, ktoré sa o ňom
hovorili.“
„Nemala
si šancu,“ snažil sa ju upokojiť. „Nie je z tých, ktorý
vykrikujú ráno pred rozkorčuľovaním, ako pretiahol svoju
priateľku. Úprimne, dosť málo o nej hovorí.“
„Aj
tak! Veď toľko sa o ňom píše, všetky tie sociálne siete,
stačilo chcieť a tomuto som sa mohla vyhnúť,“ kričala, snažila
sa premôcť svoj zlomený hlas.
„A
možno to tak malo byť. Možno, keď uvidí ako ti zlomil srdce...“
„Čo?
Príde sa mi ospravedlniť a ja sa mu mám hodiť okolo krku?“
„Nevravím,
že áno...“ odmlčal sa. „Ale nehovor, že by si to neurobila,“
opatrne sa zasmial. Ivy na neho ostro pozrela, okamžite zmĺkol.
„Neviem
Pat,“ zašepkala. „Nechcem ho už ani vidieť.“
„Nemusíš,“
vydýchol. „Môžeš to tu zabaliť, venovať sa škole, psovi,
vrátiť svoj život do starých koľají.“
„Ale
stratila by som kontakt s vami, ostatnými.“
„Ale
prosím ťa,“ zasmial sa. „Nás sa nezbavíš, aj keby si
chcela,“ žmurkol. Nechala sa pobozkať na čelo, popri tom ako
premýšľala. Perspektíva pohľadu, ktorú jej ponúkol Pat bola až
príliš lákavá. Tak jednoduchá, bezbolestná. Ponuka, ktorú
človek s ťažkou, ambicióznou povahou, ako mala ona, len veľmi
ťažko prijíma.
„Nie,“
pokrútila hlavou. „Nescupkám ako posledný zbabelec.“
Nohy
ju automaticky viedli, hlava sa nesústredila na to, čo robí telo.
Niekde v podvedomí vnímala, že nastúpila do vlaku, že sa pred
jej očami mihali budovy, okolo ktorých prechádzala, či že
odomyká dvere na byte. Jediné na čo sa však sústredila bola
tvár. Jeho výraz. Spomienky na to, ako ju bozkával, ako sa smiali.
Ľahla si na pohovku, psa nechala nech vyskočí k nej.
„Posrala
som to Aida,“ zašepkala zlomene, keď si pes položil hlávku na
jej brucho a smutne na ňu pozrel. „Pekne som si posrala život.“
Nebol
to koniec všetkého, hoci to Ivy tak vnímala. Uvedomovala si, že
život pôjde ďalej, že ju možno čaká pekná budúcnosť a jej
sa podarí odtiaľto vypadnúť. Zabudnúť na hokejistu, ktorý jej
vzal nádej i v to posledné, v čo verila. Že nevinne sa zamilovať
má v tomto svete ešte význam. No očividne nie. Schmatla vankúš,
ktorý mala pod hlavou a pritlačila si ho k ústam. Nedokázala
potláčať vzlyky, no ani ich počúvať. Plakala do vankúša a
želala si, aby za Troyom v Lincolnovom parku nikdy nevykročila.
*
v
šatni bolo nezvyčajne mĺkvo. Nikto nehovoril, nikto nemal najmenší
záujem niečo povedať. Zaujímavé bolo, že udalosť, ktorá sa
odohrala len pred desiatimi hodinami mala dopad na celú kabínu.
Každý vnímal, že dynamické duo, ktoré tvorilo nerozlučné
priateľstvo už nejaký ten piatok, sa od seba držalo čo najďalej.
Každý videl opuchnuté oči ryšavky, ktorú i ten posledný hráč
mal v obľube, vyhýbajúcej sa kontaktu s ním. S ich kapitánom,
ktorý bol v mnohých ohľadoch ich vzorom. Ten, ktorý pochybil len
málokedy. A ak aj, tak s obrovskými dôsledkami. Tak ako teraz.
So
zodvihnutou bradou vstúpila do šatne. Ak by nebolo nenávisti a
hnevu, s ktorými sa ráno prebudila, nedokázala by to. Prešla
okolo niekoľkých hráčov sledujúcich každý jeden jej krok a
postavila sa k plastovému stolíku. Krabicu položila naň a chvatne
z nej začala vyberať pásky. Čierne, biele, priesvitné.
Sústredila sa na pyramídy, ktoré z nich tvorila, snažiac sa aby
boli bez chyby, dokonalé.
„Kvietoček,“
začula, keď sa obrátila. Bryan stál pár metrov oproti nej, pri
svojej kabíne.
„Bicksie,“
pozdravila ho a nečakajúc na jeho pokus o rozhovor, ktorý mal v
pláne, vypochodovala z miestnosti.
„Musíme,“
začal Shawzie potichu, keď sa naklonil k Bryanovi, „musíme
vytvoriť nejaký plán,“ veľavýznamne na neho pozrel.
„Dieťa,
ty sa radšej do nich nestaraj,“ ozval sa Sharp.
„Ak
to neurobíme my,“ oponoval, „tak henten určite nie,“ bradou
kývol k Jonathanovi.
Cez
plece sledoval ako okolo neho Ivy prešla, v ruke držiac prázdnu
škatuľu.
„Ivy,“
oslovil ju potichu. No počuli to všetci.
„Naozaj?“
opýtal sa Sharpy Shawzieho.
Neotočila
sa. Nemala chuť sa mu pozrieť do tváre, nemala najmenší záujem
počúvať jeho klamstvá.
„Naozaj,“
odvetil Andrew, keď Ivy odignorovala ich vodcu.
„Asi
máš pravdu,“ pritakal nakoniec. Všetci traja stojaci vedľa seba
hypnotizovali svojho kapitána, ktorý s Patrickom po sebe škaredo
gánili. „Je potrebné zakročiť.“
„Ivy!“
Obrátila
hlavu za hlasom a zmätene pozrela do preplnenej chodby. Bolo
nezvyčajné, že temer všetci hráči postávali len tak v dlhej
chodbe, nejaviac žiaden záujem o akúkoľvek aktivitu, ktorú
zvykli vykonávať po rozkorčuľovaní. Hoci Sharpy, ktorý na ňu
zvolal, v rukách držal futbalovú loptu, nevyzeralo to, že by ju z
nich aj chcel pustiť. „Troy ťa volá do šatní,“ kývol smerom
k dverám, ktoré boli neďaleko jeho vysokej postavy.
„Troy?“
s nadvihnutým obočím na neho hľadela. Niečomu na spôsobe, akým
to hovoril, neverila. Hoci bolo celkom možné, že ju Troy
potreboval, na prípadný žartík, ktorý mal na ňu Patrick
pripravený nemala náladu.
„Hej,“
prikývol vážne a jeho spoluhráči prikyvovali s ním. „Hovoril
niečo o uterákoch, či o čom,“ zvraštil obočie, sám nevediac
o čom vlastne rozpráva.
„Hocičo,
len prosím nie uteráky,“ vydýchla a pustila obrovskú cestovnú
tašku, do ktorej sa chystala pobaliť hokejky, na zem. Za smiechu
hráčov frustrovane prešla okolo nich, až do veľkej miestnosti.
„Troy?“
zvolala, keď vychádzala z poza rohu.
Zaskočene
zastala. Vzápätí s hlbokým nádychom spravila otočku vzad a
rázne vykročila.
„Zabijem
vás,“ vykríkla. No skôr ako sa jej podarilo dostať k dverám a
vykonať to, čím sa vyhrážala, dvojkrídlové dvere sa zabuchli a
štyri veľké hlavy nakukovali do miestnosti cez presklennú výplň.
„Toto
nie je vtipné!“ vykrikovala rozzúrene.
„Povedala
si, že hocičo, len nie uteráky!“ doľahol k nej tlmený hlas
Sharpyho.
„grrrrrrrrrrrrrrrh!“
vyšiel z nej podivný zvuk nasledovaný množstvom nadávok, o
ktorých v podstate ani netušila, že ich ovláda.
Otočila
sa a nahnevane dosadla do jednej z hráčskych kabín. S rukami
založenými na prsiach sa obzerala okolo seba, len aby nemusela
hľadieť na opačnú stranu šatne. Keď vedľa seba zahliadla veľké
betóny, okamžite pochopila, že si sadla na miesto brankára
Coreyho Crawforda. Chytila jeden veľký ťažký chránič a zaujato
si ho obzerala. Pri tom, ako sa všemohúcne snažila ignorovať
osobu na opačnom konci miestnosti, prišla na to, že do jedného
chrániča na predkolenia, by sa zmestili obe jej nohy.
„Len
aby si vedela, nebol to môj nápad,“ začula.
„Super,“
odvrkla. „Čo ja s tým?“ opýtala sa arogantne, venujúc mu
tvrdý pohľad.
„To
len ak by ťa to zaujímalo,“ hovoril potichu.
„Prečo
by malo? A aj keby, už som si zvykla, že tri- štvrtina z toho čo
povieš sú klamstvá,“ pokrčila plecami. Jonathan nahnevane zaťal
sánku a Ivy si všimla, ako mu na čele vystúpila žila. Nahnevala
ho. V mysli si radostne zatlieskala.
-
„Hej!
Už sa začínajú hádať!“ zvolal Sharpie, keď spoza dverí
začul Ivyn výrazný hlas. Chalani v okamžiku opustili svoju
predchádzajúcu aktivitu, ktorou bolo zbesnené kopanie do lopty a
rýchlo k nemu pribehli. Šesť hláv nakukovalo cez tmavé sklo do
vnútra šatne.
„Ty
kokso, toto je lepšie ako baseballový zápas!“ tešil sa Shawzie.
„Chcelo by to pukance!“ pokračoval ďalej. „Nemáte niekto
pukance?“ obzeral sa okolo seba. „ROSIE!“ odtrhol sa od
skupinky priateľov, ktorá jeho otázku ignorovala a rozbehol sa
niekam preč, vykrikujúc meno jednej z ich kuchárok.
-
„Neklamal
som ti,“ snažil sa hovoriť pokojne, no jeho prudko sa dvíhajúca
hruď ho poľahky prezradila.
„Och,
jasné, počkaj, dovoľ mi opraviť sa,“ pozrela na neho s
prižmúrenými očami. „Neklamal si mi. Ty si mi len tak nejak
zabudol prezradiť, že popri tom, ako si chodieval za mnou, mal si
doma priateľku, ktorú si pravidelne preťahoval už druhý rok,“
hovorila, čo jej prišlo na jazyk.
„Chcel
som ti to povedať.“
„Ale
hej, jasné,“ pokrútila hlavou a v očiach pocítila slzy. „Kedy
si mi to chcel povedať? Keď by si sa rozhodol, ktorá ja lepšia v
posteli, alebo ktorá by sa lepšie vynímala po tvojom boku na
nejakých spoločenských akciách?“
Mlčal.
Ivy
si sarkasticky odfrkla.
-
Shawzie
dobehol s kýblom rozvoniavajúcich pukancov a postavil sa medzi
ostatných. „O čo som prišiel?“ pýtal sa s plnými ústami.
„Ivy
začína kričať,“ ozrejmil mu situáciu Bicks. „A Jonny nevie
čo odpovedať.“
„Šikovné
dievča!“ pochválil ju a znova si nabral za hrsť.
„Odkiaľ
to máš?“ Bryan odtrhol zrak od scény za dverami a pozrel na
Andrewa.
„Tajomstvo
sa neprezrádza,“ široko sa usmial. „Chceš?“
„Daj
to sem,“ vytrhol mu celé vedierko z rúk.
„Buďte
ticho, nič nepočujem!“ zahriakol ich Sharpie.
„Nemám
ti kúpiť načúvací strojček?“
-
„By
ma zaujímalo, len tak mimochodom, dokedy si to mienil so mnou ďalej
ťahať poza chrbát svojej priateľky,“ pri poslednom slove sa jej
temer obrátil žalúdok, keď si uvedomila význam slov, ktoré
vyriekla.
„Čo
najdlhšie,“ odvetil pravdivo.
„Ta
ty si kokot,“ vypľula zo seba a veľká slza jej kvapla na líce.
„Vieš čo, nemám už slov na túto maškarádu, čo tu
predvádzaš,“ pokrútila hlavou. „Čo si odo mňa vlastne
chcel?“
Jonathan
zodvihol zrak od podlahy, ktorú hypnotizoval odkedy v jej očiach
zbadal slzy. Nechápavo sa zamračil.
„No,
je celkom zjavné, že nepatrím medzi ženy, s ktorými tráviš
svoj voľný čas. Nemám postavu vhodnú na obálku playboya,
netrávim svoj voľný čas v baroch vystavovaním dlhých pekných
nôh odmakaných vo fitku. Som iba študentka s veľkými snami. A
očividne poriadne naivná.“
-
„Čo
keby sme tie dvere jednoducho otvorili?“ opýtal sa Shawzie, keď
sa všetci tlačili na zábranu, ktorá ich delila od Jonathana s
Ivy, v snahe počuť každé jedno slovo. „Nemám pocit, že by si
to Ivy čo i len všimla.“
Sharp
s Bickellom na seba pozreli. Ako na povel, obaja naraz potlačili
jedno z dvoch krídiel na dverách.
-
„Nehovor
tak o nej,“ rozzúrene oponoval. Bolo viac než jasné, že hoci
Ivy hovorila v množnom čísle, svojimi slovami napádala len jednu
jedinú osobu.
„Hovorím
o skutočnosti, Jonathan!“ vykríkla.
„Ivy,“
nádych, výdych. „Nestrápňuj sa toľko, prosím ťa. Obaja
vieme, že moja priateľka s tým nemá nič spoločné. Neťahaj ju
do toho toľko, prosím ťa,“ jeho postoj sa zmenil. Nemienil už
ďalej mlčať a nechať si nadávať či už na seba alebo Lindsey.
-
„Hej,
čo je to tu za krik?“ začuli hrdelný hlas trénera Quennevilla.
„Telenovela,“
skonštatoval Sharp. Tréner sa postavil za svojich zverencov a
zamračene pozrel do šatne poza ich hlavy.
„Prečo
sa hádajú?“ opýtal sa, keď začul Ivyn tenký, no ostrý hlas,
ktorý zvyšovala na jeho kapitána.
„Jonny
to ťahal s Ivy už dosť dlho,“ vysvetľoval Bryan.
„Ale
veď nemá on totú Lindy, či ako sa volá?“ nechápavo sa opýtal.
„Veď
práve,“ prikývol Bickell. Tréner na neho prekvapene vypúlil
modré oči, keď mu všetko začalo dávať zmysel.
„Pukance?“
ponúkol ho Shawzie.
-
„Nemá
s tým nič spoločné?“ neveriacky jej klesla sánka. „Teraz mi
to pripadá akoby to všetko bolo úplne v poriadku. To, akože, sa
mám tváriť, že sa ma vôbec nedotklo, keď som vás dvoch spolu
videla?“ chuť vraziť mu jednu vzrastala každým jedným
vyrieknutým slovom.
„Nenúť
ma povedať to, čo si o tom myslím, prosím ťa,“ zaškrípal
zubami, lebo jej cez to všetko nechcel ublížiť.
„Och,
prosím ťa,“ arogantne si odfrkla. „Len to povedz, nemám pocit,
že by ti ktovie ako záležalo na tom, či mi ublížiš ešte viac.
Veď, v podstate, som bola pre teba len hračka, nie?“
„Ale
ty si sa nepýtala! Nikdy! Bola to hádam moja vina, že si bola taká
naivná? To mi chceš dať za vinu aj vlastnú naivnosť? Áno,
priznávam, vedome som klamal. Vám obom. Ale... Vôbec si mi to
neuľahčovala. Tým, aká si. Vyspal som sa s tebou, áno, chodil
som potajomky za tebou a vyhľadával tvoju spoločnosť, áno, lebo
som ťa chcel! Ivy, vždy som bol inak k tebe úprimný.“
Srdce
jej na chvíľu vypovedalo službu. Keď sa však znova naplno
rozbehlo, vrelú krv v Ivynom tele pumpovalo omnoho rýchlejšie ako
zvyčajne. Mlčala. Nevedela čo povedať. Nevedela, či má jeho
slovám veriť, či sa má nechať znova opantať sladkou lžou.
Pretože každou ďalšou sekundou sa jej zdalo, že slová, ktoré
hovoril, nemohli byť pravdou. Hľadela ako na ňu zachmúrene
pozeral s perami stiahnutými do tenkej línie a rýchlo premýšľala.
Keď konečne otvorila ústa a s hlbokým nádychom odvrátila zrak
od jeho tváre, chystajúc sa mu povedať, ako neverí ani jedinej
slabike, ktorú počula, spoza jej chrbta sa ozvali tiché nadávky a
niečo hlasnejšie nárazy. Ivy sa okamžite otočila za zvukmi.
Trvalo jej len stotinu sekundy, kým rozoznala tvár, ktorá k nej
blížila.
„Dosť
bolo divadla,“ zavrčal Patrick a Ivy schmatol za ruku. „Poď,“
povedal o niečo tichšie a na Jonathana sa ani nepozrel.
„Pusť
ju, Pat,“ sykol ľadovým tónom hlasu a sánka sa mu napla.
„Neurobím
ti tú radosť,“ odvrkol.
„Prosím
ťa, nestaraj sa do toho. Prestaň byť aspoň na chvíľku dobrý
kamarát a nechaj nás,“ hľadel mu priamo do očí. „Samých,“
dodal o niečo miernejším tónom.
„Nechcem
byť s tebou už ani len sekundu,“ zašepkala Ivy. „Myslím, že
viem kedy je najvhodnejší čas odísť. A rozhodnúť sa, čo je
pre mňa lepšie,“ hovorila ticho, so slzami v očiach. „Radšej
pôjdem s ním, ako tu ostať s tebou.“
„Kurva,“
povedal potichu.
Zastala.
Pomaly sa otočila a neveriacky na neho pozrela. „Čo si to
povedal?“
„To,
čo si počula. Serieš si do huby, Hatleyová. Všetky ženy ste
rovnaké. A to som si myslel, že si iná. Ešte ale skôr, ako sa
stihneš namotať na Patricka, nezabudni, že aj keď mu na tebe
záleží, je už bohužiaľ zadaný. Mala by si mi byť vďačná,
tento krát ťa aspoň ušetrím trapasu.“
Na
drobný okamih ostala len stáť. Vzápätí sa však rozohnala a jej
drobná dlaň s dokonalou presnosťou dopadla na Jonathanove líce.
Slzy jej okamžite vytryskli z očí a ona len pokrútila hlavou.
„Ako som sa len mohla zaľúbiť do takého úbožiaka,“
vypľula zo seba.
„Prijímame
len lásku, ktorú si myslíme, že si zaslúžime, ak dovolíš,“
šúchal si začervenané miesto na svojom líci po Ivynej facke.
„Nenávidím
ťa!“ vykríkla a ju ovládla absolútna triaška.
Prial
by som si cítiť to isté,
pomyslel si v duchu. „Chápem,“ prikývol pokojne. „Ani sa ti
nečudujem, na tvojom mieste by som urobil asi to isté, eh. Dám ti
ale jednu radu, Ivy. Mňa aj Pata oklamať môžeš, ale nemôžeš
klamať samú seba. Tvoja nenávisť plynie len z toho, ako si sa do
mňa školácky zamilovala.“
„Prestaň!“
zrúkol na neho Pat. Držal ju vo svojom objatí a ťahal preč od
neho. Od jeho slov, ktoré sa jej zabodávali do srdca, do každej
jednej bunky, trhali predstavy na márne kusy. Slzy sa jej
nezastaviteľne rinuli dole tvárou a ona si roztvorené ústa
zakrývala oboma dlaňami. Nevnímala, že prešla okolo chlapcov,
ktorí ich po celý čas sledovali a teraz len mĺkvo postávali na
boku, či slová, ktoré jej adresoval Quenneville. Jediné čo
chcela, bolo dostať sa domov.
„Odveziem
ťa,“ šepkal jej Pat. „Vládzeš chodiť?“ opýtal sa opatrne,
keď videl, ako bezvládne za sebou ťahala nohy. Neodpovedala.
Nemala silu. „Okay, ponesiem ťa,“ hovoril, no Ivy to bolo jedno.
Nevnímala. Nechcela vnímať. Nechala sa vziať do Patrickovho
náručia a tvár si automaticky skryla na jeho pleci, oddelená od
zvyšku sveta závojom hnedastých vlasov. Dúfala, že jeho vôňa a
mierne natriasajúci pohyb Patrickovej chôdze, ju ukolíše a ona od
psychickej vyčerpanosti upadne do sladkej ničoty.
Pretože
len to jediné, ju mohlo v tej chvíli zachrániť.
Sedel
v priestrannej obývačke a bezducho hľadel na obraz televízie,
ktorý sa neustále hýbal. Lindsey po jeho boku sa spokojne smiala
za notebookom, na emailoch, ktoré si s niekym dopisovala.
„Idem
sa osprchovať,“ zodvihol sa znenazdajky a s pohľadom upretým do
zeme vykročil.
„Dobre
zlato,“ neodtrhla zrak od počítača na jej kolenách.
Hlavou
sa oprel o zaparené sklo a nechal horúcu vodu bičovať mu chrbát.
Cez vlasy, po nose, lícach, pleciach, po každom kúsočku tela mu
stekali kvapky vody. No on videl slzy. Slzy čo zaplavili jej oči,
pohľad, ktorý by mu bol zlomil srdce, keby nebol nahnevaný. Bol
rozzúrený, sklamaný a podozrievavý. Nevedel, čo si mohol
dovoliť, no to čo dnes predviedol bolo presne to, čomu sa chcel
vyhnúť. No jeho výbušná povaha znova raz nad ním zvíťazila. A
teraz, keď mal čas na premýšľanie, toho ľutoval. Už však bolo
pozde.
Jeho
život naberal smer, ktorý si sám nevybral, poháňala ho sila,
ktorú nedokázal ovládať.
Avšak,
jedno vedel. Že sa musí rozhodnúť. Nebol bezcitná sviňa, i keď
si tak pripadal a uvedomoval si, že Ivy mala pravdu. A nebola
jediná, kto sa očividne zaľúbil.
Jonathan
Bryan Toews nikdy nepatril medzi mužov, ktorí hľadeli do ďalekej
budúcnosti. Žil pre dnešok a pre hokej. Hra bola tým, čo
napĺňalo jeho život, bola tým, čomu venoval prvú myšlienku
ráno, či poslednú pred spaním. Ženy sa po jeho boku striedali v
až pravidelných intervaloch podľa toho, ako mu to vyhovovalo.
Nechcel sa dlhodobo viazať, nemal o to záujem. Jediné, prečo si
vždy hľadal partnerku bolo, i keď to bolo dosť svinské, aby mu
mal kto zohrievať posteľ. Keď však stretol Lindsey, jeho záujem
o striedanie partneriek pominul. S vysokou blondínkou, ktorá mala
za sebou zaujímavú minulosť, mu bolo príjemne a bola snáď prvá
zo všetkých, pri ktorej frázu ľúbim ťa myslel aspoň z
časti úprimne. No i napriek tomu, že spolu trávili viac času
než so všetkými jeho priateľkami doteraz a miestami spolu
zdieľali aj jednu domácnosť, každý si žili svoj život. Ona na
festivaloch, svojom kaderníckom salóne, či v baroch, zatiaľ čo
on na klzisku. A posledné mesiace s ňou.
Mala
to byť pre neho len útecha, rozptýlenie. Mala ho odviesť od
myšlienok a od faktu, že sa “náhodne“
dozvedel, že ho jeho priateľka podviedla. Chcel sa s ňou len
vyspať. No skôr ako si stihol preraziť cestu k jej nohavičkám,
chodníček si vychodil úplne niekam inam. A to ho dostalo. Jej
úprimnosť, slová vyslovujúce s rozvahou, či jej sladká
nevedomosť. Všímavosť, zúfala snaha dozvedieť sa čo najviac z
niečoho nového. Udivovalo ho to, prekvapovalo, lichotilo mu, ako ho
stále vyzývala aby rozprával o tom, čo ON bezprostredne miluje.
Ako sa o neho strachovala, keď sa mu nedarilo a on si svoju zlosť
vybíjal vo vlastnej forme mučenia sa. Obyčajnosť. Jednoduchosť.
Veci, ktoré by si pred pár rokmi na žene nevážil. Schopnosť
milovať a nie len rozťahovať nohy.
Vypol
prúd horúcej vody.
Vystúpil
zo sprchového kúta, okolo pása si obmotal prvý uterák, ktorý
schmatol a nechávajúc za sebou mokré odtlačky chodidiel, vyšiel
z kúpeľne. V priestrannom šatníku sa chvíľu rozhliadal, kým
našiel to, kvôli čomu prišiel. Mlčky vyťahoval veľký objekt
svojho záujmu z najtmavšieho kúta, nevšímajúc si, že zvalil
polovicu vešiakov. Hlasné zvuky padajúcich stojanov s vešiakmi
upútali dokonca i Lindseyinu pozornosť.
„Jonny?“
začul za sebou. Na jej zvolanie nereagoval, len jednoducho vyšiel
zo šatníka. „Čo robíš?“ prekvapene hľadela na vec, ktorú
postavil medzi nich. Jonathan mlčal. „Prečo si vybral môj
kufor?“ opýtala sa ho opatrne.
„Rozchádzam
sa s tebou,“ povedal potichu.
Tak a tu to máme.
Pri tejto časti by som obzvlášť chcela poďakovať Bajulke, ktorá mi nesmierne pomohla pri dialógu medzi našimi dvoma hlavnými hrdinami. Keby nebolo jej, verte, že tá hádka by nebola ani z časti taká zaujímavá. Ďakujem zlato :-*
Ďalej, žienky moje, čo myslíte, ako sa nám to bude vyvíjať? Bude Patrick, i napriek Jonathanovým varovaniam ten, s ktorým Ivy nakoniec skončí? A bude Jonny bojovať o ňu? Odpustí mu ona?
Komentujte, komentujte! Som zvedavá na vaše postrehy!
JA VÁM TU PRISAHÁM KU KANEOVMU RÁDU, ŽENY & VEĽAVÁŽENÉ PLÉNO, ŽE TOTO!!! TOTO!!! TOTO JE TO NAJLEPŠIE, ČO SA TU V TEJTO FF-KE MIHLO. ATMOŠKOVÁ BLAKE JE SPAŤ! [taká, akú ju všetky milujeme <3] posielam pusu a "Pukance?" radím medzi tvoje legendárne výroky!
OdpovedaťOdstrániťP.S.: Prestaň ich do piči vodiť za nos, Ivana! :D:D Vieš dobre, že Patričken je šťastne zadaný & nie je vôle sa o neho deliť s ďalším cudzím ženským telesom, aahah! O:)
Do pekla blašková a že ja som klebetnica a všetko vyzradím!! nekaz mi radosť a im predstavy, že sa nad ňou patriček zľutuje a ukáže jej hĺbku svojho buffalského srdca!
Odstrániťňah, asi by sme si mali začať zapisovať tie moje legendárne výroky, čo povieš? :D barbora!
ale veď čo, už som ti hovorila, asi 100x, že za to aká je tá časť môžeš ďakovať sama sebe!
drž tú tvoju nevymáchanú gemerskú papuľku! :D Ten koniec je legendárny. veľmi ti za túto časť ďakujem <3 už viem a aj ty asi tušíš, čo si budem nabudúce pľošiť puečítať. O:)
OdstrániťAaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! - nefalšovaná radosť :D
OdpovedaťOdstrániťTy tu opisuješ story of my life, len škoda, že u mňa to tak nejak neskončilo, na druhej strane som rada, že som nebola na Ivynom mieste, lebo to bolo akože aké príšerné, čo jej robil a ty kokos, ja by som ho zabila, prisahám -_- Normálne sa tu už pocikám, ale chcela som to dať na jeden krát a tá hádka medzi Ivy a ním a tí ostatní hokejisti, ja som sa uškŕňala každú chvíľu, horšie, ako naše dedinské babky. :D A neviem, mám taký pocit, že Pat sa rozíde s frajerkou a bude s Ivy, ale Jonny ju fakt bude chcieť a bude jej robiť naprieky :p A skončí s ním, to si myslím. :)
♥♥♥♥♥♥♥♥
Love Xxx
Joj JULKAAAAAAAAAAA ♥♥♥
OdstrániťĎAKUJEM ti veľmi krásne, ty ma vždy vieš svojimi komentármi tak veľmi potešiť! O:)
to vážne? až takto to u teba/vás dopadlo? no hlúpy to chlapec, dúfam, že ho už nevídaš odvtedy!
veru,dedinské babky, bohovskí sú tí chlapi, čo? :D :D :D
takže Pat a Ivy? hmmm, no uvidíme, ako to bude cítiť tá naša hlavná hrdinka ;)
ďakujem ešte raz :-*
po prečitani tej časti som ostala s dosť zmiešanymi pocitmi.. na jednej strane som nadšenaa totalne! :) na druhej strane ľutujem Ivy že si tymto musi prechadzať ale zas mam tiež chuť ju vyfackať za to že bola taka naivka .. citim sa ako rozpoltena osobnosť teraz :D .. a neviem prečo mam taky pocit že šťastne zadany Pat sa postupne namota na Ivy pretože budu spolu traviť viac času, no Ivy bude stale myslieť len na Tazera.. aaachh čo si to spravila? :D ale konečne sa s tou blondskou Johny rozišiel.. bolo načase! ..inak tie dialogy a tie pukancee top, uplne si to viem predstaviť ako by to vyzeralo :D
OdpovedaťOdstrániťasi ťa milujem :D ♥ :))) -Raduliatenko
"Pukance?"
OdpovedaťOdstrániťPri tomto rozhovore som sa usmievala ako nenormálna... :DDDD Keď som čítala ako sa rozprávajú chalani za dvermi, usmievala som sa a ako náhle prišiel dialóg Ivy a Johna, úplne som do toho rozhovoru "padla" a žrala každé slovo!!! Doteraz som to čítala ako "ďalší príbeh" ale toto nie je len ďalší príbeh! Je to úžasné :) Fascinuje ma ako to opisuješ, to prostredie, rozhovory ( :D ), tie ich hádky, proste všetko! :) Na jednej strane som na Johna nasraná že jej HENTO povedal, no na druhej strane, rada že sa s Lindsey rozišiel... Ale nech si nemyslí že mu Ivy odpustí a hodí sa mu okolo krku -.- Ivy to bude mať ťažké, myslím že niekde odcestuje a on ju potom bude hľadať :O (tie moje predstavy :D ) každopádne, nemôžem sa dočkať ďalšej (skvelej) časti ktorá bude nasledovať ! :)))
-Diana
Bože, teraz som si to po sebe prečítala a pozerám sa ako som mohla napísať tú vetu "doteraz som to čítala ako "ďalší príbeh"..." a teraz mi v hlave doplo že čo som to tam sakra napísala?? :O tak som to nemyslela, od začiatku to bolo top, len sa mi tá veta nepodarila správne napísať...-.- Prepáč, ospravedlňujem sa ;) verím že to pochopíš :O ;)
OdpovedaťOdstrániť-Diana
Ivi!
OdpovedaťOdstrániťTakže najprv by som okomentovala tvoje písanie:
V prvom rade oceňujem, že tvoje príbehy nie sú romantické klišé.
Páči sa mi ako dokážeš aj vážnu situáciu uľahčiť (vid. keď sa Johnny a Ivy hádali a ostatný tam jedli popcorn).
A celkovo chválim aj tvoje opisovanie situácii či pocitov, výner slov a skladanie do vieť.
Teraz k deju:
Johnny sa zachoval svinsky. Aj k Ivy aj k Lindsey, pretože nech už bola Lindsey akákoľvek bola to jeho priateľka a on sa ma zachovať ako chlap. A zachoval sa ohromne nechutne a hnusne aj k tomu, keď už to prasklo... to čo povedal Ivy bolo... odporné.
Ivy, ach drahá Ivy. Neviem. Keď to všetko začalo okolo Ivy a Johnnyho prišlo mi to... hmmm... zlaté, vážne. Ale teraz po tom všetkom? V hĺbke duše dúfam, že Johnnymu neodpustí, že mu nikdy neodpustí. Jednoducho by mala zdvihúť hlavu a vydržať to pokiaľ možno dôstojne. Johnny ho nechať oplakanou spomienku, som toho názoru, že si nezaslúži jej lásku, zlomené srdce, nenávisť... nezaslúži si ju.... a možno sa jednoducho len od toho nedokážem odosobniť.. U know hat I mean..
Teším sa na ďalšiu a než už to bude akokoľvek vyvíjať, viem, že to bude skvelé, pretože... pretože proste Ivi.
To bola zabava čítať :D on je taky hajzel a ona tak naivná. A ja nechcem, aby bola ani s jedným z nich. K Patrickovi sa nehodi a Jon si ju nezaslúži. Každopádne je to na tebe a teším sa na ďalšie zvraty
OdpovedaťOdstrániťúseky s hokejistami na chodbe :D ma dostávali do kolien, tá predstava ako stoja pri tých dverách :D s tými pukancami, no koniec!! MEGA! :)
OdpovedaťOdstrániťštve ma, ale že Ivy strápnil a všetkú vinu zhodil na ňu...
jednu múdru vec urobil,že sa s hentou harpiou rozišiel ;)
great job!
Ajajaj. Je to presne tak ako som nikdy nechcela, aby to bolo. To čo jej povedal...O môj bože, ja by som ho asi zabila :D Ale nie, nezabila, lebo by som v tej chvíli umierala od žiaľu.
OdpovedaťOdstrániťIvka, proste hrozne ťa milujem, ale za toto by som ťa najradšej zabila. Ešteže je tu hrdina Pat, ktorý ju aspoň ako tak zachránil. Lenže, dva najlepší kamaráti sú teraz rozhádaní na život a na smrť. Teda, aspoň ja to tak cítim.
Chúďa zlomená Ivy. Ja viem, že na tom nesie svoj podiel viny aj ona, ale proste on mal byť ten, kto sa bude starať o to, aby sa tie dve nestreli, nie?
Och, Bože, debil to je! Je to proste jeho vina! Nech mi nehovorí, že nie.
Ale aby som nekrivdila len jemu... Ivy je asi naozaj naivka.
A to s tými pukancami....vážne to urobili? :D Tí chlapi nemajú súdnosť :D
Ale aj tak mám najradšej koniec tejto časti :3 Kapitán je konečne voľný. A ide bojovať.