Secret Santa - III

 

Od ich stretnutia v hudobnej učebni už ubehli viac než dva týždne a Sky počnúc včerajším dňom začal posledný školský týždeň pred vianočnými prázdninami. 

„Edian!“ zakliala podráždene, keď sa ku nej jej malý brat prikradol a hodil jej okolo krku vianočnú huňatú reťaz, pričom využiť príležitosť, že chvíľu nedávala úplne pozor. 

Stála na koberci a hľadela na ich nový vianočný stromček, ktorý dnes vyrástol v obývačke a pomaly sa aj na vianočný stromček podobal so všetkým, čo k tomu patrí.

„Sky, prosím ťa, podáš mi tých anjelikov?“ oslovil ju jej nevlastný otec, keď reťaz šmarila zlostne na gauč a rozhliadala sa, čím Ediana na mieste vlastnoručne zaškrtí. 

„No jasné,“ zašomrala, keďže vedela, že ju o to neprosil náhodne. 

Nenávidel, keď sa s Edianom hašterili a rád sa snažil tomu predchádzať. Podľa ale názoru ich mamy na to, že bol Edian jej nevlastný brat, sa znášali ešte vskutku dobre.

„Vďaka,“ vzal si od nej menšiu krabicu a Sky sa znovu porúčala na kraj sedačky. Nohy si skrčila pod seba a zhrbená hľadela, ako Ben oblieha stromček a vešia na vetvičky milé dekorácie.

Edian milerád pokračoval v jeho najobľúbenejšej činnosti, otravovaní svojej staršej sestry. Reťaz mu stále nedávala pokoj. 

„Vážne nepotrebuješ pomôcť?“ snažila sa odraziť Edianove útoky s reťazou a prisahala si, že, ak by Ben pri nich nebol a mama ich nesledovala z kuchyne, jednu by mu praštila.

„Nie, nie, len mi vrav, či je to viacmnej rovnomerne ozdobené,“ pokrútil hlavou a keď zachytil, ako Edian do nej neustále dobiedza, pokarhal ho pohľadom.

Sky ho od seba znechutene odtlačila ako malé šteňa a vybrala si zo stolíka rozčítaného Salingera. Začítala sa do písmeniek na stránkach knihy a prestala si Ediana všímať, ktorý sa momentálne správal presne tak, ako každý päťročný chlapec.

Vekový rozdiel medzi nimi bol viac než priepastný. Niekedy bolo jednoducho zvláštne mať zrazu brata. Občas priam nemysliteľné. Nielenže bol medzi nimi jedenásťročný rozdiel, ešte aj otca mal každý z nich odlišného.

Snažila sa svojej mame nezazlievať, že sa v určitom bode svojho života rozhodla, že ešte nie je až tak neskoro mať ďalšie dieťa a skúsiť žiť po boku iného muža, no častejšie skôr mala pocit, že to ani po tých pár rokoch jednoducho nevie prehltnúť.

Na druhej strane občas bývala rada, že Ediana má, všetko by bolo ťažšie, ak by mali s Benom iba ju. Určite by sa nevyhla ešte väčšiemu zblíženiu s priateľom jej mamy. Neprekážal jej, pretože si na nej nevydobýval otcovské sklony, no zmena ju zastihla bohužiaľ príliš neskoro na to, aby si zvykla na ďalšieho muža vo svojom živote. 

„Kto chce vylízať krém z misy?“ zavolala na nich mama z kuchyne a prázdnu misu položila na stôl. Potom sa vrátila do kuchyne upratať tú spúšť riadu, ktorá sa nahromadila po dnešnovečernom pečení na kredenci. 

„JA!!!“ zakričali obaja naraz, Sky hodila knižku o operadlo gauča a rezko preskočila sedačku skôr v snahe predstihnúť jej brata.

„Budete sa musieť podeliť,“ pousmiala sa na nich spokojne pani Millerová, pretože také drobnosti ako jej pubertálna dcéra a malý poškrabok sediaci vedľa seba za stolom, mazajúc si krémom líca a spoločné vylizovanie misy v nej vzbudzovali občas pocit, že sa možno vtedy oplatilo zariskovať a začať odznovu. 

„Myslím, že máme hotovo,“ odvetil spokojne Ben, keď postával pred ich vysokým stromčekom a zvyšok rodiny ho nasledoval. Povzbudivo stisol svojej manželke ruku v tej svojej a ona zase chytila tou druhou voľnou Sky. Tá chvíľku váhala, no nakoniec sa načiahla za Edianom a keď k nej zdvihol zrak, či to myslí vážne, sprisahanecky na neho usmievavo žmurkla.

„Zhasnite svetlá,“ prikývol hrdo Ben a Sky na chvíľu zatajila dych pri pohľade na tmavú miestnosť, v ktorej zrazu jediný zdroj svetla bol ich nový vianočný stromček a odlesky zlatej výzdoby vrhali na izbu ešte útulnejší tieň.

„To je čačané,“ poskočil natešene Edian. 

„Je to nádherné, ďakujeme, drahý,“ zdvihla zrak láskyplne Skyina mama k svojmu manželovi a vtisla mu na pery jemný ďakovný bozk. 

Sky hľadela von oknom do prázdna, v ktorom sa matne črtali svetielka všetkých farieb. V ich matnom lesku sa občas mihla nejaká tá vločka.

Priania a modlitby celého Detroitu boli očividne vyslyšané a vyzeralo to tak, že sneh vydrží až do samotných Vianoc. Bolo to krásne, ako z rozprávky, no o to ešte viac pre ňu cudzie. Len pár vecí tu v Michigane jej pripomínalo Nevadu.

„Šťastné a veselé, rodinka,“ predniesol nakoniec Ben a znovu zažal svetlo v izbe. Sky sa sklonila pre knižku, uistila sa, že je v obývačke absolútne nepotrebná a potichu sa vytratila do svojej izby. 

Podišla k svojej rozbŕľanej posteli, načiahla sa rukou pod vankúš a vytiahla spod neho malé vrecúško, v ktorom si skrývala vianočný darček pre Patricka. 

Vyvalila sa krížom cez posteľ a hlava jej ladne padla do vankúšov. Zrak upierala úpenlivo na strop, až sa načiahla po vrecúško a ešte raz si ho prezrela. Končekmi prstov nahmatala pod tenkou látkou obrysy štvorlístka pre šťastie.

Sťažka si vzdychla. Zajtra sa pokúsi nenápadne vytratiť z hodiny matematiky a vlúpať sa mu do skrinky.