Secret Santa - IV

 

Sústredene si vystriehla presnú polovicu hodiny a uprostred nudného výkladu o algebre sa ospravedlňujúco vytratila zo svojho miesta. Pohľady spolužiakov si vôbec nevšímala. 

Darček zvierala pevne v zaťatej pästi, a keď sa ocitla v bezpečí na chodbe, vydýchla si. 

Bola sama. Na chodbe sa ozývali len prenikavé hlasy profesorov tlmené stenami učební a občasný šuchot v laviciach. 

Neváhala radšej ani sekundu a vykročila rovno k Patrickovej skrinke a dúfala, že Erick neklamal, keď pred pár dňami vypínal hruď, ako si ju Patrick potajme nezamyká, pretože mu dievčatá nechávajú na seba čísla na poličke. 

Pri tej spomienke jednoducho prevrátila očami, lebo to bolo absolútne absurdné. 

Povedzme, že... Jej rovesníci sa stále zmietali v zložitom hormonálnom období vývoja a dúfala, že čoskoro rozkvitnú do krásy. Pri najmenšom by to ocenila.

Pristúpila k jeho skrinke a kým priložila dlaň k dvierkam, pre istotu sa obzrela, či je stále na chodbe sama. Sústredene sa snažila čo najšetrnejšie a najnenápadnejšie dostať dnu, no keď sa dvierka opatrne otvárali, pánty na potvoru zaškrípali, až ju od napätia trhlo. 

„Panebože,“ nakrčila nosom, keď sa pohľadom stretla s obsahom Patovej skrinky, ktorá poriadkom viac než neoplývala. Darček položila na učebnicu angličtiny, pretože vedela, že ďalšiu hodinu má s Erickom a bude ju potrebovať. Uistila sa, že darček nejakým spôsobom neskĺzne dolu, a keď zatvárala skrinku a znovu sa od nej vzďaľovala, prichytila sa, ako sa nenútene usmieva. 

Bolo omnoho zábavnejšie byť tajným Santom Patricka ako ten Erickov. Ostalo jej len dúfať, že celé tie dni strávené premýšľaním a prehrabovaním sa v šarlatánskych obchodoch budú stáť za to a štvorlístok splní svoju úlohu. 

„Kde si bola?“ privítala ju hneď nedočkavo Jenny a Sky sa nechápavo zatvárila.

„Kde asi?“ prevrátila ľahostajne očami a snažila sa chytiť stratenú niť z výkladu, no značky a kvačky na tabuli a v Jenninom zošite jej nič nehovorili. 

Sky sa rozhliadla po triede. Zopár jej spolužiačok zachytilo jej pohľad a súcitne sa na ňu premáhajúc pousmiali. 

Pár dní pred Vianocami bolo viac než nemožné pre každého z nich premýšľať nad nejakými matematickými javmi. Zalistovala si radšej v zošite, vzala ceruzku a pokračovala v zdobení okrajov presne tam, kde naposledy skončila. 

„Prosím, Vás,“ odkašľal si po pár minútach ich profesor a všetci k nemu znudene zdvihli zrak. „Je tu vôbec niekto, kto môj výklad vníma?“ snažil sa nepôsobiť podráždene nezáujmom študentov, no pretvárka nebola jedna z jeho silných vlastností.

Pohľadom preskakoval z jedného študenta na druhého a všetci potichu čakali, či niekto zdvihne z nich ruku. Nestalo sa. Starší muž si nešťastne vzdychol a kriedu položil na katedru.

„Practe sa niekam zašiť, nemôžem sa na tie vaše rozvláčnené tváre ďalej pozerať,“ kapituloval a nemusel ani narátať do desať a všetci sa nenápadne stratili na chodbe. 

Jenny schmatla Sky za ruku a viedla ju rovno von, po ceste už z vrecka vyťahovala balíček cigariet. Pridali sa k hlúčiku postávajúcich fajčiarov z vyšších ročníkov a Jenny sa s nimi svorne zvítala. Závislosť zbližuje.

„Chlapci, toto je Sky,“ ukázala na ňu, keď našmátrala po zapaľovači a zopár z nich na ňu mávlo.

„Páliš?“ oslovil ju Thomas, na betón člen obedovej svorky, ktorá nemala nič iné na práci len hádzať jedlo po nepohodlných študentoch. 

Pokrútila nesúhlasne hlavou, čo ho nepopierane nepotešilo a vyfúkol jej do tváre kúdol dymu. „To je škoda,“ zaškeril sa. 

„Myslím, že o nič neprichádzam.“ A už nikdy nechcela chuť tabaku zacítiť na svojich perách. Už dávno nemávala potrebu hrať sa na veľkú pred zvyškom sveta. Do zvonenia na koniec hodiny ale stále ostávalo ešte, pre ňu dlhých, sedem minút.

 

Patrick pohodlne sedel na svojom obvyklom mieste v poslednom rade lavíc pri dverách a neprítomne sledoval so spolusediacou dokument o neresení lososov. 

Niektoré úseky filmu si ani nepamätal. Kebyže nesedí s Lilian, ktorá zakaždým, keď prestával mať pojem o priestore a čase, ho pichla prepiskou do pleca, profesor by ho určite vymákol na holičkách. Pozitívom ale bolo, že toto bola jeho posledná hodina biológie pred Vianocami a nával teórie by asi nezvládol. 

Postarší muž, ich vyučujúci, po prvotnom pochodovaní po triede, aby medzi sebou žiaci netrkotali a vnímali, teraz sedel za katedrou a opravoval prvácke testy. Vyzeral príliš sústredený na to, aby mal pojem o čase a uvedomoval si, že za pár sekúnd zazvoní. Všetci sa ako nekontrolovateľné stádo bizónov vyrútia na chodbu a naberú smer jedáleň. Pri spomienke na obed mu zaškvŕkalo v bruchu.

„Maj sa, Pat,“ zdvíhala sa jeho spolusediaca zo stoličky už pred zvonením a keď vychádzala z dverí, profesor jej vôbec nevenoval pozornosť. 

Zvyšok sa postupne začali všivavieť von postupne s letmým kývnutím smerom ku katedre a zaželaním veselých Vianoc. Patrick s odchodom počkal až po tom, ako lososy unikli počas svojho putovania naspäť z oceána medveďovi, ktorý na nich číhal pri brehu a potom zmizol na chodbe medzi ostatnými taktiež.

„Hej, Patrick,“ potľapkal ho neohlásene po pleci Braun, hádzanár, ktorý mu nevedomky vyfúkol frajerku ešte skôr, ako Pat stihol dotyčnú niekam pozvať. Túto skutočnosť si ale nechával pre seba.

„Brácho?“ usmial sa na neho na pol pery. 

„Po škole plánujeme malý zápas vo futbale. Potrebujeme nahrávača. Pridáš sa?“

„Prečo nie?“ Po škole nemal žiadne plány, jeho zošity sa mali v skrinke dobre. Žiadne rande taktiež na obzore. „Ale nezdržím sa dlho, máme ešte večer tréning.“

„Dohodnuté,“ prikývol a pokračoval ďalej v ústrety Marii, ktorá ho už netrpezlivo čakala pri schodisku. Patrick od nich trochu so závisťou odtrhol zrak a pohľad mu padol na malé vrecúško, ktoré ležalo na jeho učebnici. Obhliadol sa, ako keby mu to na poloplnej chodbe pomohlo a niekto by tu hádam behal s transparentom: Ja som to, ja som to!

Jemne sa pousmial, keď na tenkej látke vrecúška, ktoré vnútri skrývalo vianočné prekvapenie, spozoroval drobných sobíkov. Vtom si bol definitívne istý, že to nebola až taká strata času pričleniť sa aspoň trošku k Erickovým kruhom, ktoré by za normálnych okolností netúžil spoznať. Nedočkavo si vhodil vecičku do vrecka a utekal na obed.

 

„Decká,“ buchla zúfalo Meredith vidličkou po okraji tácky, keď Erick s Jenny rozpútali pri ich stole vrúcnu diskusiu práve vtedy, keď s nimi chcela prebrať detaily ich predvianočného stretnutia. 

„Decká,“ odsekla ľadovým hlasom znovu, no intenzita ich diskusie sa len stupňovala. Sky po jej boku si pobavene vhodila kúsok zemiaka do úst.

„Vážne sa chceš pokúsiť prerušiť ich politickú debatu?“ uškrnula sa na ňu pobavene s istotou v hlase, pretože každý jeden člen ich ostrovu zabudnutých hračiek vedel, že bolo ťažké zastaviť tých dvoch pri otázke vojenských bojov Ameriky v orientálnej Ázií. Liberál verzus republikánka.

„MOŽETE UŽ KONEČNE DRŽAŤ HUBY A VYHLÁSIŤ SI SVETOVÝ MIER? ĎAKUJEM!“ zrevala po nich zrazu a vychmatla Jenny z ruky slamku, ktorou otravne krúžila pred sebou. „Môžeme konečne pristúpiť k bodu predvianočnej ožran párty v našom podaní?“ upútala ich pozornosť. Konečne cítila na sebe pohľady každého zainteresovaného pri ich stole. 

„ÁNO!“ vybuchol nadšením Erick, čím vyprovokoval znovu Jenny k reakcii a úsliznej poznámke. 

„Ožrani,“ pokrútila hlavou Vicky, jediná Mexičanka na škole, čo sa ešte stále odzrkadľovalo na jej prízvuku. 

„Tak už ma necháte tú myšlienku, kurva, dokončiť?“ chytila sa bezbranne Meredith za čelo. „Vybavila som, že naši odídu ešte na neskoré vianočné nákupy pre všetky tetičky a strýčkov z tridsiateho ôsmeho kolena a nevrátia sa skôr ako o jedenástej. Dovtedy môžeme liezť aj po skriniach, len si nemôžu nič všimnúť.“

„Budú aj blowjoby?“ zaškeril sa zlomyseľne Erick a Sky ho automaticky kopla pod stolom do kolena. Zaskučal bolesťou. 

„ERICK!!!“ spražili ho pohľadom všetky dámy sediace za ich stolom. 

„Dobre, dobre, vy feministky!“

„Takže, vyhovuje vám všetkým takýto plán?“ nevšímala si ho Meredith a po demokratickom sčítaní hlasov sa dohodli, kto donesie aké suroviny. 

„Hej,“ prihlásil sa o slovo Dave. „A kto to oznámi Patrickovi?“

„Ja môžem!“ vyletela Katie ruka do vzduchu skôr, ako sa stihla Meredith zamyslieť a Erick pozrieť, kedy má s ním najbližšiu hodinu. Jenny ju počastovala neveriackym pohľadom. 

„Teda,“ prehovorila o čosi pokojnejšie, keď svoj čin okamžite oľutovala a videla sa v nechápavých pohľadoch všetkých okolo nej. „Máme teraz rovnakú cestu do učebne a-“

„Vďaka Katie,“ odkašľal si Erick silene. „Ale myslím, že toto chce mužskú tvrdú ruku.“ 

Sky neušlo, ako Kat zahanbene sklopila zrak. Súcitne sa na ňu pousmiala, aj keď ju Katie nemohla vidieť. „Meredith, môžeš sa spoľahnúť. Hodím s ním reč.“

„Vďaka, Erick,“ prikývla a štrngli si spoločne kolou v pohároch na Vianoce.