„Príliš tú nohu nenamáhaj, hlavne zo začiatku, dobre? A príď sa znovu ukázať.“
Vľúdne slová ich klubového lekára, ktorý ho už neraz vytiahol aj z tej najväčšej kaše, ho odprevádzali domov. Patrick sa na neho ďakovne pozrel. Dúfal, že sa čoskoro bude môcť znovu dostať na ľad a pomôcť svojmu tímu v generálke pred toľko očakávanými play-off bojmi, ktoré mali pred sebou.
„Mami, prosím ťa, žiadnu nohu mi nemuseli amputovať ani nič podobné. Tak nestresuj,“ prevracal očami, keď cestou domov viedol so svojou znepokojenou matkou nekonečný rozhovor a nedarilo sa mu presvedčiť ju o svojom fyzickom aj psychickom zdraví.
Cítil sa absolútne v poriadku. Pravda, až dovtedy, keď mal zaťažiť zranenú nohu. Ten detail ale pred mamou zamlčal. Nechcel, aby chytila paniku a priletela bezhlavo prvým lietadlom z Buffala.
„Patrick, neklam mi! Si si istý, že to zvládneš aj sám?“
„Som si tak istý ako nikdy, mami.“
„Nepotrebuješ niekoho, aby-“
„Mama,“ zaúpel bezmocne. „Zvládnem to! Mám dvadsaťpäť rokov. Všetci sa o mňa strachujú, že umriem od hladu, tak mi to ešte nesťažuj. Sľubujem, že ak sa mi situácia vymkne spod kontroly, kontaktujem vás ako prvých.“
„Tak dobre,“ privolila nakoniec neochotne. „Veď aj tak sa za pár dní vidíme. Pôjdeš s nami na ten zápas Stars, však?“
„Keď už ma neuvidíte na ľade,“ pousmial sa sám pre seba.
„Večer ti ešte zavolám,“ trvala na svojom. „A dávaj si pozor.“
„Áno, mami,“ mrmlal. „Hlavne neplač, keď teraz zavesím, dobre? Pozdrav oca a dievčatá. Ľúbim vás.“
„Aj my teba, Patrick. Opatruj sa!“
Bol skutočne rád, že zatiaľ zabránil prekvapujúcemu zazvoneniu jeho mamy pri dverách svojho bytu, pretože po pár dňoch nečinnosti mal takto možnosť celý deň šetriť svoje telo od pohybu a bez výčitiek pokračovať v hľadaní Sky. Bola to prvá vec, ktorá mu napadla potom, ako musel predčasne odkrivkať z ľadu počas domáceho zápasu proti St. Louis a sám tušil, že to nevyzerá s ním dobre.
Možno sa mu podarilo presvedčiť o svojej spôsobilosti mamu, no na Abby bol už prikrátky. Namietať bolo zbytočné. Napriek tomu mu oznámila, že na neho dohliadne. Každé ráno vozí malú Madelyn do škôlky, takže sa cestou zastaví aj u neho doma.
Bol celkom rád. Možno by po pár dňoch stihol aj dievčatá postrážiť, keďže to v jeho prípade nevyzeralo na záživné večery. Teda aspoň v blízkej dobe. S nežným pohlaví to predsa vie.
Sklátil sa na gauč a zapol televízor. Vážne v tom momente netušil, či takto nečinne zvládne stráviť každý deň, no o to väčšiu mal motiváciu sa čo najrýchlejšie dostať dokopy.
Uvedomoval si, že jeho zranenie nemohlo prísť na jednej strane v tej najhoršej, ale aj v tej najlepšej chvíli.
Všetci ho potrebovali. Chicago potrebovalo upevniť a aj ustrážiť svoju pozíciu v divízií. Keď sa ale odpútal od pracovných povinností, vedel, že toto je možno jeho posledná príležitosť, ako niečo konečne zistiť. Play-off je to najšialenejšie obdobie roka a niekedy má pocit, že nestíha ani chodiť na záchod. Načiahol sa po mobil. Znovu vytočil jedno z čísel, ktoré boli vypísané na kontaktnej stránke danej inštitúcie. Hovor mu zdvihol príjemný ženský hlas, ktorá nenútene odpovedala na jeho otázky, no ani ona mu nedokázala pomôcť.
Čo keď už niekoho má, ty idiot?
Čo keď ťa ani nespozná?
Čo keď to nemá ani cenu a nemal by si sa vracať v čase?
Ani on sám si nedokázal odpovedať na otázku, prečo ju tak šialene a bezbrehovo hľadá. Nebol rozhodne tá najvhodnejšia osoba pre túto úlohu. Veď ani Erick sa s ňou nekontaktuje a boli si tak blízki.
Cítil, ako začína na svoje myšlienkové pochody žiarliť, pretože nezniesol tú predstavu, že ju konečne nájde a... On nenájde to, čo by presne hľadal.
Predstavoval si, ako drobná, stále neplnoletá Sky Millerová kráča jeho bytom a zvedavo na neho hľadí presne tak, ako to vedela len ona. Neodbočovala od neho pohľadom, presne tak, ako to vedela len ona, aj keď mala pohľad Katie vždy zabodnutý vo svojom chrbte.
Boli takí nevinní a bezstarostní. Vtedy neexistovala žiadna vysoká, ani NHL. Vtedy ho na ulici nikto nezdravil a o jeho pozornosť stála len hŕstka dievčat, ktoré mali potrebu uchmatnúť si svojho bieleho princa na koni a už nikdy sa jeho bankového účtu nepustiť.
Vtedy chodili všetci do toho istého podniku a jemu prinášal Skyin štvorlístok pre šťastie vážne šťastie.
Vtedy občas zašla s Erickom na jeho zápas a bolo ich počuť až na druhý koniec mesta.
„Štvorlístok!“ strhol sa z myšlienok a rýchlo sa štveral bolestivo na nohy. Svaly zaprotestovali.
Skackavo krivkal do svojej spálne a bezhlavo sa prudko začal prehrabávať v šuplíkoch. Svoj jediný životný talizman nosil všade so sebou. Nemal to srdce vyhodiť ho, či nechať ho niekde len tak pohodený.
Pod hŕbou drobností v šuplíku spoznal obrysy vianočného vrecúška, v ktorom si ho našiel v skrinke jedno decembrové dopoludnie. Bol už síce nosením ošúchaný, no stále to bol jediný štvorlístok, ktorý od koho kedy dostal.
Mlčky si ho položil na nočný stolík. Ako keby to bol obrovský magnet, ktorý priťahoval Patrickove staré spomienky zo strednej do jeho pozornosti.
***
Matne vnímal, čo sa okolo neho v skutočnosti deje. Jeho hormóny boli príliš zamestnané absorbovaním faktu, že sa priateľka Brauna o neho dobrovoľne opierala pri rytme tanca na skladbu, ktorej názov ho vôbec netrápil. Tohtoročný Silvester bol rozhodne neprekonateľný a on dúfal, že sa to tak rýchlo nezmení.
„Kaner, ty vôbec nevieš tancovať,“ čapol ho po ramene prudko jeho spoluhráč, s ktorým vďaka pôsobení v miestnej juniorke chodili na rovnakú školu, keďže mal klub s vedením podpísanú dohodu. Chlapcov stisk bol povzbudený zodpovedajúcou hladinou alkoholu v krvi, no Patrickovi sa podarilo striasť mu ruku zo svojho ramena skôr, ako by mu ho rozdrvil.
„Asi tak ako ty,“ usmial sa na neho bez výčitiek.
„Nevidel si Thomasa?“
„Hľadal si v kríkoch?“
Za normálnych okolností by to nikomu neprišlo vtipné, no jeho spoločník vybuchol do hurónskeho smiechu.
„Pôjdem spočítať počet dievčat v dome, ak to nesedí, vieme, kde je pravda!“
Periférnym videním ponad jeho plece si všímal situáciu v miestnosti. Všetci sa vyvaľovali po gaučoch a sledovali hodiny. Do polnoci ostávalo už len zopár minút. Niekto vytiahol spod stola ohňostroj a petardy.
„Počkáš ma tu?“ pousmiala sa na Patricka jeho tanečná partnerka. Nechala ho stáť na jeho mieste, bokom opretého o zárubňu. Stále mal nutkanie sa na všetkých a všetko okolo seba usmievať. Nemohol si pomôcť. Načiahol sa po svoj pohár koly. Jej typický navysoko zviazaný chvost vo vlasoch by však spoznal kdekoľvek.
Chvíľku ju nechápavo sledoval, ako sa sústredene prehrabávala v šuplíkoch mraziaka a očividne niečo hľadala, pričom nahnevane prská na bezmocného Davea po jej pravici. Premohla ho zvedavosť a podišiel k nim bližšie.
„Dave? Sky?“ oslovil ich.
„Patrick,“ nevenovala mu ani jeden pohľad. Ďalej zasypávala Davea nadávkami všeho druhu. Nikdy by neodhadoval, že má práve ona takú širokú paletu zásob. Vždy pôsobila veľmi kľudne.
„Za chvíľu bude polnoc!“ usmial sa na neho Dave aj za Sky a bezmyšlienkovite si začal šúchať temeno hlavy.
Sky konečne triumfálne vytiahla z mraziaka balík ľadu zmrznutého až na kosť a strčila ho svojmu spolužiakovi do rúk. Zasipel bolesťou, keď ho ľad začal páliť na koži.
„Vezmite ho domov,“ uprela na neho vážny pohľad a postrčila ho smerom naspäť do obývačky k schodom. Zhlboka si vzdychla. Dlaňami sa pridržala linky.
„Ako sa máš, Patrick?“ oslovila ho nenútene, keď stále stál na prahu miestnosti a neplánovane s priotvorenými ústami na ňu hľadel.
„Dobre, a ty?“
„Ďakujem, dobre,“ pokrútila hlavou. Prvý krát na neho pozrela. Ten pohľad mu celé Vianoce chýbal. Vlastne iba tých pár dní, čo prebehlo od ich vianočného tajného Santu, ale aj tak chýbal. Napadlo mu, že ani netušil, že Sky tiež pozvali.
„Nevedel som, že si tu.“
„Prišla som len asi pred hodinou. Strážila som brata.“
„A ten teraz spí?“
„Áno, Patrick,“ prikývla a v kútikoch úst sa jej pohrával pobavený úsmev, hoci sa statočne snažila nedať na sebe nič poznať. Pat vyzeral byť už dosť mimo súdiac podľa jeho výrazu.
„To je dobre,“ zamrmlal.
„Bavíš sa?“
„Myslím, že áno. Každý mi hovorí, že neviem tancovať, ale myslím, že iba závidia.“
Vyprskla do smiechu. „Myslím, že tvoje pohyby sú vážne závideniahodné, Patrick Kane.“
„Ty si si všimla?“
Nenútene prikývla. „Tu z kuchyne...Vidieť všetko.“
„A čo vlastne robíme tu-“
„Erick sa pobil,“ skočila mu úsečne do reči. Jej vševravný pohľad prezrádzal, že o tom nechce viac hovoriť. Neveriacky ešte viac otvoril ústa.
„Preto sa tu ani dlho nezdržím,“ dodala mimovoľne.
„Bude okej?“
„Hádam,“ prikývla. „Teraz je najdôležitejšie, aby sa o tom nedozvedeli jeho rodičia.“
„A kde je teraz?“
„Vzali ho k Meredith domov.“
Obaja mlčali. Patrick nečinne sledoval, ako Sky hádže prázdne fľašky alkoholu do odpadkového vreca.
„Ostaneš na ohňostroj?“ sledoval ju čoraz zachmúrenejšie, keď sa zbavila úplne všetkých fľašiek a ona možno usúdi, že je čas ísť. Už nechcel tancovať. Chcel, aby ostala.
„Mala by som?“ pousmiala sa nenútene a podala mu pohár vody, keď pri vykročení trochu stratil rovnováhu.
„Ja by som chcel. Už nechcem piť ani tancovať.“
Ani si neuvedomoval, že by normálne niečo také Sky rovno do očí nepovedal a už by si dávno nafackoval. Aj keď to myslel dobre, jej tie slová ubližovali.
„Tak nepi a netancuj,“ dohovárala mu.
„To nejde,“ hlesol sklesnuto a vypil pohár na ex. Po chvíli sledoval cieľ jej prudkého znepokojeného pohľadu v rohu miestnosti. Spomenul si, že ju pred Thomasom našťastie už varoval.
„Asi si mal vtedy vážne pravdu, Pat,“ oslovila ho, pričom odvrátila zrak od skupinky chalanov naspäť k nemu.
„Nemáš zač,“ mykol plecami, lebo on sám bol spokojný, že sa od neho takto Sky dobrovoľne bude držať čo najďalej.
„Pozrieme si teda ten ohňostroj spolu?“ naliehal na ňu, až sa musela usmiať. Nakoniec, keď Thomas vykročil miestnosťou a ona by sa mu rada stratila z dohľadu, prikývla.
„Vládzeš ešte?“
„Vládzem,“ prikývol.
„Tak poď so mnou,“ ponúkla mu svoju ruku. Ťahala ho preč ku schodom. Každé vykročenie dopredu si poriadne premyslel, aby tak zamedzil pádu.
Sky pozrela preventívne na chodbe na hodinky. Polnoc začínala presne o tri minúty.
„Kam ideme?“ čudoval sa, keď opatrne nakukla do jednej z izieb a jemu vtedy napadli veľmi odlišné myšlienky zlučujúce sa s realitou.
„Len polez!“ povzbudzovala ho, keď vyskočila na posteľ a nakukla do okna.
„Sky!“ precitol, keď sa cezeň prehupla do mrazivej noci.
„Bude to zábava, uvidíš!“ nevšímala si jeho obavy v hlase. Podala mu ruku. Hlava jej trčala v okne. Už dávno čupela na streche.
„Nie si náhodou opitá?“ doberal si ju, no vyškriabal sa za ňou a opatrne liezli po streche domu. Nehľadel radšej za seba.
„Dole potom polezieme cez garáž,“ oznámila mu, keď sa im už nohy hompáľali vo vzduchu a oni v bezpečí sedeli na rovnej strieške podkrovného okna jednej z izby na dome.
„Takto uvidíš ten svoj ohňostroj omnoho lepšie ako tam zdola, nemyslíš?“ usmiala sa. Snehové vločky jej padali na plecia a lepili sa jej na mihalnice. Bola nádherná.
„A prežijeme?“
„Ak mi budeš dôverovať,“ prikývla. Inštinktívne si objala pás rukami, aby nestrácala toľko tepla. Znovu pozrela na hodinky. Ostávalo už len pár sekúnd a nebo zaplnia rakety vybuchujúce do farieb od výmyslu sveta.
„Verím ti, Sky Millerová,“ uprel na ňu úpenlivý pohľad, keď si lakťami podoprela tvár a zahľadela sa na prvý výbuch na oblohe. Mal chuť ju objať.
„Šťastný nový rok, Patrick,“ hlesla, keď pod ich nohami všetci vybehli z domu na dvor a šampus strieľal vo všetkých domácnostiach naokolo. Očividne im nechýbali. Nikomu nebolo zvláštne, že po Patrickovi nebolo ani stopy.
„Šťastný nový rok, Sky,“ zamrmlal a nechal ju, nech jej hlava skormútene klesne na jeho plece. Povzbudivo ju objal do náruče.
***
Šálku s čajom roztrasene niesol v oboch rukách z kuchyne do obývačky. Uprene dával pozor, aby nevylial na dlážku ani za máčik vody, pričom sa mu vo vrecku na teplákoch hompáľal prívesok od Sky. Zaumienil si, že odteraz ho bude nosiť pri sebe stále. Možno mu znovu prinesie šťastie a rýchlejšie tak nájde jeho predošlú majiteľku.
Pracovný neporiadok zošuchol zo stola nabok a vytiahol si jeho najobľúbenejšiu verziu NHL’10. Dúfal, že mu hranie videohry zaberie dostatok času a on nebude musieť premýšľať, čo s načatým dňom a ako sa zabaviť. Preventívne si stíšil zvuky na mobile, aby bol nikým a ničím nerušený. Odhodlane sa nadýchol.
Ja už neviem ani, čo Vám napísať a povedať, aby som sa stále neopakovala. Asi len, že Vám ako vždy ďakujem, že na blog chodíte, že sme sa takto pred sviatkami mohli znovu pri týchto našich príbehoch stretnúť a, v prípade Santíke, možno aj trošičku pospomínať. Aby som už toľko neotravovala a nebola tak sentimentálna, úprimne Vám znovu želám príjemné sviatky, bez strastí a hor sa na očkovanie!
Dievčatá ďakujeme veľmi pekne a aj Vám prajem šťastné a veselé Vianoce <3
OdpovedaťOdstrániťmy ďakujeme, že sem stále chodíte ❤️
OdstrániťSuch a romantic story ❤️
OdpovedaťOdstrániťani neverím, kde sa to vo mne vtedy zobralo. :D
Odstrániť