Secret Santa - X

 

dúfam, že Ježiško bol štedrý a poslúchali ste :) 

Prvé dni marodenia sa mu zdali nekonečné, pričom tento jeho pocit ešte väčšmi umocňoval príchod rodičov s najmladšou sestrou a nastupujúca nadvláda jeho mamy nad domácnosťou. Snažil sa užiť si čas strávený s nimi čo najviac, lebo mu bolo jasné, že v blízkej dobe sa tak skoro a často vídať nebudú. 

Keď sa mu podarilo ubezpečiť svoju milujúcu mamku, že obliekanie na zápas na ňom môže kľudne nechať a ísť sa venovať sebe, načiahol rukou medzi svoje oblečenie a vytiahol si košeľu. 

Sústredene si na nej mlčky zapínal gombíky až ku krku, pričom si pohmkával rytmus práve vymyslenej piesne. Počul, že sestra akurát vychádza z kúpeľne. Presne v pravý čas.

„Teda, do toho, Hawks!“ zabuchli za sebou následne dvere a on hrdo viedol zvyšok rodiny na zápas, na ktorom sa mal osobne aj sám podieľať, no zdravie mu to nedovolilo.

Pred zápasom ich na chvíľku opustil, chcel ešte stihnúť zapriať chalanom veľa šťastia pred zápasom s Dallasom. Budú ho potrebovať, pretože sa Stars húževnato bili o postupovú miestenku do play-off s ostatnými tímami a vedeli byť veľmi nepríjemní.

„Zastav sa aj po zápase,“ drgol do neho jemne Jonathan, keď si kráčal na svoje miesto po dres a Patrick postával pri dverách s trénerom. Prikývol. Pomaly začínal mať pocit, že je tu zbytočne navyše a je čas, aby sa sústredili na nadchádzajúcu hodinku hry, ktorá tam na nich vonku na klzisku čaká.

„Držte sa!“ Pričom mu pri odchode z kabíny vo vrecku pri mobile zacinkal drobný kovový štvorlístok, ktorý si so sebou vzal dnes pre šťastie. Mal za lubom otestovať jeho čarovné schopnosti. 

Spokojne si znovu prisadol k svojim blízkym a odkýval na každý pozdrav svojho okolia. Zvedavo sledoval, ako sa v dnešnom zápase bude dariť mladému Teuvovi a kto zastane miesto na prázdnom krídle ich lajny. 

Domáce víťazstvo Hawks o dva góly si vychutnal až do poslednej sekundy. Bolo celkom zábavné vnímať zápas po dlhej dobe iba zo sedadiel ako divák a naživo vidieť reakcie jeho otca.

„Skvelý zápas, kapitán,“ ťapol si víťazoslávne s Jonathanom na jednej z chodieb útrob štadióna, keď kráčali do garáží k autám a jeho sestra ho nasledovala potichu po ich boku s pohľadom zapichnutým do otvoreného instagramu. 

„Nepočul som ťa skandovať, ako je to možné?“

„Lebo som neskandoval?“ odvetil mu pobavene. Preventívne sa obzrel, či jeho rodiča stále za nimi kráčajú a stále vedú živý rozhovor so Sharpiem, ktorému na rukách trónila spokojný Sadie a Abby viedla Madelyn za ruku.

„Chyba,“ upozornil ho so zdvihnutým ukazovákom kapitán a obrátil sa na Jacqueline, najmladšiu Patrickovu sestru.

„Čo škola, Jackie?“ pousmial sa na ňu a ona na chvíľu odtrhla zrak od mobilu. 

„Hmm, dobre!“ zaštebotala zarazene a Patrick prevrátil očami. Samozrejme, že jej šla škola dobre. Jeho sestry mali v škole dokopy lepšie známky ako on sám.

„Žiadne päťky?“

„Žiadne, Jonathan, snažím sa brániť dobré meno našej rodiny za každú cenu,“ prikývla odhodlane a zagánila na Patricka. Nevinne mykol plecami. Nemohol sa roztrhať a stíhať aj hokej a školu, keď bol v jej veku. Nikdy nesníval o univerzitách. Jeho život bol hokej od úplne prvej chvíle, keď sa postavil na ľad. 

„Dúfam, že úspešne,“ žmurkol na ňu a kývol na Pata hlavou, aby s ním na chvíľu podišiel nabok k svojmu autu.

„Jackie, chytaj!“ hodil svojej mladšej sestre kľúče od toho vlastného, aby nemusela stáť a čakať na neho. Niežeby nechcel predísť tomu, že bude počúvať. Bez námietok si odomkla a vhupla dnu.

„Počúvaj,“ pýtal si Jonathan priateľovu pozornosť a vážne sa na neho zahľadel. „Lindsey sa ozvala tej babe z letiska.“

Patrickovi zasvietili oči. „A?!“ naliehal.

„A mám pre teba dobré správy,“ zazubil sa na neho Johnny a chytil ho povzbudivo za plece. „Už viem, kde Sky býva. Teda... Mali sme ju celú tú dobu pod nosom, Pat.“

„Kde je?“ šepol priškrteným hlasom, keď mu nedočkavosť zatienila myseľ.

„Robí v aerolinkách,“ odvetil pokojným hlasom Tazer. „Letušku. To by vysvetľovalo, prečo ju predtým ľudia stretávali zakaždým na inom mieste.“

„Je letuška?“ zvraštil nechápavo čelo. Prečo mu to nikdy nenapadlo?!

Jonathan mu energeticky prikývol a pokračoval: „Momentálne žije v St. Louis, čo je myslím viac než dobré.“

„Ale veď ako letuška môže byť kdekoľvek tristošesťdesiatpäť dní v roku,“ zaúpel Patrick. 

„To nie je celkom pravda. Pýtal som sa na to a Sky je priradená k posádke linky, ktorá viac než pravidelne lieta zo St. Louis do Cancúnu do Mexika. Samozrejme, odo mňa to nemáš, dobre? To chúďa dievča by za takýto únik informácií o zamestnancoch mohli vyhodiť. Zostane to medzi nami.“

„Ale si si istý?“

„Úplne,“ ubezpečoval ho. „Môžeš si to ísť ale do St. Louis osobne overiť, ak chceš.“

„Nie, nie, verím ti,“ zháčil sa Patrick. Stále si neuvedomoval, že ju po tých nekonečných dvoch mesiacoch predsa len našiel. Teda, presnejšie našli. 

„Absurdné, však?“ čítal mu prekvapenie Jonathan z pier a chápavo sa na neho usmieval. 

„Bombastické, máš to u mňa!“

„Mne neďakuj,“ zasmial sa. „Ja som sa v tej databáze fyzicky nehrabal.“

„Ale aj tak!“

Obaja si vymenili pohľady, keď sa pri nich ozvalo silené zakašľanie. Jackie prešľapovala zvedavo na mieste.

„Ideme?“ spytovala sa Patricka. Jemne prikývol.

„Maj sa, Johnny,“ kývol mu na pozdrav. „A vďaka!“

Počkal, kým šmuha zadného nárazníja jeho auta zmizla za rohom a potom sa vrátil s jeho sestrou k autu, v ktorom ich už čakali rodičia.

„Chystáš niečo veľké, brácho?“ vyzvedala Jackie na základe útržkov konca jeho rozhovoru s Toewsom a toho, ako sa jej brat mimovoľne usmieval.

„Veľmi veľké, Jackie,“ odvetil jej záhadne, pričom bolo jasné, že ju určite s podstatou tajomstva neoboznámi.

„Mám sa tešiť?“

„Nevyzvedaj a nastúp,“ štuchol do nej. „Niekam ťa vezmem, čo povieš?“

„Na nákupy?“ skúsila to na neho nadšeným hlasom. Milovala, keď ich ako starší brat rozmaznával a napriek všetkému to bol stále ten istý Patrick, ktorý sa s nimi v detstve hrával s bábikami. 

„Prečo nie?“ súhlasil. Dnes by jej pristal absolútne na všetko. 

„Mama!“ naskočila hneď na zadné sedadlo a polovicu cesty štebotala ich rodičom, ako nie je rozmarná a vážne potrebuje zopár užitočných nových vecí na seba.

Po dlhšej výmene názorov predsa len ich mama súhlasila a vysadili ich pred vchodom do výškovej budovy, v ktorej Patrick býval.

„Vyvenčím ju a v Buffale budete mať zase na pár týždňov pokoj,“ žmurkol na svojho otca, keď zabuchol za ním a jeho manželkou dvere. 

„Aspoň ti stihnem poupratovať byt, nemôžem sa pozerať na tú vrstvu prachu, čo máš všade na nábytku!“ kárala ho mama a Patrick prevrátil očami. Jediná osoba, ktorej prach v jeho byte prekážal, bola jedine ona. 

„Poslúchaj, Jacqueline!“ pohrozil jej na rozlúčku otec a auto sa okamžite pohlo znovu na cestu. Chvíľku len mlčky hypnotizovala svojho brata pohľadom.

„Si ten najlepší starší brat na svete,“ usmiala sa na neho a Patrickovi sa zdvihli kútiky úst.

„Kde chceš začať?“ vedel presne, kam tým mieri. 

„Chcela by som si pozrieť nejaké topánky!“

„To znie dobre,“ prikývol. 

Ak ste mali tri mladšie sestry, nedalo sa predstierať, že sa ho nakupovanie netýka. Občas to ale malo svoje neskonalé výhody a pomaly si začínal aj na tie niekoľkohodinové maratóny zvykať. 

„Zvládneš to s tou nohou?“

„O mňa sa neboj, vyberaj!“ povzbudil ju, keď prešli prahom prvého obchodu a Jackie zmizla medzi regálmi s topánkami od výmyslu sveta. Poslušne sa posadil do stredu predajne a odfotil sa so zopár náhodne okoloidúcimi fanúšikmi Hawks.

„Čo tieto? Majú moje číslo!“ nakukla mu zrazu sestra ponad plece a strkala mu pred oči krabicu s tmavými jednoduchými oxfordkami. 

„Myslím, že by ti šli k tej sukni, čo ste si všetky tri kúpili rovnaké, keď ste u mňa boli naposledy,“ prikývol a sledoval, ako si zdatne obúva rozkošné topánky. 

„To máš pravdu, na tú by som skoro zabudla,“ usmiala sa. Pretancovala pár krokmi až k zrkadlu. 

Dopredu poznal odpoveď. Vedel, že si ich bude chcieť vziať, pretože už na prvý pohľad jej sedeli ako uliate aj podľa jeho neodborného oka.

„Môžem si ich teda vziať?“ vrátila sa k nemu a poľahky sa z nich vyzula.

„Samozrejme,“ prikývol. Jackie vrátila topánky naspäť do krabice a namierila si to rovno k pokladniam.

„Chceš si ešte niečo k nim ísť pozrieť?“ spýtal sa jej, keď vytiahol z peňaženky kartu a cítil, ako ich predavačka pozoruje. Spoznala ho.

„Šaty?“ odvetila nerozhodne. 

„Je to na tebe,“ mykol plecami, keď si kartu znovu vložil do peňaženky a odzdravili obsluhu.

„Takže šaty,“ rozhodla sa a šetrným tempom kráčali chodbou nákupného centra. „Keď sa začneš nudiť, povedz.“

„Uhm, nestrachuj sa o mňa, hlavne vyberaj,“ prikývol, keď prudko zabočila do ďalšieho obchodu a on si opätovne našiel útulné miestečko, kde mohol nerušene vyťukávať do vyhľadávačika príchody a odlety letov medzi St. Louis a Cancúnom. Bol tak blízko...

Ja viem, táto je neskutočne suchá, but you know what is coming x