Innocent Love 16.



Prosím,“ ozvala sa do telefónu. Za oknom, pred ktorým stála, sa rozliehala bezoblačná hviezdna obloha. Výhľad zo spálne, narozdiel od toho z obývačky či kuchyne, jej neponúkal v zornom poli obrysy budov, či noc narúšanú pouličnými lampami. Práve naopak. Stačilo by jej pootvoriť okno a mala by výhľad na značnú časť mesta.
Ešte chvíľu stála v absolútnej tme, kde jediným, drobunkým svetlom bol žiariaci telefón, ktorý si tak mocne tisla k lícu, aby počula každý jeden jeho nádych, či zašušťanie postelného prádla, v ktorom ležal, kým sa rozhodla.
Ahoj,“ vydýchol a ruku si založil za temeno, aby sa mu v chladnej posteli ležalo o niečo pohodlnejšie.
Gratulujem k výhre,“ povedala potichu, pridržiavajúc si telefón medzi plecom a lícom, keď sa ťažkopádne štverala požiarnym schodiskom až na jeho samotný koniec.
Ďakujeme,“ odvďačil sa bezmyšlienkovite v množnom čísle. Ako kapitán bol na svojich spoluhráčov a v niektorých ohľadoch aj zverencov hrdý, zásluhu neprikladal len sám sebe, ako to poznal od iných vodcov tímov. „Čo to robíš?“ nakrčil obočie, keď sa mu v telefóne ozývalo rinčanie železa a následné nadávky.
Už nič,“ vďačne vydýchla, oprášila si dlane o seba a nohy nechala voľne visieť cez okraj betónového vyvýšenia.
A čo si teda robila?“
Liezla na strechu,“ hovorila uvoľnene. Veľký rozťahaný sveter si jednou rukou pritisla bližšie, keď si ju podložila pod prsia, snažiac sa aspoň o trochu znížiť príval tepla, ktoré až zúfalo rýchlo unikalo z jej tela.
Čo, pre boha, robíš na streche?!“ doľahol jej do uší jeho zvýšený tón a Ivy mierne striaslo. Nie od strachu, či zimy, ale od spôsobu, aký dopad mal na jej osobu jeho chrapľavý hlas.
No,“ začala a sama sa usmiala nad tým, čo sa mu chystala povedať, „chcem ťa vydierať tým, že ak ma nevezmeš na večeru, hodlám skočiť,“ prehodila nevinne, dokonca pri tom pokrčila plecami, akoby ju Jonathan mohol vidieť.
Ivy, to nie je vtipné, okamžite odtiaľ zlez a vráť sa do bytu,“ rozkazoval jej ustráchane.
Okay,“ odvetila.
Chvíľu medzi nimi panovalo ticho, kedy Jonathan až priam naivne čakal, že začuje ako sa Ivy dobíja späť do svojej spálne. No namiesto toho, nepočul nič iné ako poryvy vetra.
Ty si nezliezla, však nie?“ opýtal sa a samému mu bolo do smiechu nad tým, aká bola tvrdohlavá.
Samozrejme, že nie,“ odvrkla urazene.
Ach jaj,“ povzdychol si a pokrútil hlavou. „Čo si dnes robila?“ pokračoval, akoby sa predchádzajúca konverzácia o Ivynej prítomnosti na streche nikdy neudiala.
Vstala som, vyvenčila som Aidu, šla do školy, nakúpila si, bola s Eidanom a psami v parku, učila sa a teraz sedím na streche a kochám sa výhľadom na vysvietené mrakodrapy na druhej strane Mississippi.“
Prečo si bola s Eidanom?“ stiahol obočie a do jeho hlasu sa vkrádal podráždený podtón.
A prečo by som nemohla?“
Pretože sa mi to nepáči.
A mne sa nepáči, že tebe sa to nepáči,“ hovorila rýchlo. „Je to to isté, ako keby ja som ti vykrikovala, že si v jednej miestnosti s tými vašimi Icegirls [a.k.a roztlieskavačky].“
Ja s nimi vzťah mať nemôžem, čo sa nedá povedať o tebe a ňom.“
Vážne chceš riešiť toto?“ opýtala sa drsne. „Takýmto štýlom si ma späť nezískaš,“ podpichla ho.
A ako si ťa získam späť?“ vydýchol a Ivy sa zaškerila. Aké bolo jednoduché chytiť si ho na háčik.
To už nechám na teba,“ zahryzla si jemne do pery, ako ho provokovala, zatiaľ čo zrak naďalej upierala do diaľavy, na rozžiarené mesto.
Smiem ťa pozvať na večeru?“ opýtal sa opatrne. Nič originálnejšie jeho unavenému mozgu nenapadlo a dokonca aj Ivy samotná mu naznačila, že by na večeru šla. Minimálne on tak pochopil jej pokus o vtip.
Podľa toho, čo si pod pojmom večera predstavuješ,“ rečnila. „Ak to, že ma vezmeš do predraženého podniku, kde po 1. bude nepriama úmera medzi sumou za jedlo a tým minimom, čo mi donesú na tanieri, po 2. budem si musieť obliecť spoločenské šaty, ktoré mi pár hodín pred naším stretnutím doručí poslíček v škatuli drahšej ako je celý obsah môjho šatníka a po 3. každý tam na nás bude čumieť, tak nie, nesmieš,“ dokončila monológ. „Nekupuj si ma Jonny,“ šepkala. „Získaj si ma. Ohúr ma.“
Ako?“ zafučal zúfalo. Bol v situácií, kedy si nevedel rady. Nevedel ako ďalej. Všetky jeho doterajšie priateľky sa išli poskladať od radosti, keď začuli jeho pozvanie. Ona nie. Ona ho odmietla, ako malého chlapca. Mala svoju hrdosť a on si patrične uvedomoval, že kvôli nemu a jeho spoločnosti sa nehodlá znížiť až na jej samotné minimum. Musel o ňu bojovať a to ho na jednej strane neskutočne rozčuľovalo, no na druhej mu dodávalo pocit, že to bude stáť za to. Že ona stojí za to, aby na chvíľu klesol na dno svojich možností a žobronil o jej priazeň. Ako malý chlapec.
Privítaj ma na prahu svojich dverí v teplákoch, starom tričku a vôňou pripáleného jedla rozliehajúcou sa celým priestorom tvojho bytu.“
Hej, ja viem variť!
Dokáž mi to,“ vyzvala ho sladko.
Kedykoľvek,“ súhlasil okamžite. „Zajtra večer?“ tresol prvý deň, ktorý ho napadol. Nevedel sa dočkať a bol zaplatiť cenu i v podobe únavy z časových pásiem či ranného tréningu.
Platí,“ zasmiala sa na jeho nedočkavosti. Spokojne počúval jej smiech, keď sa sám naširoko usmial. V hlave sa mu rodil dokonalý plán na nadchádzajúci večer. Len aby jej dokázal, že to myslí vážne.
Ivy?“ zašepkal.
Áno?“ srdce sa jej šialene rozbúchalo s vedomím, čo bude nasledovať.
Chýbaš mi,“ vyriekol potichu. Sral na to, že sám prekročil hranicu, ktorú si ustanovil, že na ňu nebude tlačiť, pokiaľ mu to sama nedovolí.
Široko sa usmiala. „Dobrú noc, Jonathan,“ hovorila s motýľmi v bruchu.

Prudký vietor, ktorý sa preháňal cez mesto, sa zaprel do chudého tela ryšavky, keď hodnú chvíľu už prešľapovala na chodníku. Deň sa schyľoval ku svojmu koncu a súmrak ladne dopadal na strechy preplnených obydlí. Keď konečne pred ňou zastalo auto, v ktorom sa už zopár ráz viezla, ovládol ju hnev. Nie len z toho, že Jonathan na seba nechal tak dlho čakať, ale paradoxne, i z toho, že mal tú drzosť po ňu prísť. Ivy dala Jonnymu jasnú podmienku, že ju nesmie vyzdvihnúť. On na oplátku, jej nehodlal prezradiť svoju adresu s poznámkou, že má jednoducho čakať pred svojim bytom.
Zhlboka sa preto teraz nadýchla, pripravená na neho nakričať, následne sa zvrtnúť na päte a urazene odpochodovať domov, k Aide.
Dobrý večer, slečna Hatleyová,“ postarší pán vystúpiaci z bieleho auta jej vyrazil dych. Na chvíľu ustrnula a jej sánka nepatrne poklesla. Prvá myšlienka, ktorá jej prebehla mysľou bola, že je to len sen. Ďalej, že sa určite prebudí a bublina, v ktorej jej pán s prešedivenou briadkou otvára zadné dvere na aute, praskne. No sekundy neúprosne ubiehali a pán so širokým úsmevom na perách stále čakal, kedy na neho prestane nevychovane zízať.
Ehm,“ očervenela až po korienky svojich vlasov a neohrabane vykročila. „Dobrý večer,“ sklonila hlavu a s chuťou od hanby strčiť hlavu do piesku ako nejaké emu, nastúpila.

Auto zastalo v podzemnej garáži a Ivy s úľavou vystúpila. Nebola zvyknutá, že mala osobného šoféra, ktorý sa neustále s prívetivým pohľadom uisťoval, že sa cíti pohodlne , alebo či sa cestou k Jonathanovi nechce ešte niekde zastaviť. A hoci sa cítila mierne nepohodlne, istým spôsobom jej to i lichotilo.
Smiem sa vás niečo opýtať?“ jej prirodzená zvedavosť sa predrala na povrch cez škrupinku hanblivosti i tentoraz a ona svoj nesmelý pohľad uprela na muža stojaceho v priestrannom výťahu pri tabuli s tlačítkami a melancholická hudba vypĺňala pozadie ticha.
Samozrejme,“ znova sa usmial a Ivy si všimla, ako sa mu okolo drobných očiek vytvorili vrásky smiechu, čo jeho srdcovitej tvári len dodávalo na príjemnosti.
Aj predtým ste..“ začala, no na sekundu sa zháčila, či jej zvedavosť nie je až prílišnou drzosťou. Myšlienku však rýchlo zahodila a pokračovala: „Jonathanovi robili službičky? Vozievali ste sem aj iné jeho priateľky?“
Jej starší spoločník sa jej najprv zahľadel priamo do očí a až tak odpovedal. „Pre pána Jonathana musíte byť špeciálna,“ hovoril potichu, až Ivy zadržala dych, aby počula každé jedno vyrieknuté slovo. „Pretože nie, nerobieval som to.“
Srdce jej splašene búšilo a dlane sa jej potili.
Byt 314c,“ rozľahol sa výťahom mäkký hlas, len stotinu sekundy po tom, ako doznel hlasný cinkot oznamujúci príchod na nimi vybraté poschodie. Ivy zašepkala opatrné ďakujem a s roztrasenými kolenami vykročila.
Tak tento večer bude ešte zaujímavý,“ zamrmlala, keď ostala stáť pred čiernymi dverami, na ktorých v úrovni jej očí sa ligotali pozlátené číslice a drobné písmenko, ktoré ju uistili, že stojí na správnom mieste.
Zhlboka sa nadýchla a zaklopala.

Kuchárska kniha,“ s prižmúrenými očami hľadela na Jonnyho vedľa seba a vidličku obratne prevracala medzi prstami.
Pokrútil hlavou.
Tak internet,“ znova hádala. Jonathan znova namietal.
Ivy o niečo viac prižmúrila oči. „Recept od Rosie,“ napadlo ju ešte. A hoci si to nechcela priznať, nápad s ich kuchárkou bola jej posledná možnosť.
Jonathan sa rozosmial. „Nie si ani len blízko.“
Okay, vzdávam sa,“ pokrútila hlavou a na vidličku si napichla ďalšiu po domácky robenú hranolku, s hŕstkou mäkučkého syru.
Vážne?“ zarazene na ňu hľadel, ako spokojne ďalej jedla jeho umelecké dielo v kuchárskom prevedení a s razom absolútnym nezáujmom mu opláca pohľad. „Kde sa stratilo to odhodlanie vymaniť zo mňa pôvod tohto skvostu?“ doberal si ju.
Tú nahradila chuť zjesť ten tvoj skvost,“ hovorila s plnými ústami.
Jonathan si ju premeriaval pohľadom, keď po chvíli poloprázdny tanier položil na stolík neďaleko nich a s rukami prekríženými na hrudi, sprisahanecky sledoval každý jej pohyb.
Ivy nereagovala. Ďalej si pokojne jedla svoju dávku Jonathanom navarenej večere a čakala. Pretože vytrvalosť sa vyplatí.
Ugh,“ vzdychol si zúfalo Jonny a Ivy si musela zahryznúť do pery, aby sa nerozosmiala. A je to tu. „Mamin recept. Je to mamin recept,“ zafučal a s odutou perou ju sledoval spod mihalníc, ako urazený malý chlapec.
Aký si rozkošný, keď sa hneváš,“ neodpustila si.
Rozkošný? Vôbec nemám byť rozkošný, keď sa hnevám. Mám vzbudzovať rešpekt, strach a ja neviem, všetky tie ostatné veci,“ rozhodil rozčertene rukami.
Presne o tomto hovorím,“ prstom pichla do vzduchu, tesne pri jeho líci. „Nafučaný a pri tom rozkošný, ako malý chlapec.“
Prudko ju potiahol za ruku, len sekundu pred tým, ako prehltla posledné sústo a tak mohol už prázdny tanier dopadnúť na presne rovnaké miesto, kde sedela Ivy. Výkrik naplnil miestnosť, keď sa Ivy zlievali obrazy, ktoré videla, do jednej chaotickej masy, až jej výhľad zahalili jej vlastné, rozlietané vlasy.
Ešte stále ti pripadám rozkošný?“ začula Jonathanov hlas, ako ju prevesenú cez plece niesol bytom.
No, ale ani hrôzostrašný nie si,“ odvrkla a nechala sa niesť. Bolo jej jedno kam, stačilo, že to bolo ním.
Len šesť krokov trvalo, kým sa Jonny, s Ivy prevesenou cez plece, ocitol v rozľahlej hale, ktorá Ivy pri vstupe do nej vyrazila dych. A to ani nebola dominantou veľkého bytu, v ktorom sa Jonathan s ňou pohrával ako s malým dievčatkom.
Takže, mladá slečna,“ hovoril pokojne, ako ju skladal opäť na zem, „čo by si chcela robiť teraz?“
Oči mu žiarili. Ak by bolo po jeho, schmatol by ju do náručia a vybozkával. Vravel by jej všetko, čo mu chodilo po rozume, ukázal by jej jeho pohľad na všetko, čo sa medzi nimi udialo, šepkal jej veci, na ktoré pomýšľal, keď neboli spolu. Lenže, neurobí to. Neprekročí hranicu, nespraví to znova. Preto svoju ruku temer okamžite stiahol z línie Ivyných bokov, len čo sa uistil, že stála nohami pevne na zemi.
Pohľadom sledovala, ako jeho ruka poklesla z miesta, kde čierny nátelník strácal v tmavozelenej sukni a Jonnyho postoj ustrnul. Zodvihla zrak k jeho očiam a dych sa jej zasekol v pľúcach. Rozšírené čierne oči ju nepúšťali zo svojho zajatia a ona sa vymaniť ani nechcela. Hľadela na neho, na Jonathana, do ktorého sa zaľúbila. Do toho, s ktorým viedla nekonečné rozhovory, do toho, ktorý sa ňu dokázal dívať ako nik iný. Mala chuť ho pobozkať, dať si záležať na tom, aby pochopil, že sú to znovu oni dvaja. Bezmyšlienkovite natiahla ruku a pohladila ho po líci. Telom jej prebehli zimomriavky, keď jej nervové zakončenia v bruškách prstov, na dlani, pocítili drobné strnisko na jeho tvári. Naďalej ho hladila, prešla mu po drobnej jazve pri kútiku úst, po samotných, tak dokonale krojených perách, ktoré pod jej motýlím dotykom pootvoril a oči nespúšťala z tých jeho. Pohľady im navzájom blčali a Ivy razom nepochybovala. O ničom, čo sa medzi nimi kedy udialo. Nebála sa, neverila slovám, ktoré si vykričali v šatni. Razom, všetko dávalo zmysel.
Pristúpila o krok bližšie.
Videl to na nej. Videl, ako skúša samú seba, ako sa rozhoduje, či to je skutočne správne. Či by to mala urobiť. On nepochyboval. Uchytil ju za pás a sklonil sa.

Kútikom oka sledoval jej tvár, akoby očakával, že ho zastaví. No Ivy len mlčky sedela, s naklonenou hlavou do strany a privretými očami, vychutnávajúc si každý jeden dotyk. Prechádzal jej po odhalenom krku, po kľúčnej kosti vykukujúcej z čierneho trička, ktorá ho až tak zúfalo lákala nechať sa bozkávať, cez plece až na odhalený chrbát, kde tričko s okrúhlym výstrihom zakrývalo len minimum toho, čo by malo. Prešiel jej po vystupujúcej chrbtici, po každom jednom dostupnom stavci, až sa jeho prsty dotkli čiernej látky, ktorej hrbolčeky nasvedčovali tomu, že sa pod ňou nachádza podprsenka. Na okamih prestal, Ivy sa ani nepohla. Bez dychu, rýchlym pohybom jej rozopol spodné prádlo a o sekundu neskôr jej už vyhŕňal tričko. A ona stále so zatvorenými očami, sa nechala. Cítila sa akoby v delíriu, nič iné okrem nich dvoch a úzkeho pásu svetla osvetľujúceho vankúše priveľkej postele, neexistovalo.
Nie, Jonny...“ prehovorila potichu, keď jej tričko dopadlo vedľa nich a ona si odhalené telo zakrývala vlastnými rukami. Zrak zahanbene odvrátila a do očí sa jej tlačili slzy. Cítila sa zbabelo, ako malé dievča, ktoré si na poslednú chvíľu rozmyslelo svoje činy.
Ivy,“ pohladil ju po líci, „pozri sa na mňa,“ vyzval ju.
Nechcela. A pri tom chcela. Bojovala sama so sebou, s predsudkami, ktoré mala. Nebolo to ako prvý krát, keď bola opitá a jednoducho sa poddala. Teraz bola maximálne pri zmysloch, uvedomovala si každý jeden svoj pohyb, každý nádych, ktorý spravila. Uvedomovala si, aké môžu mať ich činy dôsledky, ale i to, ako veľmi po ňom bažila.
Ivy,“ znova ju oslovil. Prehltla hrču, ktorá sa jej vytvorila v hrdle a opatrne na neho pozrela. „Prosím, nepochybuj o sebe. O svojej kráse,“ šepkal naliehavo, až mala Ivy pocit, že jej číta myšlienky. Že vie, čoho sa bojí, čo ju desí. „Nemysli na to. Na tie, čo boli pred tebou. Pretože o to ide, boli. Už nie sú. Teraz si ty a ja nechcem žiadnu inú. Vieš to, veľmi dobre to vieš už dlho. Ľúbim ťa, vieš to, však?“
Opatrne prikývla.
Stále ju sledoval pohľadom, keď ju jemne uchytil za zápästia a ruky jej odtiahol od tela.
Moja krásna,“ pousmial sa.

Bozkával ju ako nikdy predtým, užíval si každú jednu krivku jej tela, tela, ktorého sa nevedel nabažiť.
Vychutnával si jej pery, zatiaľ čo ona sa tak veľmi snažila nepoddať záplave emócií, ktoré ju tak napĺňali. Užíval si, ako sa zakaždým prehla v chrbte a vypla hruď, keď bol o niečo drsnejší a ako zase vzápätí žobronila tichým hláskom o viac, keď bol jemnejší. Prvý krát po dlhom čase nešlo len o živočíšnu potrebu. Tentokrát mu záležalo viac na jej uspokojení, než na jeho samotnom. Tentokrát sa mu mierne rozbúchalo srdce zakaždým ako mu pozrela do očí, ako si s ním preplietla prsty, či šepkala donekonečna jeho meno.
Bolo to o nej.
Všetko okolo, na ničom inom nezáležalo.
Na drobnú chvíľu nezáležalo na hokeji. Na spoluhráčoch, na protihráčoch. Na meste plnom fanúšikov, či na všetkých jeho bývalých, ktoré sa kedy premleli cez jeho posteľ.
Bola ona.
Bolo to Ivy Savannah Hatleyovej a o tom, že on sa zamiloval ako malý chlapec.



ps.
viem, že je dosť krátka, po tak dlhej dobe, čo ju sem pridávam.
ale v podstate na poslednú chvíľu som sa rozhodla, že presne tu to seknem.
ďalšiu sa posnažím pridať čo najskôr.
pps. 
pridávam vám videjko, aby ste si mohli cca predstaviť, čo vlastne Ivy robievala


16 komentárov:

  1. Krátka? :O Nie, nie Ivka... Ja som najHappy aj za toto ^_^ Ale že tam nedáš zasa niečo zlé. Oni si už dosť vytrpeli :O :DD To tá veta keď si sa rozhodla, že presne tu to sekneš, ma núti k takýmto myšlienkam o.O Strašne sa mi to páči ^_^ Aj to ako Johny začal o ňu "bojovať". Najúžasnejšie je ako to všetko dokážeš opísať :OO A moja reakcia keď som našla časť? :DD Nechcela by si vidieť :DD A tá práca? Pridáva sa k dlhéému zoznamu mojich [nesplniteľných] snov :DD A ešte chcem napísať, že prepáč,prepáč,prepáč že som ti k poslednému randomu nič nenapísala, ale ja na takéto veci nie som. Neviem, ako poradiť, či pomôcť, atď -.- :DD Ale viem, písala si že predsa IL neukončíš tak skoro ako si plánovala. Vážne? Že to myslíš vážne, aby som potom nebola sklamaná :OO :D

    Nech sa darí dievča ^_^
    Lucia
    Love you,girl!!! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaj? takže to nevadí, že to je takto seknuté? lebo ja som vlastne dopísala poslednú vetu a tak si vravím, že to uverejním, že to, čo bude "po tom" napíšem až do ďalšieho dielu :)
      tak, vieš, keď si chce chlapec zatrtkať, tak musí o to bojovať :D :D :D [ale nie už začínam byť krutá ako blašková.]
      aleee, to nevadí, randomy nie sú na to, aby sa komentovali :) to len časti :P :D
      taaak, nebude to tak skoro ako som chcela, ale nebudem to ani naťahovať ktovie ako :) a zase, sklamaná môžeš byť, nikdy nevieš, či koniec bude presne podľa tvojich predstáv ;)

      ĎAKUJEM ♥♥

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. aj tak ťa neznášam.
      ja tu s malou dušičkou čakám na tvoje vyjadrenie a ty ma len chytáš za slovíčka.
      fakt ďakujem za spoluprácu! (y)

      Odstrániť
  3. Ivana !!! že krátka časť... namiesto toho aby som si včera robila domácu úlohu, keď mi išiel internet som čítala túto poviedočku a dnes namiesto toho aby som sa učila angličtinu, pretože pre žurnalistov je potrebná a ja ju neviem, ti tu píšem tieto (ako to nazvať?) ... sračky, ale aj pochvaly :D si hrozná! ale toto bola tak krásna časť, že mi to nedalo a musím sem ten komentárik hodiť ... a ty moja zlatá sa už prestaň konečne podceňovať, lebo táto časť bola úžasná !
    Totálna milá, totálne zlatá, totálne ňuňu... a ... ach.. neviem čo ešte a v mojom posledno dňovom rozpoložení toto nebolo dobré čítať :D och...
    a aby som nezabudla tá časť keď ona sedí na streche je úplne bombová ! aj ja chcéééééééém ;((( :D :D
    proste chválim a som mierne rozcítená (mala by som prestať !! )
    Tvoja milovaná Lenčiči, ktorej slávnostne ide internet, pretože ma po prvý krát na tomto intráku 5 paličiek !!!!! :D :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. LENA! :D :D tak najprv, gratulujem k piatim paličkám wifi, keďže to je očividne u vás taký malý zázrak :D [ňach ozýva sa tá, čo má kábel natiahnutý cez celú chyžu, ale aspoň má net! :D]
      a potom
      aleee, ser aj na angličtinu, čo ťa nenaučil maroško, to ťa nenaučí už nikto :D :D :D
      ja som hrozná?! ďakujem, od teba to vždy rada počujem :D
      ja sa nepodceňujem, ja sa len pozerám realisticky na toto tu :)
      heeeeeeeej, ňuňuu? aaale moje zlatééé :-*
      ĎAKUJEM ti za komentár, vždy ma potešia tvoje "sračky" :D :-*

      Odstrániť
  4. Hneď na druhý deň ako si pridala časť, som si ju prečítala. Moje pocity boli zmiešané, divné. Nie z deja časti ale z celej časti. Lucka mi napísala že už ju komentovala, aj ja som chcela ale nevedela som nájsť tie správne slová. Pravdu povediac, neviem ako to mám napísať aj teraz. Takže sa v tom stratím ale hádam ma pochopíš.
    Potešila som sa, jupííí konečne nová časť! Po prečítaní som mala tie divné pocity (čo som spomínala) ako keby to už nebolo to čo som doteraz čítala. Jedna polovica mňa vie že časť je skvelá, taká ako má byť ale druhá má nutkanie si stále namýšľať že niečo sa s tebou deje a preto to už nie je to čo bejvavalo... Nechcela som to riešiť, písala som Lucke že pridám komentár až k 17. časti, či sa niečo zmení , ale keď si napísala ku koncu Put your music player on shuffle #2 že tu nikto nechodí tak som si vyčítala že som to vtedy nekomentovala... A teraz si budem vyčítať že sa na mňa nahneváš a kvôli mne nebudeš mať chuť v blízkej dobe písať, preto ! ak sa hneváš, zabudni na tento komentár a nevnímaj ma.

    (k tvojmu minulému randomu som nepridala komentár, prepááááč a nebudem ti kaziť Put your music player on shuffle #2 mojim komentárom tak názor ti napíšem hneď tu :
    veľa pesničiek odtiaľ mám v mobile, všetky sa mi veľmi páááčia a obzvlášť ich text, dodávajú mi energiu! ^.^ <3 )

    Ľúúúbim :*

    -Diana-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a čo je na nej zlé? :(
      mne sa ako jediná z posledných troch či štyroch páčila a bola som s ňou spokojná :/

      Odstrániť
    2. presne pre toto som to nechcela písať, Diana si pritasaná -__-!
      nie že by bola zlá alebo niečo také... keď si písala ešte predtým že sa tak do toho nevieš vcítiť, tak si Diana nahovárala že to tak je a všetko dokopy sa mi to tak spojilo... Takže taká otázočka, si so všetkým vyrovnaná, IL je opäť na svojej koľaji? :O už sa môžem upokojiť?

      (idem si ju ešte raz prečítať a presvedčiť sa že to čo som písala neplatí)

      -Diana-

      Odstrániť
    3. uuuž asi áno.. teda snažím sa a posledné dni ma to dosť aj inšpirovalo, preto som s touto a s tou časťou, ktorá príde v nasledujúcich dňoch spokojná..
      ale, zase, nebudem klamať, nie je to 100% ešte..

      Odstrániť
  5. Diana ide opraviť to čo spravila...
    Druhý pokus!

    Po druhom prečítaní som prišla na to čo mi na tejto časti "vadilo". Musela som si to v hlave poskladať a hľa! idem vysvetliť.
    V prvom rade, zabudni na tie sračky čo som napísala predtým -.-...
    Predchádzajúce časti boli o tom ako o seba bojujú. A táto bola o nich, iba oni dvaja. Mne to "nevadí" len si akosi neviem na to zvyknúť že sú spolu, neviem si k nim vyvinúť ten správny citový vzťah.
    Časť bola úžasná, neviem čo ma pomiatlo že som hento napísala o.O, viem že do IL dávaš všetko a jediné čo od nás potrebuješ sú pozitívne slová ale to som ti ja teraz nedala... Mala som si komentár nechať k 17. časti ale Diana musí byť všade a všetko vždy posrať... Preto mi prepáč, och ! aký som ja komplikovaný človek! >.<

    S velikánskom prosbou o odpustenie za moje vyjadrovanie, premýšľanie a všetko čoho sa to týka (tupá) Diana... :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. DIA! PRE KARFIOLOVE VLASY PATRICKA KANEA, NEOSPRAVEDLNUJ SA MI!
      nemáš sa totiž za čo! vôbec nejde o to, že by som potrebovala "pozitívne slová", kdeže! mne je jedno, či mi napíšeš ako sa ti časť páčila ako to urobila napríklad Lucka, alebo, že si s ňou nebola spokojná, ako si to urobila ty :) mne ide len o tú spätnú odozvu, nech už je akákoľvek..
      a pokojne môžeš napísať, čo sa ti na časti nepáčilo, to potrebuje každý autor, aby sa mohol zlepšovať :) a pokiaľ sa ti nepáčila časť len z dejovej línie, dosť ma to teší pretože... hm, na konci ma budeš chcieť zabiť :D cmuk, už som povedala toho dosť :-*

      Odstrániť
    2. Karfiolove vlasy Pata? :D žena ty mi tak dokážeš zdvihnúť náladu :* :DDD
      Tebe iné ako pozitívne slová písať nemôžeme, lebo to sa nedá, vždy to je také perfektné O:)
      Ja nezaspím do začiatku zápasu, budem sa stále karhať že som hento v mojej hlave vymyslela -....- Ale už je to okey, svoju chybu som napravila a ty si to pochopila:) ani nevieš aká som rada... Už ti to tu nebudem spamovať otázkami, lebo ťa trafí zo mňa :DDD

      -Diana-

      Odstrániť
  6. Ahoj Ivuš :) Úspešne som sa dokopala komentovať aj túto časť. Na začiatok by som asi povedala, že som šialene unesená. Nie je to len tým fantastickým opisom sexu, vôbec nie. Proste celkovo, keď som sa dnes ráno vrátila k čítaniu, povedala som si: Sakra, tak toto už hej! Je to stále lepšie a lepšie.
    Mala som z tejto časti tak trochu pocit, akoby sa obrovský Jonathan Toews zmenil na mladého nežného chalana, ktorý sa ide milovať s niekým, koho miluje viac ako svoj život. Pevne verím, že som sa trafila. Teším sa na ďalšie kapitoly, ktoré budú podobné ako táto :)

    OdpovedaťOdstrániť