„Nebýva
tu,“ zamrmlal a vrchnák naďalej prevracal pomedzi prsty. „A
pravdepodobne tak skoro ani nebude,“ dodal o niečo tichšie.
„Prečo?“
zatiahla zvedavo Andreé, premiešavajúc šalát. Jonathan pozrel
ponad stôl, ktorý ich od seba delil, na svoju matku a zamračil sa.
Vytáčalo ho, ako sa jeho mama ani len nesnažila zakryť svoju
počiatočnú averziu voči Ivy, ku ktorej ani len nemala dôvod.
Nebolo preto divu, že sa predstavy ich spoločného obeda, ktorá sa
každou minútou viac a viac približovala k naplneniu, tak obával.
Bolo očividné, že sa cez jeho rozchod s Lindsey nepreniesla a
vedel, že ak bude chcieť, bude vedieť byť na Ivy viac než
nepríjemná. Dúfal však, že sa nebude správať ako malé,
urazené dieťa.
„Pretože
nechce. Má vlastný byt a tu prespáva väčšinou len keď som
doma. Alebo, keď sa mám vrátiť z tripu,“ vysvetľoval
podráždene.
„A
pracuje niekde?“ pýtala sa ďalej.
„Na
to sa už môžeš opýtať priamo jej,“ zodvihol sa zo stoličky
na podnet vibrujúceho telefónu v jeho vačku, ktorý nasvedčoval,
že prišla Ivy.
„Prečo
si si neotvorila?“ s nadvihnutým obočím sa opýtal, keď ich od
seba delila len pomyselná hranica medzi Jonathanovým bytom a halou.
„Kľúčik predsa máš,“ na privítanie ju ešte vo dverách
rýchlo pobozkal.
„Nechcem
sa správať akoby som bola doma. Hlavne nie pred tvojimi rodičmi,“
nervózne si na ruke, ktorú nezvieral v tej svojej Jonathan,
potiahla rukáv svetra, pevne ho žmoliac.
„Všetko
dobre dopadne,“ upokojoval nie len ju, ale i seba samotného.
„Snáď.“
Pohár
položila vedľa taniera a spod mihalníc pozrela na Jonathanovu
matku, sediacu priamo oproti nej.
„A
pracuješ niekde, Ivy?“
Nepríjemne
jej stiahlo žalúdok. Nie samotnou otázkou, ale tónom, akým
vyslovila jej meno. Zhlboka sa nadýchla a prehltla.
„Nie,
momentálne nie,“ odvetila kupodivu pevným hlasom. Snažila sa
nedať na sebe poznať, že je z Andreé nervózna. Z jej pohľadu,
každého slova, z ktorého až priam sršala arogancia. „Chcem sa
čo najviac venovať škole, aby som úspešne zvládla záverečné
skúšky a udržala si priemer,“ pokračovala ďalej.
„Perfekcionistka,“
zhodnotil ju jedným slovom Jonathanov otec.
„Dosť
veľká,“ hrdo súhlasil Jon.
„Jonny!“
zatiahla zahanbene. „Vôbec nie,“ namietala okamžite, „len
robím to, čo ma baví..a to je štúdium,“ dodala placho. Jonny
sa spolu s otcom rozosmiali, čo Ivy aspoň trochu upokojilo. Nechala
sa pritiahnuť bližšie k Jonnymu a s motýlikmi v snáď v celom
tele, pobozkať na líce.
„A
pracovala si niekde?“ držala sa svojho bodu záujmu Andreé, keď
ju drobné prejavenie citov zo strany svojho syna ani na chvíľu
nepresvedčilo o opaku svojich myšlienok.
Skôr
ako stihla Ivy odpovedať, Jonathan si podráždene vzdychol. Jeho
ruka skĺzla z Ivyných pliec a zovretú dlaň vyložil na stôl.
„Áno,
pracovala,“ odvetil a pozrel priamo na svoju mamu. Ivyne srdce
búšilo o niečo rýchlejšie, keď videla, ako sa mu napla sánka
zakaždým, ako pozrel ponad stôl. „U nás v organizácií. A
bohužiaľ, musela prestať aj kvôli mne a nášmu vzťahu,“
prikrášľoval pravdu. „A má moju plnú podporu v štúdiu.“
„To
je milé,“ falošne sa pousmiala. „Ja len že, Lindsey bola taká
nezávislá, mala svoj salón..“
„Prestaň,“
prerušil ju mrazivým tónom.
„Jonny,“
Ivy sa potichu snažila upútať jeho pozornosť. Bezúspešne.
„Nechcem
aby si ju v tomto dome už spomínala. Vylúčil som ju zo svojho
života s pádnym odôvodnením a ocenil by som, ak by si to už
konečne začala rešpektovať.“
Andreé
sa zaprela do operadla stoličky, zrak neodtŕhajúc z rozčúlenej
tváre svojho prvorodeného syna.
„Prepáč
mi to,“ stisol jej stehno, na ktorom mal počas celej jazdy
položenú dlaň a tým upútal jej pozornosť. Ivy odtrhla zrak od
kvapiek dažďa hrajúcich na okne spolujazdca nekonečné závody a
pousmiala sa.
„Nemáš
sa mi za čo ospravedlňovať,“ odvetila a rukou mu zašla do
vláskov na šiji. „Nejako ma tvoja mama nerozhodila,“ ľahostajne
pokrčila plecami. „Popravde, podobnú reakciu som aj očakávala,
keď som videla, ako sa zatvárila po tom, čo som vyšla z tvojej
spálne.“
I
napriek slovám nasiaknutým pravdou, ktoré vyriekla, videla, že
Jonathanovi to nepostačuje. Z každého jeho, i toho najmenšieho
pohybu, sršal hnev a rozhorčenie. Poznala ho už príliš dobre na
to, aby vedela, že dnešné poobedie tak ľahko neodpustí ani
vlastnej mame.
„Jonny,“
oslovila ho a prinútila znova sa na ňu pozrieť. „Prosím ťa,
len sa na ňu nehnevaj,“ snažila sa najviac ako vedela a spravila
by čokoľvek, len aby nemusela byť dôvodom, prečo sa Jonathanovi
pokazil vzťah s rodičmi.
„Len,
proste, ide o to, že má moju expriateľku tak prílišne
zidealizovanú,“ pokrútil hlavou a v čiernych očiach, ktoré na
ňu upieral, sa odrážalo toľko veľa emócií, až sa medzi nimi
Ivy strácala. „Tak, ako som ju mal ja, i všetci ostatní.
Jednoducho sa s tým nedokáže zmieriť a vybíja si to na tebe.“
„Tak,“
povzdychla si, „nemôže ma každý predsa zbožňovať,“
pokrčila plecami. Keď zbadala ako nad jej pokusom o rozveselenie ho
prevrátil očami, usmiala sa.
„Hatleyová,
nesnaž sa,“ varoval ju, „hnevať sa na ňu budem, tak či tak,
ešte poriadne dlho.“
„Ale
nemal by si sa,“ povzdychla si.
„Nemal,
ale môžem,“ zašepkal. „Každopádne,“ preniesol o niečo
hlasnejšie a Ivy až nadvihla obočie, čakajúc čo povie, „bude
si musieť na teba zvyknúť,“ široko sa usmial. „Bude nás mať
vo Winnipegu cez leto poriadne dlho na krku, takže jej nič iné ani
nebude ostávať.“
„Chceš
ma vziať do Kanady?“ opatrne sa opýtala, či začula správne.
„Chcem
ťa vziať kamkoľvek, kam budeš chcieť ísť,“ naklonil sa k nej
čo najbližšie. „Do každého jedného kúta tohto sveta, ukázať
ťa každému jednému, i tomu najnepodstatnejšiemu človeku,“
šepkal jej slová, ktorým sa tak ľahko poddala. Prsty si zaplietol
do jej dlhých vlasov a s perami tesne pri jej uchu pokračoval: „Aby
každý videl, že si len moja.“
Zatvorila
oči a so zaseknutým dychom v hrdle sa k nemu otočila. Široko sa
na jej reakcií pousmial tesne predtým, ako ju náruživo pobozkal.
S plným vedomím, že zase raz trafil klinec po hlavičke. A on
nachádzal čím ďalej tým viac a viac spôsobov ako si Ivy k sebe
pripútať.
Pripla
si vôdzku na remeň pod prsiami, ešte raz pre istotu skontrolovala
či je Aida správne zaistená o popruhy a keď sa zdalo, že je
všetko v poriadku, Ivy s povzbudivým výkrikom potľapkala psa po
chrbte, čím mu dala jasne najavo, že je čas sa rozbehnúť. Vlasy
zviazané v cope jej pri rýchlom tempe hompáľali z jednej strany
na druhú, zatiaľ čo sa snažila dýchať pravidelne a zadržiavať
Aidu, ak by sa rozbehla príliš rýchlo. Byť totiž ťahaná psom
malo svoje výhody aj nevýhody, keď Ivy viac dávala pozor na to,
aby sa jej pes, v závese s ňou, nerozbehol za iným alebo sa
nerozhodol zmeniť smer. Avšak, za čo Ivy ďakovala Bohu, Aida ju
dokázala poslúchať na slovo. Preto, keď ju potiahla za vôdzku,
ktorou boli spojené, po tom, čo neďaleko miesta, okolo ktorého
bežali zbadala známu tvár, Aida okamžite spomalil a pozrel na
svoju majiteľku. Obe prudko dýchali, keď pokojným krokom, jedna
vedľa druhej, kráčali naprieč parkom, Ivy so širokým úsmevom
na perách a Aida s vyplazeným jazykom.
„Zakaždým
ako k tebe pribehne, skús jej dať, okrem pochvaly, aj nejakú
odmenu,“ hovorila, keď opodiaľ, za jeho chrbtom, sledovala ako sa
trápil s výcvikom drobného psíka. „Napríklad piškóty, tie
vždy zaberajú,“ dodala, keď sa Eidan prekvapene otočil za jej
hlasom a psa pri svojich nohách náramne odignoroval.
„Ivy,“
vydýchol šťastne a okamžite k nej vykročil.
„Ahoj,“
spokojne sa nechala vtiahnuť do jeho objatia, ktoré by napríklad
takému Jonathanovi pripadalo oveľa vrúcnejšie, ako by sa na
iba
kamarátov patrilo. „Ešte stále sa podujímaš na jej venčenie?“
opýtala sa zvedavo, keď ju pustil a ukázala na Jackie, ktorá bola
očividne, rovnako ako Eidan, naradostená z prítomnosti Aidy.
„Och,
babka si našla novú zábavku, tak ju už asi doživotne zavesila na
krk mne,“ sklamane pokrútil hlavou. „A čo ty, Aida poslúcha?
Ako ste sa vlastne mali za tú dobu, čo sme sa nevideli? Ani si sa
poriadne neozvala, či si mala veľa toho v škole?“ spustil na ňu
príval otázok a Ivy sa razom prestala cítiť tak pohodlne a
príjemne. Za tú dobu, čo sa s Eidanom nevidela, mnoho sa toho
zmenilo. Napríklad, už nemala zapotreby vyhľadávať jeho
spoločnosť a vyvolávať tak pocit žiarlivosti u Jonathana a
spokojnosti u seba samej. Už to nebol Eidan, s ktorým si krátila
dlhé chvíle popri škole, už to nebol on po koho spoločnosti
bažila. Lenže to on nevedel. Kútiky úst jej poklesli, keď
premýšľala nad čo najvhodnejšou a najmenej bolestivou odpoveďou.
„Aida
poslúcha,“ pritakala bez úsmevu. „A mali sme sa celkom fajn,
povedala by som. Prepáč, ja mala som naozaj toho veľa, ako si
povedal,“ vyhýbala sa pravde najlepšie ako vedela a zároveň aj
tomu, aby sa nemusela znížiť ku klamstvám.
„Tak
dúfam, že už budeš mať toho pomenej, aby sme sa mohli znova
stretávať,“ fandil si naďalej.
„Eidan
ja...“ začala a vzápätí sa zahabkala. Čo mu má povedať?
Prepáč,
ale už som dosiahla svoje a tvoju prítomnosť už vážne
nepotrebujem? Najradšej
by sa v tejto situácií prefackala.
„Niekoho
si si našla, že?“ hádal so sileným poloúsmevom.
„Prepáč,“
vyslovila, no ani len na sekundu neľutovala svoje správanie. Možno
bola mrcha, ale bola mrchou, ktorá si uvedomovala, že ak chce niečo
získať, musí hlavne riskovať. A Eidan bol ešte malou obeťou...
*
„Načo
mu, pre merlinovu bradu, kupuješ rybu?“ začula a ona sa sklonila
k ďalšiemu akváriu.
„Pre
merlinovu bradu?“ opýtala sa s nakrčeným obočím. Na okamih
odtrhla zrak od rybiek plávajúcich stále dokola vo veľkej
presklennej nádobe a uprela ho na Patricka oproti sebe. Ten len
prevrátil očami a nechcene odpovedal.
„Malá
Sharpová ma donútila pozerať Pottera, tak sa niečo na mňa
prilepilo,“ hovoril akoby sa mal za niečo hanbiť.
„Strážil
si Maddie? No akýže starostlivý strýko sa z teba vykľul,“
doberala si ho so širokým úsmevom.
„Nemám
aj tebe niečo postrážiť?“
„Musíš
počkať kým mi príde manžel zo zahraničia a donesie mi naše
dieťa,“ hovorila zamyslene, ako skúmala každú jednu rybičku
pred sebou.
„Ha?“
nechápal Patrick. Ivy sa zachechtala a prešla znova o pár krokov
ďalej. „Bože Hatley, ako sa môžem s tebou priateliť?“
pokrútil hlavou.
„Rovnako,
ako sa môžeš s Jonnym,“ pokrčila plecami. Už nie raz počula
od chlapcov z kádra, že sú v mnohých ohľadoch s Jonathanom
rovnakí. No doteraz neprišla na to, či je to dobré, alebo naopak,
zlé.
„A
už mi povieš načo mu kupuješ tú rybu?“
„O
to sa už ty nestaraj,“ zamyslene si poklepkala ukazovákom po
perách, keď si čítala vševediaci štítok vedľa akvária,
skúmajúc a premýšľajúc nad najvhodnejšou alternatívou.
Patrick bol až nezvyčajne mĺkvy, čo sa Ivy nepozdávalo. Mrkla na
neho kútikom oka a vzápätí sa k nemu celá otočila.
„Čo
je?!“ opýtala sa, keď videla jeho pohľad plný obáv.
„Hatleyová,
ty čo za zvrhlosti máš v pláne s tými rybami?!“
„Kane,
ty prasa!“ vykríkla dotknuto. „Podľa seba súdim teba?“ s
nadvihnutým obočím mu vrátila úder. Patrick prižmúril oči a
Ivy si uvedomovala, že keby mohol, vyplazil by na ňu z toľkého
urazenia jazyk ako malý chlapec.
„Dobrý
deň, pomôžem vám nejako?“ prerušil ich drobnú výmenu názorov
postarší pán oblečený v žltom tričku, na ktorého prednej
strane sa črtalo veľké červené logo obchodu s drobnými
zvieratami.
„Ni-
,“ začal Patrick, no Ivy ho prerušila.
„Áno,
rada by som si u vás kúpila rybičky a jedno veľké akvárium,“
so širokým úsmevom sa k nemu otočila, až Patovi poklesla sánka.
„Okay,
jednu rybu by som ešte pochopil,“ hovoril krútiac hlavou a vedúc
svoje veľké auto spleťou cestných komunikácií, „ale také
množstvo?“
„Pat,
nepoznáš pozadie tohto všetkého, tak sa do toho, prosím ťa,
nestaraj,“ schladila ho okamžite.
„Veď
dobre, dobre,“ bránil sa hneď. „Ale, napadla ma taká otázka,“
pokračoval a pohľad upriamil na jej tvár, „sú tie ryby všetko,
čo mu chceš dať?“ podpichol ju. Ivy okamžite očervenela.
Pravdou bolo, že rybky, ktoré si spokojne naďalej plávali v
nádobe na jej kolenách, boli prvoplánové a skutočný darček k
Jonathanovým narodeninám nemala premyslený dokonca. Hanbila sa za
túto skutočnosť a nerada sa priznávala k tomu, že potrebuje
pomoc. Patrickovu pomoc. Hoci to miestami vyzeralo, že sa s jej
priateľom zo srdca neznášajú, opak bol pravdou. Patrick a
Jonathan sa navzájom poznali príliš dobre na to, aby sa Ivy mohla
na Patovu pomoc spoľahnúť. Ťažšie už však bolo opýtať
sa ho to. Položiť otázku správne, aby nedošlo k nedorozumeniam,
či uistiť sa, že sa Patrick neprekecne pred niektorým zo
spoluhráčov, ktorí miestami (okay, väčšinu času) pripomínali
staré babky na trhovisku.
„Pretože,
chápem, narodeninový sex je samozrejmosťou, ale určite máš v
zálohe aj niečo iné, však Hatley?“ žmurkol na ňu. Ivyna ruka
inštinktívne vyletela a s plesknutím dopadla na Patove temeno.
Patrick okamžite pochopil, že trafil do čierneho a nahlas sa
rozosmial. Po chvíľke v aute nastalo ticho, zatiaľ čo sa Pat
naďalej škeril popod nos. Videl na Ivy, aká je roztržitá, ako ju
jeho otázka vyviedla z miery. Ticho preto pokojne sedel a čakal.
„Patriiiiiiiiiiiiick?“
zatiahla nakoniec zúfalo a Pat sa len tak-tak znova nerozosmial.
„Áno?“
nahodil vážny tón. Medzičasom, ako sa Ivy rozhodovala nad tým
správnym
položením otázky, vošiel do podzemných garáží Jonathanovho
baráku.
„Po
sto metroch doprava a tretie zľava,“ prehovorila navigujúc ho k
prázdnemu boxu, kde ešte ráno stálo auto jej partnera. Šťastie
bolo, že Jonathan napriek nie práve najmilšiemu správaniu svojej
matky počas ich týždňovej návštevy, bol naďalej poslušným
synom a svojich rodičov ochotne odišiel odprevadiť, priamo po
tréningu, na letisko, čo Ivy mohla s pokojom na duši využiť.
Inú príležitosť, ako túto, pochybovala, že dostane a prepašovať
obrovské akvárium do jeho obývačky také ľahké nebolo. Obzvlášť
bez jeho povšimnutia. Kráčali ďalej pomedzi odparkované autá,
ona s rybkami v rukách a Patrick namáhajúc svoje ťažko vydreté
ramená nosením päťdesiatštyri litrového akvária, keď Ivy
pociťovala nesmiernu nervozitu. Žalúdok mala od rána ako na vode
a čím bližšie bol večer a Jonathanov návrat domov, tým viac sa
bála. Nevedela, či Jonathan pochopí správne ponímanie jej
nevšedného darčeka a myšlienku, ktorú sa vďaka nemu posnaží s
ním zdieľať, alebo či jej Patrick bude schopný pomôcť. Nebolo
preto divu, že tak ľahko zmenila tému hneď, ako sa to dalo. Hoci
si uvedomovala, že jej neostávalo veľa času, moment, kedy na
Patricka vychrlí tú dôležitú otázku, sa snažila oddialiť čo
najviac.
„Aká
si tu už udomácnená,“ podpichol ju, keď nastúpili do výťahu
a Ivy sa okamžite natiahla ku gombíku označujúcemu to správne
poschodie.
„Ver
mi, že sa ti to len zdá,“ nervózne sa pousmiala. Patrickov
skúmavý pohľad si nemohla nevšimnúť, no nemala chuť rozoberať
to, ako sa všemožne snažila byť dobrou priateľkou miláčika
hokejového Chicaga a pri tom zahodiť za hlavu pocit, že všetko
robí zle. Všetko to bolo pre ňu nové. Každý jeden pocit, dotyk,
všetko, čo sa medzi nimi dialo. A hoci toto chcela, o tomto
snívala, modli sa po večeroch za to, aby jedného dňa našla
niekoho, kto bude stáť vedľa nej a dá jej pocit, že je pre neho
dôležitá. Prvý krát v živote bola milovaná, mala to po čom
túžila. No nikdy v živote by nebola čakala, že to bude také
ťažké. Že sa bude musieť snažiť zo všetkých síl, aby
nepremárnila šancu, ktorú od života dostala, aby sa jedného dňa
Jonathan jednoducho neprebudil s myšlienkou, že ju už nechce. Že
nechce po svojom boku obyčajnú ženu, ktorá mu už nemôže
ponúknuť nič, čo mu neponúkli aj ostatné pred ňou. Obavy jej
nahrýzali nie len sebavedomie ale i odhodlanie. Každé ráno, keď
vstávala, si hrýzla do pery premýšľajúc nad tým, či už
nenastala tá chvíľa, kedy ju Jonathan pošle do teplých krajín.
No ako dni ubiehali, tá chvíľa akoby sa vzďaľovala a
vzďaľovala...
„Pat?“
konečne sa odhodlala.
„Hmm?“
zatiahol zvedavo.
„Potrebujem
tvoju pomoc.“
„Tak
rybárske prúty, aby Jonathan ešte viac zlenivel a tie tvoje pirane
mohol chytať rovno zo spálne, ti pomáhať vyberať určite
nebudem,“ vystrašene pokrútil hlavou.
Ivy
prevrátila očami, ale musela sa priznať, že Patrickova snaha o
rozptýlenie mala svoj účinok. „To zase nie, verím, že udíc
má dosť,“ zasmiala sa nakoniec, „ide o niečo iné.“
„No
tak Hatley, vyklop to už zo seba,“ povzdychol si a ležérne sa
oprel o stenu zo zrkadla priamo oproti Ivy. „Vidím aká si
nervózna odkedy sme vyšli zo zverimexu.“
„Ja...“
začala, nervózne si prečesavajúc dlhé vlny prstami, „potrebovala
by som, aby si mi poradil,“ s vyplašeným pohľadom na neho
pozrela. Patrick sa zamračil. Nepáčilo sa mu akým smerom sa ich
konverzácia uberala, či aká vážna Ivy bola. Takúto ju ešte
nevidel, nepoznal.
Rozosmial
sa. Odpadol mu obrovský balvan zo srdca, keď sa Ivy už konečne
vykoktala a vyšla z nej tak jednoduchá prosba.
„Ale,
Hatley,“ smial sa ďalej pokojne. „Sama na to nevieš prísť?
Veď s ním predsa spávaš,“ chuť podpichovať ju, najviac ako sa
dalo, sa znova vrátila a on si užíval ako ho prepaľovala
pohľadom.
„Máš
pocit, že by sme si pri tom púšťali jeho playlist?“
„No
keď už pri tom robíte kadejaké veci s rybami,“ kývol rukou do
jej náručia, v ktorom zvierala plastovú nádobu plnú drobných
rybiek, „tak prečo nie.“
„Bože,
ty si taký idiot,“ mala chuť mu vylepiť. „Tak pomôžeš mi
alebo nie?“ nespúšťala z neho oči, keď cúvala von z výťahu
do haly.
„No,
niečo snáď vymyslím,“ poškrabkal sa ešte na šiji. Ivy sa so
širokým úsmevom rozbehla k vchodovým dverám, zatiaľ čo ju Pat,
ticho nadávajúc na ryby a ženskú schopnosť vymyslieť všemožné
hlúposti, s akváriom v rukách nasledoval.
*
„19?“
„19,“
prikývla, sledujúc ho opatrným pohľadom. „15 červených ako
káder,“ vysvetľovala rýchlo, aby sa vyhla tej trápnej otázke,
prečo práve rybky.
Neubehlo ani len desať minút od chvíle, čo sa vchodové dvere na
rozľahlom apartmáne otvorili a Jonathan, so širokánskym úsmevom
na perách ako malý chlapec, vkročil do obývačky a v rukách
zvieral škatuľu od najnovšej hernej konzoly. Skôr ako si stihol
všimnúť Ivy snažiacu sa zakryť svojim útlym telom dvakrát tak
široké akvárium ako bola ona sama, pristúpil k televízií
prichytenej na stene a rozprávajúc o tom, že si doprial
narodeninový darček v podobe najnovšej verzií Xboxu s množstvom
hier, ktoré si nemohol dovoliť nemať vo svojej zbierke. Až keď
odtrhol svoj nadšený pohľad od káblov, ktoré rozmotával a znova
zmotával, pretože od toľkej eufórie sa mu triasli ruky, si všimol
veľkú presvetlenú vec, plnú farebných komponentov. Novú hračku
nechal tak a znova sa postavil. Podišiel bližšie k Ivy a ona si
nebola celkom istá, či je jeho pohľad skutočne ešte nadšenejší
ako bol, alebo si to len jej ustráchaná myseľ nahovára. A až keď
z neho vyšlo nadšené „Rybky!“,
si Ivy úľavou vydýchla. „Tri fialové ako rodina. A jedn-“
„Jedna
zlatá ako ty?“ lišiacky sa na ňu uškrnul.
„Možno,“
pripustila s prižmúrenými očami. „Vďaka tvojmu otcovi a jeho
príbehom o tom, ako chodievate každé leto rybárčiť a ty
nevynecháš žiadnu rodinnú rybačku ani počas nabitej sezóny,
som sa rozhodla, že ti k tvojim narodeninám podarujem korisť,
ktorú si, bohužiaľ a istým spôsobom aj chvalabohu, nemôžeš
chytiť,“ usmievala sa nakoniec.
„Provokuješ
ma?“ neveriacky nadvihol obočie. Gesto, ktorým privádzal Ivy do
vytrženia. Pristúpila k nemu bližšie, rukami ho chytila za pás
a postavila sa na špičky.
„Možno,“
šepla lahodne, keď jej prsty blúdili po pokožke pod tričkom.
Prudko
ju schmatol za plecia a hodil na svetlý gauč. Spomedzi pier jej
unikol krátky výkrik prekvapenia a následne smiech. Podopretá na
lakťoch sledovala, ako si Jonathan pretiahol cez hlavu čierne
tričko a odhodil ho na zem. Sklonil sa k nej, kolenom od seba
oddelil jej nohy a ľahol si medzi ne.
„Nechcel
si sa náhodou hrať?“ pýtala sa, nakloniac hlavu do strany, aby
Jonathanovi nezavadzali vlasy pri bozkávaní jej krku.
„Veď
sa hrám,“ vošiel jej rukou pod tričko, rýchlym pohybom nadvihol
podprsenku a zaškerila sa, keď svojou veľkou dlaňou uväznil vo
svojom vlastníctve jej prsia.
„Heeej!“
zachmúrila sa naoko urazene, „Tak z mojich pŕs si joysticky robiť
nebudeš,“ doslova mu zakazovala jeho obľúbenú činnosť.
„Ticho,
ženská,“ umlčal ju, keď jej zahryzol do pery a ona zalapala po
dychu. Cítila ho všade. Nad sebou, vedľa seba a vedela, že
čochvíľa i v sebe. Hormóny jej vybuchovali v tele pod
Jonathanovym vplyvom a on nemal ani zdania o tom, do akého zúfalého
stavu ju privádzal. Chamtivosť, pýcha, neukojená vášeň. Chcela
ho mať len pre seba, bola pyšná na každý jeden jeho pohyb na
ľade i mimo neho, keď chodieval na rôzne charitatívne či
dobročinné akcie, cítila niečo, čo už nezahŕňalo len lásku
a zaľúbenie ako také, ktoré pociťovala na začiatku, ale vášeň,
keď sa išla zadusiť pri každom pomyslení na neho s čírou silou
oxytocínu vyplavujúcemu sa do jej tela. Všetko sa to v nej
miešalo, vyvolávalo v nej pocit, že každú chvíľu príde zlom a
ona to už nezvládne. Nechápala ako mohol mať na ňu taký
obrovský vplyv, no podstatu toho nechcela radšej ani vedieť.
Vedela, že ho milovala, najviac ako sa dalo, najviac ako toho bola
schopná.
Bol
pre ňu všetkým a to meniť nemienila.
„Babrák,“
zamrmlala a odtiahla jeho ruku od svojich nohavíc, ktoré sa tak
márne snažil rozopnúť. No ruky sa mu až nezvyčajne triasli a on
vedel, že to bolo práve ňou. Tým, ako z nej šalel, ako ho
privádzala do šialenstva všetkým čo robila. Nikdy niečo také
intenzívne, ako teraz, necítil a jeho to tešilo. Bol rád, že to
je práve Ivy, do ktorej sa tak bezhlavo, snáď po prvý krát v
živote, zamiloval. Cítil neprekonateľnú potrebu ju chrániť, dať
jej všetko, na čo si pomyslela ale aj nepomyslela. Chcel všetko
robiť správne, chcel, aby sa nemusel báť, že sa jedno ráno
nezobudí vedľa nej. Snažil sa jej stále dokazovať aká dôležitá
pre neho bola, no niečo mu nahováralo, že sa nesnaží dosť. Musí
to zmeniť.
„Panebože
Hatleyová,“ vzdychol, keď ho mala vo svojej moci a jemu preblesla
mysľou myšlienka, že toto sú zatiaľ jeho najlepšie narodeniny
za posledných pár rokov, ležiac bezmocne na gauči, „milujem ťa,
tak strašne ťa milujem,“ srdce sa mu zachvelo, keď uvidel, ako
sa jej rozšírili oči pod jeho slovami a na tvári sa jej usadil
širokánsky úsmev.
Razom
bola pre neho všetkým a meniť to nemienil.
po dvoch týždňoch sa vám hlásim s novou úvodkou od mojej Bajulky, z ktorej som išla totálne do kolien, pretože, PANEBOZE ONO TO JE TAKE VYSTIHUJUCE!!!
a nedokončenou časťou, pretože moji rodičia sa očividne nevedia nabažiť mojej prítomnosti a nič iné ako sedieť s nimi v obývačke nesmiem máť na pláne celý týždeň čo som tu. -.-'
takže, mám pre vás pár otázok!
takže, mám pre vás pár otázok!
1. čo ste si mysleli, na začiatku /okay v strede/, že Ivy potrebovala od Patricka? čo myslíte, čo to kurča vymyslí pre jonathana?
2. a čo tie naše dve hrdličky? je normálne, že sú tak bezhlavo do seba zamilovaní? nie je to trošku... priveľa pre nich?
3. aký predpokladáte koniec? ako sa to bude medzi nimi vyvíjať podľa vás? O:)
4. ak máte otázky vy, o poviedke, mne, hokeji, o včeličkách a kvietkoch, nech sa páči, môj ASK je vám k dispozícií!
2. a čo tie naše dve hrdličky? je normálne, že sú tak bezhlavo do seba zamilovaní? nie je to trošku... priveľa pre nich?
3. aký predpokladáte koniec? ako sa to bude medzi nimi vyvíjať podľa vás? O:)
4. ak máte otázky vy, o poviedke, mne, hokeji, o včeličkách a kvietkoch, nech sa páči, môj ASK je vám k dispozícií!
Ta nova titulka sa mi nepaci lebo text na nej ukazuje ze sa stane nieco zleeeee a to je moja odpoved na vsetky otazky :D Lenčiči
OdpovedaťOdstrániťLenčiči moja! neber to tak tragicky! ten text som ja vyberala a ono to malo byť dlhšie, len blašková si to zase raz urobila po svojom [ -_-' ] ale mne sa i tak páči! ^^
Odstrániťveď ma už poznáš O:)
ČO TO TLIACHAŠ! -_-' TA SLOHOVKA SA TAM NEZMESTILA, TAK SOM MUSELA Z TOHO ODSTRIHNUŤ, OMG! :D
OdstrániťÚvodka je fakt pekná, treba pochváliť Baj ^_^ Ale... Čo máš s nimi v pláne? Už teraz vidím že to nebude nič dobré :O
OdpovedaťOdstrániťA Jonathanova mama? WTF? Prečo je k nej taká hnusná? :O Veď to je naša zlatá Ivy :O Prečo práve rybky? :DD čo vymyslí to kurča (ako ho nazývate :DD) netuším a radšej nad tým ani nebudem rozmýšľať lebo sa zasa seknem ako sa len dá tak ako u Baj :DD Teraz to všetko tak pekne opisuješ, sú šťastní, sú zamilovaní... Ale vidím že tieto tvoje otázky neznamenajú nič dobré a zasa im to skazíš :O čo sa mi nepáčilo? Edian :D Neviem, ale nemám ho rada :DD Hm, a najviac sa mi páčil koniec ^_^ Keď mu to vysvetľovala a ako sme "nakukli do Jonnovej mysle". Toť vše, len v skratke :DD Snáď o.O
Lucia ♥ ^_^
Edian, Eidan -.- Trošku som sa sekla, ale...Keď sú to tak podobné mená :DD
OdstrániťEdiaaaan! Pozdravíííím x :D:D má sa dobre! ufrflane ako vždy xxx #pubertarulez
Odstrániťprečo si všetky myslíte, že s nimi mám v pláne niečo zlé? :(
Odstrániťlebo je to svokra! svokry sú vždy zlé! :D ale niee, tá moja bola náhodou veľmi fajn :)) ale musí tam niekto predsa hrať aj rolu zlého, nie? :)
prečo rybky? aby mu pripomínali, kto pri ňom najviac stojí :) koho každého má po svojom boku a tak :)) a ešte tá Ivyna provokácia, že ako veľkému rybárovi mu dala ryby, ktoré si uloviť nemôže :'DD
taaaak, blašková si napríklad myslí, že pôjdu spolu vyberať spodné prádlo takže... :D :D
Edian, Eidan, pokojne ho nazývaj ako chceš, i ja sama si ich niekedy mýlim :D :D :D
juuuuuuuuuuuj, naozaaaaaaaaaj? O:) ďakujeeeem! ♥
keď si sa ma pýtala na ideas, čo mu má kúpiť, fakt som s tou rybkou len vtipkovala. vtipkovala som dokonca aj s tým, že sa má volať Sushi. ALE... KURVA DEVATNAST?! :D:D:D stále nechápem, ako si proste...MOHLA! :D Bojím sa, čo od neho odostane nabudúce? Kabelku z leguána?:D [hej, viem, že som použila kabelku OMG a viem, že nie je transka, len ma to napadlo -.-' ]
OdpovedaťOdstrániťa ty vieš A CELY SVET VIE, že stará dobrá Ivka je späť. A ja sa cešim ako blcha na hovienku.
A MNE SA TA UVODKA ZDA NA TOM BIELOM PODKLADE AKASI VYBLEDNUTA A ŠEREDNA. OH MYYY :'( zase sa mi to celé do*ebkalo... pekný deň prajem! :D
p.s.: zdravím vašich, ahahaha
vieš, že predo mnou nesmieš vtipkovať, keď sa ťa pýtam na vážne veci :D :D :D no tak budú Sushu 1, Sushi 2, Sushi 3 atď :D mohla, mohla, ja môžem všetko :D
Odstrániťa čo ak žiadne nabudúce nebude? O.o :D
JUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUJ ^.^ ♥
TA UVODKA JE KURVA PERFEKTNA TAK DRZ ZOBAK BASOM TI RIT.
ps: ja zdravím tvojich! x
Ivkaaaaa! Človek je chvíľku "mimo zivota" a ty aké zvraty porábaš? :D
OdpovedaťOdstrániťAle píšeš stale rovnako dokonalo.
A na tvoje otázky
1. Neviem... fakt že vôbec neviem
2. Úplne brutálne romantický sú... aj tak viem, že ich tak dlho nenecháš
3. Koniec? Ivi, ako poznam tvoje písanie... pri najlepšom ich zmetie len tornádo.
A ešte raz skvelé, skvelé, skvelé...
Lauruš! Čo sa dialo, že si bola mimo ? O.o
Odstrániťale len také drobné O:)
juuuuuuuuuuuuuuj ďakujeeeeeeem ^^
hmm, nad tým tornádom som neuvažovala, aj to je celkom fajn nápad! :D
juchu, ale vieš, že si asi druhá zo všetkých mojich čitateliek, čo vie, že nemá happyend očakávať? O:)
Najskôr minulú časť Aida v byte a teraz Eidan prečítam ako Eidam -_- hanbi sa Diana, hanbi sa!:D Nech povie Eidanovi že spáva s Jonathanom Toewsom, chcem vidieť (čítať) jeho reakciu :D Som až moc zlá???
OdpovedaťOdstrániťmerlinova brada je top :D :D kurčátko naše^^
Spomínaš tam nejaký playlist, že by mu išla niečo tancovať? bože môj to nie:DDDD (je tam niečo o playlist-e, nie? ak som to správne pochopila :O )
hej, hej, hej Ivka tak to prrrr! zdá sa mi že v druhej otázke je akosi moc tých otáznikov... alebo?
priveľa na nich dvoch? ja by som povedala že tak akurát O:)
k tretej otázke: ružové to teda určite nebude, ešte moj Eidam(n) vstúpi do hry a Jon ho pri najlepšom len prizabije a nechá ho tak, Ivy ho bude ľutovať, preskočí medzi nimi jiskra, budú spolu ale Ivy zistí že Jon bol a je a bude pre ňu lepší chlap, vždy, vždy, vždycky! a potom sa vráti k Jonnymu a ďalej neviem:D toľko z mojej hlavy asi, ale ty to vytvoríš inak a lepšie :*
A ako už jedna čitateľka spomínala, ten text na tej úvodke akože what?! :O ale Baj ju urobila krásnu ^-^ to súhlasím, len ten text :/
A môžeš mi zodpovedať dosť podstatnú otázku, kedy má sakra Ivy krámy? lebo furt sa iba oneee a jak je možné že jej to furt vychádza??! :D úplne ma miluj za tieto moje otázky a "potrehy" :P :DDDD
-Diana-
Prajem peknučký deň :*
v oboch prípadoch si na tom dobre! :D pretože tam aida skutočne bola a Eidanove meno bolo skutočne vymyslené podľa syra.. :D :D :D :D :D
Odstrániťno, zase, musia si chrániť súkromie! :D neboj sa, Eidan(m) tam už veľkú rolu neodohrá :P :D :D :D (kurňa, zase veľa prezrádzam!!)
moc otáznikov...hmm... 3:)
akurát? myslíš? nie to len pobláznenie? je normálne, že chlap, ktorý mal v obľube priateľky len na "jedno" a ich očividná umelá krása sa mu až nesmierne páčila, sa zrazu zamiluje do študentky, obyčajnej mladej žaby? nie je to trochu.. pritiahnuté za vlasy? :)
zase, tieto konšpiračné teórie, nepreháňaj zlatik ! :D
všaaaaaaaaaaaaaak, úpo dokonalá je! :)
zlatíčko, vezmi si to tak, že medzi každou kapitolou je dosť veľký časový úsek, ktorý mnou nie je zaznamenaný :D napríklad medzi tým, keď sa dali dokopy a tým, ako sa v minulej časti vrátil so St.Louis bol odstup minimálne mesiac a pol :) ale keď tak veľmi chceš, tie krámy ti napíšem :D :D :D
cmuuuuuuuuuk :-*
Eidan sa volá podľa syra? ty už s ničím neprekvapíš:DDDD
OdstrániťJa ti neviem, to je jeho rozhodnutie, ja im nechcem kaziť vzťah, ale odkáž mu že Ivy je tá pravá a nechs ňou zostane a nie iba kvôli "hentomu" -__- a né, neni to pritiahnuté za vlasy, je to parádne :*
Ja chápem že sú tam také časové rozdiely ale keď nám to tu opisuješ tak vždy jej to tak pekne vyjde 3:) :DD
Ivka mi napíše krámy, to bude radosti :333 :DDDD a nech mu dá aspoň raz poriadne košom! :D nech chlapec vie aké to je byť ženou (nevyznie to hlúpo, však o.O :D )
aj ja ťa ľúbim :*
-Diana-
Ach Ivka, povieš mi prečo som sa až teraz dostala ku komentovanie poviedky? Ja totiž vôbec neviem! Ale viem, že to hrozne flákam! Všetky skvelé poviedky (je ich až 5 haha) len čítam a vôbec nekomentujem! Hanba mi! Anyway, I'm here!!!! Takže Ivuška ak mám byť úprimná, úplne súhlasím so slečnou Lenčiči. Pretože momentálne teraz to vyzerá veľmi optimisticky v poviedke, ale ja viem, že nič netrvá večne neboj :D Hlavne u teba nie.
OdpovedaťOdstrániťALE som na teba maximálne hrdá za to, ako to vyzerá teraz :) Pretože už len to, že sa Ivy pozná s jeho rodičmi a slávia spolu jeho narodky ako pár je úspech :) Ale na strane druhej... čím hlbšie do toho spadnú, tým väčší problém to potom bude. Lebo sa mi tak nejako nechce uveriť, že si ochotná ukončiť to happyendom.
Takže... čo by som k tomu ešte povedala je, že som neskutočne rada, za to že toto čítam. Je to taký môj únik z reality a vlastne potešenie na konci dňa, keď pridáš časť :) Takmer vždy si totiž tú časť všimnem až po 24 hodinách. No a potom sa strašne teším na to ako odfláknem učenie, osprchujem sa a s mobilom v ruke sa do toho pustím. Dosť sa obávam tých nasledujúcich častí a už teraz hľadám niečo, čo sa pokazí.